Besnota zabíja takmer v 100 % prípadov: Stačí uhryznutie a ide o život. Pri tejto chorobe rozhodujú hodiny

 Besnotu môžeme zaradiť medzi najnebezpečnejšie infekčné ochorenia na svete. Postihuje teplokrvné živočíchy. Ide o akútne vírusové ochorenie, ktoré spôsobuje vírus z rodu Lyssavirus. Postihuje centrálny nervový systém a po prepuknutí príznakov má takmer 100% úmrtnosť. Napriek tomu ochoreniu vieme predchádzať.

Svetový deň besnoty

Každoročne si 28. septembra pripomíname Svetový deň besnoty. Okrem zvýšenia povedomia o tomto smrteľnom ochorení si v rámci tohto dňa pripomíname aj svetoznámeho francúzskeho mikrobiológia, Luisa Pasteura, ktorý vynašiel očkovanie proti vírusu v 19. storočí. Jeho prvým pacientom bol 9-ročný chlapec, ktorého pohrýzol pes. Objav vakcíny znamenal prelom v medicíne, pretože v 19. storočí besnota takmer vždy zabíjala. Očkovanie sa postupom času stalo štandardnou prevenciou pre ľudí aj zvieratá. Svetový deň besnoty sa dnes využíva najmä na osvetu a šírenie povedomia o tom, ako nákaze môžeme predchádzať a zachraňovať životy.

Prenos, príznaky a prevencia

Vírus besnoty sa zaraďuje medzi zoonózy, čo znamená, že sa môže šíriť zo zvieraťa na človeka. Šírenie vírusu nastáva prostredníctvom infikovaných slín zvierat, najčastejšie po uhryznutí, ale nákaza sa dokáže preniesť aj keď nakazené zviera olizuje otvorenú ranu, okolie úst alebo očí. Dominantným zdrojom nákazy u ľudí sú psy, ochorenie však môžu prenášať aj netopiere, vlky, či líšky. Ochorenie sa najčastejšie vyskytuje najmä v krajinách Ázie a Afriky, kde každoročne dochádza k vysokým počtom úmrtí. Pred cestovaním do krajín s vysokým rizikom nákazy sa odporúča preventívne očkovanie.

Vírus sa šíri do centrálneho nervového systému po uhryznutí infikovaným zvieraťom a spôsobuje zápal mozgu. Príznaky besnoty človek nepocíti okamžite, môžu prepuknúť do niekoľkých týždňov až mesiacov. Príznaky sa postupne objavujú v niekoľkých fázach. Ako prvý špecifický príznak besnoty je bolesť alebo mravčenie v mieste uhryznutia. Približne 2 až 10 dní po prepuknutí príznakov môže pretrvávať horúčka, únava, nechutenstvo, kašeľ, nevoľnosť, vracanie, bolesti brucha, hrdla alebo hnačka, postihnutý môže trpieť aj ťažkosťami pri pohľade na akékoľvek tekutiny.  

Akútne neurologické obdobie sa prejaví vo väčšine prípadov ako zúrivá besnota, ktorá môže zahŕňať agresivitu, delírium, svalové kŕče. Veľmi často sa objavuje slinenie, vysoký krvný tlak, halucinácie, vysoká telesná teplota alebo zvýšená srdcová frekvencia. Iba v málo prípadoch sa nakazenie besnotou prejavuje ako takzvaná nemá alebo paralytická besnota, pri ktorej je prítomná slabosť v celom tele, paralýza alebo kóma. 

Hlavná prevencia tohto ochorenia pozostáva v očkovaní. Keď sa očkovacia látka podá včas, po uhryznutí a pred nástupom príznakov, sa znižuje pravdepodobnosť prepuknutia ochorenia. Poranenia spôsobené uhryznutím alebo poškriabaním infikovaného zvieraťa by sa mali dôkladne vyčistiť mydlom a dezinfikovať. Keď sa ale príznaky besnoty objavia, už ju nie je možné vyliečiť a vo väčšine prípadov je ochorenie smrteľné.

Besnota na Slovensku

Štátna veterinárna a potravinová správa Slovenskej republiky pravidelne monitoruje výskyt besnoty na území Slovenskej republiky a zverejňuje výsledky svojich kontrol. Počas rokov 2016 až 2021 nebol na našom území zaznamenaný žiaden prípad besnoty, od roku 2022 je každý rok zaznamenaný minimálne jeden prípad besnoty, väčšinou u psa alebo uhynutej líšky. Posledný prípad besnoty na Slovensku je z roku 2025 v obci Zálužice. Besnotu u uhynutej líšky, ktorá bola usmrtená psom, potvrdili laboratórne testy. Prípady ochorenia na Slovensku poukazujú, že stále predstavuje riziko pre domácich miláčikov alebo voľne žijúcu zver. Včasnou diagnostikou a monitoringom môžeme rýchlo reagovať a minimalizovať šírenie ochorenia na našom území. Medzi opatrenia patria očkovanie psov, mačiek a kontrola divokej zvery. Všetky nálezy sa starostlivo zaznamenávajú a vyhodnocujú odborníkmi. Aby sa predišlo možným nákazám, ŠVPS SR pravidelne vydáva odporúčania pre majiteľov domácich zvierat.

Prevencia besnoty na Slovensku

Aj napriek tomu, že sa Slovensku v minulosti podarilo výrazne obmedziť výskyt besnoty, ochorenie naďalej predstavuje riziko najmä v pohraničných oblastiach susediacich s krajinami, kde sa vírus stále vyskytuje. Prevencia besnoty na Slovensku pozostáva z viacerých opatrení, ktorých cieľom je minimalizovať riziko šírenia ochorenia medzi zvieratami aj ľuďmi. Medzi najdôležitejšie patrí pravidelné očkovanie domácich zvierat, monitoring výskytu ochorenia a kontrola voľne žijúcej zveri. Povinné očkovanie psov proti besnote patrí na Slovensku medzi základné veterinárne opatrenia a výrazne prispieva k udržiavaniu priaznivej epidemiologickej situácie. Veterinári zároveň odporúčajú očkovanie fretiek a mačiek, najmä ak sa pohybujú vo vonkajšom prostredí alebo prichádzajú do kontaktu s voľne žijúcimi zvieratami.

Veľmi významnú úlohu zohráva aj pravidelná orálna vakcinácia líšok, ktoré patria medzi najvýznamnejších prenášačov besnoty vo voľnej prírode. Vakcinačné návnady rozmiestňujú odborníci leteckou pokládkou najmä v rizikových oblastiach, predovšetkým v pohraničných regiónoch, a to už od roku 1994. Jedna z vakcinačných kampaní prebehla aj v tomto roku. Štátna veterinárna a potravinová správa SR zároveň pravidelne monitoruje zdravotný stav zvierat a vyhodnocuje podozrivé prípady ochorenia.

Čítaj viac z kategórie: Krimi