Tiché ústupky Moskve: Biely dom zvažuje zrušenie sankcií uvalených po invázii na Ukrajinu

Američania podľa portálu Politico diskutujú o zrušení sankcií uvalených na Rusko. Konkrétne má ísť napríklad o sankcie uvalené na ruský plynovod Nord Stream 2 a na ďalší ruský majetok v Európe. Ak by tak Biely dom napokon urobil, išlo by o veľkú zmenu v zahraničnej politike USA.

Sankcie na jeden z hlavných plynovodov, ktorý spája ruské ložiská zemného plynu so západnou Európou, zaviedol ešte počas prvého mandátu americký prezident Donald Trump. Bývalý prezident Joe Biden na začiatku funkčného obdobia sankcie zrušil, no následne ich po invázii na Ukrajinu v roku 2022 opätovne zaviedol.

Úspech pre Rusko

Obnova prevádzky Nord Stream 2 by mohla Moskve priniesť veľký finančný zisk. Problémom by skôr bolo, že ruský plyn by v Európe nemal kto kúpiť. To je však vysoko nepravdepodobné, keďže sa EÚ od začiatku vojny snaží odkloniť od dovozu ruskej energie. Zrušenie sankcií by bol významným diplomatickým úspechom pre Rusko a veľký ústupok Donalda Trumpa.

Samotný Biely dom vyzerá byť v tejto téme rozdelený. Špeciálny americký vyslanec Steve Witkoff, ktorý sa podľa jeho vlastných slov počas rokovaní spriatelil s ruským prezidentom Vladimirom Putinom, je hlavným zástancom zrušenia sankcií. To však následne v spoločnom vyhlásení s ministrom zahraničia Marcom Rubiom poprel. Obaja politici odmietli, že diskutovali o zrušení sankcií.

Trumpove hrozby ženú Kanadu do náručia EÚ. Takmer polovica Kanaďanov by podporila členstvo v Únii. Má to však háčik

Medzitým sa k sankciám vyjadrila aj Ukrajina. Kyjev podľa prezidenta Volodymyra Zelenského momentálne nevidí silný tlak na Rusko či nové sankcie voči nemu, a to ani napriek neochote Moskvy pokročiť v rokovaniach o ukončení vojny. Zelenskyj to povedal vo štvrtok na tlačovej konferencii počas návštevy Juhoafrickej republiky, informuje TASR podľa denníka The Guardian.

Ukrajina vyhovela viacerým požiadavkám

Zelenskyj opäť zdôraznil, že Ukrajina na rozdiel od Ruska súhlasila s návrhom amerického prezidenta Donalda Trumpa na bezpodmienečné prímerie. Takisto podľa jeho slov urobila maximum pre pokrok v rozhovoroch s USA, keď podpísala memorandum o nerastných surovinách. 

„Robíme všetko, čo naši partneri navrhli. Len to, čo je v rozpore s našou legislatívou a ústavou, robiť nemôžeme,“ uviedol ukrajinský líder v narážke na otázku uznania ruskej anexie Krymského polostrova, ktoré je podľa médií jednou z podmienkou Trumpovho mierového rámca.

Šojgu hrozí jadrovým úderom: „Európa sa pripravuje na vojnu proti Rusku do roku 2030“

Trump v stredu skritizoval Zelenského za to, že ruskú okupáciu Krymu odmietol uznať, pretože to je v rozpore s ukrajinskou ústavou. Takýto postoj podľa slov amerického prezidenta škodí mierovým rokovaniam s Ruskom a je prekážkou pre dosiahnutie dohody o prímerí. Ruské ministerstvo zahraničných vecí vo štvrtok zase obvinilo Zelenského, že sa „za každú cenu snaží torpédovať“ tvoriaci sa mierový proces.

Trumpove vyhrážky

Trump aj ďalší predstavitelia jeho administratívy predtým pohrozili, že Spojené štáty sa prestanú usilovať o sprostredkovanie mierovej dohody medzi Ukrajinou a Ruskom, pokiaľ sa neobjavia jasné signály, že ju možno dosiahnuť.

„Nevidím žiadny silný tlak na Rusko ani žiadne nové balíky sankcií proti ruskej agresii,“ povedal Zelenskyj, pričom pripomenul, že Trump už predtým varoval pred dôsledkami, ak Moskva nebude súhlasiť s prímerím.

„Domnievame sa, že väčším tlakom na Ruskú federáciu sa nám podarí zblížiť naše strany,“ dodala ukrajinská hlava štátu. O prípadných ďalších kompromisoch bude podľa jeho slov možné diskutovať po dohode o prímerí, no podotkol, že po viac než troch rokoch vojny s tisíckami mŕtvych je ochota rokovať s agresorom už kompromisom.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie