Až tretina Slovákov zápasí s vyčerpaním. Expert na dlhovekosť ukázal 60-sekundový „reštart“ nervového systému

Od rána sa na nás valia úlohy, telefonáty, správy či porady. Jedna povinnosť strieda druhú a deň sa skončí skôr, než si to vôbec stihneme uvedomiť. Večer si ľahneme do postele, no naše telo stále pokračuje v pracovnom režime. Srdce bije rýchlejšie a myseľ rieši zajtrajšie problémy, aj keď izba už dávno stíchla.

Prieskum agentúry Ipsos pre AIM Group Slovakia, do ktorého sa zapojilo 1 000 Slovákov a Sloveniek, ukázal, ako hlboko stres a únava zasahujú do každodenného fungovania zamestnancov. Každý štvrtý respondent síce označil svoj pracovný výkon za vysoký, no zároveň priznal, že zaň platí vyčerpaním a psychickým napätím.

Až 76 % opýtaných robí minimálne raz mesačne dôležité pracovné rozhodnutia v stave únavy alebo vyčerpania. 13 % takto rozhoduje každý deň a ďalších 26 % najmenej raz týždenne. Tretina respondentov zároveň uviedla, že stres a únava im výrazne znižujú výkon počas viac ako polovice pracovných dní v mesiaci.

Na tento problém reagoval vo svojom videu aj Dr. Vass, vlastným menom Vassily Eliopoulos, ktorý pôsobí ako hlavný medicínsky riaditeľ kliniky Longevity Health, kde sa venuje preventívnej medicíne a postupom zameraným na dlhodobú vitalitu.

Vo svojom videu začína vetou: „Tvoj nervový systém je narušený.“ A vzápätí ponúka jednoduchý spôsob, ako vystúpiť z neustáleho napätia a nájsť stratenú rovnováhu.

Vyčerpanie, ktoré nevyrieši ani spánok

Dr. Vass hneď v úvode vysvetľuje, že autonómny nervový systém nepretržite riadi procesy, ktoré prebiehajú bez nášho vedomého úsilia. Tvoria ho dve hlavné vetvy. Sympatický nervový systém mobilizuje telo na výkon, zatiaľ čo parasympatický nervový systém ho vracia do pokoja.

Moderný spôsob života však medzi nimi vytvoril nerovnováhu. „Sympatický nervový systém, teda reakcia bojuj alebo uteč, sa trénuje každý jeden deň. Práca, obrazovky, kofeín, neustály zhon a žiadny skutočný vypínač. Odmeňujeme to,“ uvádza Dr. Vass.

„Parasympatický nervový systém, teda časť, ktorá riadi regeneráciu, spánok, trávenie, imunitné funkcie a obnovu buniek, však nedostáva nič,“ dodáva.

Dôsledky na seba nenechajú dlho čakať. Najskôr sa objaví únava, ktorú nevyrieši ani dlhší spánok. Potom podráždenosť, napätie v tele alebo úzkosť bez jasnej príčiny. Myseľ si zvykne byť v neustálej pohotovosti a pokoj začne vnímať ako niečo cudzie. Človek postupne stráca schopnosť vypnúť, hoci po tom túži čoraz viac.

Dr. Vass tento stav opisuje ako deficit regenerácie. Po mesiacoch alebo rokoch si človek začne myslieť, že jednoducho starne, stráca výdrž alebo už nezvláda to, čo kedysi. V mnohých prípadoch však nejde o vek. Telo možno príliš dlho žilo v režime výkonu a príliš málo v režime obnovy.

60-sekundové cvičenie na zníženie napätia

Ako z tohto kruhu vystúpiť? Dr. Vass opisuje jednoduchý postup, ktorý ti zaberie iba 60 sekúnd a nevyžaduje žiadne pomôcky, špeciálne prostredie ani predchádzajúce skúsenosti.

Pracuje totiž s nástrojom, ktorý máme neustále k dispozícii. S vlastným dychom. „Pri pravidelnom vykonávaní táto jediná praktika merateľne mení rovnováhu autonómneho nervového systému a začína obnovovať tú jeho časť, ktorú moderný život zničil,“ hovorí Dr. Vass.

Postup je jednoduchý. „Polož chodidlá na zem, otoč dlane nahor a zavri oči. Nadýchni sa nosom. Najskôr naplň brucho a potom hrudník. Vydychuj pomaly, pričom výdych má trvať dva až štyrikrát dlhšie ako nádych,“ vysvetľuje.

Metaanalýza 31 štúdií skúmala účinky pomalého riadeného dýchania na srdce, krvný tlak, variabilitu srdcovej frekvencie a subjektívne prežívanie stresu. Výsledky ukázali, že pomalé dýchanie krátkodobo znižovalo srdcovú frekvenciu aj systolický krvný tlak. Zároveň zvyšovalo vybrané ukazovatele variability srdcovej frekvencie, čo súvisí s lepšou schopnosťou organizmu reagovať na záťaž a následne sa upokojiť.

Prínos dychových cvičení potvrdzujú aj výsledky ďalšieho výskumu. Metaanalýza 26 randomizovaných štúdií publikovaná v časopise Scientific Reports spojila dychové techniky s poklesom subjektívne vnímaného stresu, úzkostných príznakov aj symptómov depresie.

Dr. Vass tiež poukazuje na to, že tieto techniky sa objavujú aj v životnom štýle komunít, ktoré sú známe svojou dlhovekosťou. „Komunity s najdlhšie žijúcimi ľuďmi na svete, Sardínia, Okinawa a Ikaria, majú podnety podporujúce parasympatický nervový systém prirodzene zabudované do každodenného života. Spoločné jedlá. Pokoj a ticho. Spoločný smiech. Príroda. Neodstránili tieto veci v mene produktivity. A to nie je náhoda,“ dodáva.

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing