Bez mozgu, očí a časti hrdla. Rusko vrátilo mumifikované telo novinárky, ktorá ako prvá zomrela v ich zajatí

Vojnový žurnalizmus je nebezpečný. Očividný fakt však doposiaľ nezastavil novinárov, aby sa v záujme odhalenia pravdy postavili nebezpečenstvu do cesty. Je to tak aj v prípade ukrajinskej novinárky Viktorije Roščyna.

Tá sa rozhodla vyšetriť tvrdenia, že Rusko na okupovanom území Ukrajiny operuje sieť neoficiálnych centier na uväznenie ľudí, píše denník The Washington Post. V lete 2023 však do jedného takého centra zmizla aj ona.

Smutný návrat domov

Vrecia s mŕtvymi telami dopravili do Kyjeva nákladným autom. Rusi ich označili číslami a príčinou smrti. Ukrajincom však pri výmene 757 ukrajinských tiel za ruské zo 14. februára poskytli ich mená a dátum ich smrti.

Až na jedno. Posledné telo bolo na zozname uvedené ako neidentifikovaný muž. Na vreci boli štyri písmená v cyrilike: СПАС. Ide o ruskú skratku, ktorá znamená, že príčinou smrti bolo rozsiahle poškodenie koronárnych tepien.

Trumpových 100 dní v Bielom dome: Zbližovanie sa s Ruskom, hádka so Zelenským či motorová píla Elona Muska

Keď však vyšetrovatelia otvorili vak s telom, objavili ženské telo. Jej hlava bola oholená, krk posiaty modrinami a na nohách mala popáleniny, tvrdia úradníci, ktorí sú oboznámení s vyšetrovaním ukrajinskej prokuratúry.

Súdni lekári najskôr našli aj zlomené rebro a možné známky po elektrických šokoch, no to ich nepripravilo na to, čo následne našli. Teda skôr nenašli. Silno mumifikovanému telu novinárky totižto chýbali vnútorné orgány. Mozog, obidve oči a časť priedušnice v hrdle chýbali.

zdroj: hromadske.ua, Canva, Novinárka Viktorija Roščynová.

Nepriestrelná vesta, prestrelená helma

Test DNA potvrdil, že telo patrilo 27-ročnej Ukrajinke Viktorij Roščina. Tá v auguste 2023 zmizla v ruskom väzenskom systéme po tom, ako ju zadržali počas reportáže na ruskom okupovaných územiach Ukrajiny. Súdny lekár nevedel podľa webu United24 Media stanoviť príčinu smrti z dôvodu chýbajúcich orgánov a čiastočnej mumifikácie tela. Vyšetrovanie ďalej pokračuje.

Podľa denníka The Washington Post je Roščina prvá ukrajinská novinárka, ktorá zomrela v ruskom zajatí. O smrti novinárky informoval list z 2. októbra, ktorý Rusi poslali jej otcovi Volodymyrovi Roščinovi. Ten neobsahoval žiadne detaily o jej smrti, a tak jej otec v sebe živil nádej, že jeho dcéra je stále nažive. Jej smrť oficiálne ohlásili o dva dni neskôr.

Bude Krym súčasťou Ruska? Trump tvrdí, že Zelenskyj je pripravený vzdať sa polostrova

Pred jednou z ciest novinárky si Roščina spomenul, ako domov priniesla nepriestrelnú vestu a prestrelenú helmu. Požiadal ju, aby zostala. „Musím ísť,“ odpovedala jeho dcéra. „Keď sa rozhodne niečo urobiť, urobí to,“ povedal jej otec.

„Musím ísť, pretože…“

Roščina bola podľa jej kolegov tvrdohlavá a odvážna. Často pracovala sama a venovala sa témam, z ktorých sa ostatným zdvíhali žalúdky. Po ruskej invázii na Ukrajinu v 2022 bola jednou z mála novinárov, ktorí podávali správy priamo z Ruskom okupovaných území Ukrajiny.

V roku 2023 Roščina napísala svojej editorke v denníku Ukrainska Pravda, že objavila dôkazy o tom, že agenti ruskej tajnej služby FSB boli zapojení do zariadení v meste Enerhodar, kde mučili a väznili ľudí. Agenti mali byť zodpovední aj za smrť dvoch tínedžerov v meste Berdjansk.

Tiché ústupky Moskve: Biely dom zvažuje zrušenie sankcií uvalených po invázii na Ukrajinu

To však podľa jedného predstaviteľa európskej spravodajskej služby z novinárky urobilo terč pre ruskú FSB. Keď však jej editorka pochybovala nad bezpečnosťou informovania o priestupkoch ruskej tajnej služby, Roščina podľa nej povedala: „Musím ísť, pretože som jediná, ktorá tam ide.“

OSN hovorí o extréme

OSN opísalo ruské zaobchádzanie so zajatcami ako „znepokojujúce a extrémne“. Podľa Alice Edwards, špeciálnej spravodajkyne OSN pre mučenie, ide o závažné prípady mučenia. „Zaznamenali sme všetky druhy bitiek, púšťanie elektrického prúdu do uší, genitálií a iných častí tela či waterboardingu,“ uviedla spravodajkyňa.

Rusi sa vyhrážali, vykonali aj s*xuálne násilie a zn*silnenia či predstieranie, že väzňa idú popraviť. „Je to súčasťou ruskej vojnovej politiky. Tieto činy sú organizované a systematické,“ dodala Edwards. Kremeľ ani ruská väzenská služba na žiadosť o komentár denníka The Washington Post nereagovali.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie