Bežný liek znižuje riziko smrti až o 30 %, ukazuje štúdia. V protokole ho má aj expert na dlhovekosť
- Liek pre diabetikov môže ovplyvniť šancu dožiť sa vysokého veku
- Užíva ho aj popredný odborník na dlhovekosť David Sinclair
- Liek pre diabetikov môže ovplyvniť šancu dožiť sa vysokého veku
- Užíva ho aj popredný odborník na dlhovekosť David Sinclair
Metfo*mín sa v praxi spája najmä s diabetom 2. typu, no v poslednom desaťročí sa tento nenápadný liek presunul do centra výskumu starnutia. Geroveda, odbor skúmajúci biologické mechanizmy starnutia a možnosti ich ovplyvnenia, ho zaradila medzi najsilnejších kandidátov na takzvanú geroprotektívnu intervenciu.
Inými slovami, nejde len o kontrolu glykémie. Zdá sa, že metfo*mín dokáže spomaliť procesy, ktoré stoja v pozadí väčšiny chronických ochorení vyššieho veku. Dokazuje to aj štúdia, o ktorej informuje portál Science Alert.
Výrazne nižšie riziko úmrtia
Tím vedcov z USA a Nemecka analyzoval údaje z rozsiahlej americkej kohorty Women’s Health Initiative, ktorá dlhodobo sleduje zdravotný stav žien po menopauze. Do hodnotenia zaradili 438 žien s diabetom 2. typu, ktoré začali liečbu buď metfor*ínom, alebo derivátmi sulfo*ylurey. Výskumníci sa nezamerali len na bežné klinické ukazovatele. Ich cieľom bolo zistiť, ktorá skupina má vyššiu pravdepodobnosť dosiahnuť vek 90 rokov.
Ukázalo sa, že ženy, ktoré začali liečbu metfor*ínom, mali približne o 30 % nižšie riziko úmrtia pred dosiahnutím 90 rokov v porovnaní s tými, ktoré užívali sulfo*ylureu. „Metfo*mín preukázateľne zasahuje viacero dráh starnutia, preto sa o ňom uvažuje ako o lieku, ktorý môže predĺžiť ľudskú dlhovekosť. Zistili sme, že začatie liečby metformínom zvýšilo výnimočnú dlhovekosť v porovnaní so začatím užívania sulfo*ylurey u žien s diabetom 2. typu,“ píšu výskumníci.
„Kľúčovou výhodou našej analýzy bolo dlhé obdobie sledovania po začatí liečby. Vďaka tomu sme mohli pracovať s kohortou monitorovanou od stredného veku až po hranicu 90 rokov a viac, čo v typických randomizovaných kontrolovaných štúdiách nie je realizovateľné,“ dodávajú autori. Zároveň však zdôrazňujú aj metodologické limity. „Keďže toto porovnanie neprebehlo voči placebu v randomizovanom klinickom skúšaní a vychádzali sme z observačného dizajnu, z našich výsledkov nemožno vyvodiť príčinnú súvislosť.“
Napriek tomu sa k metfo*mínu už roky viaže aj meno profesora genetiky na Harvard Medical School a jednej z najviditeľnejších postáv moderného hnutia za dlhovekosť. David Sinclair sprístupnil tému „liečiteľného starnutia“ širokému publiku najmä knihou Lifespan a následnými rozhovormi, v ktorých metformín opakovane uvádza ako jedného z najsilnejších liekov na spomalenie starnutia.
Prečo je metfo*mín ideálnym kandidátom na spomalenie starnutia?
Prečo by mohol práve metfor*ín ovplyvňovať dĺžku života? „Metfo*mín preukázal zásah do viacerých dráh starnutia. Vedci ho považujú za liek, ktorý môže predĺžiť ľudskú dlhovekosť,“ píšu autori. Ide o komplexnú sieť účinkov. Metf*rmín aktivuje AMPK, znižuje aktivitu mTOR, redukuje produkciu reaktívnych foriem kyslíka a zmierňuje poškodenie DNA. Zasahuje aj do regulácie génu FOXO3, ktorý vedci opakovane spájajú s dlhovekosťou u ľudí.
Experimentálne práce na zvieracích modeloch poskytli prvé náznaky, že metformín dokáže predĺžiť obdobie zdravého života. Štúdia publikovaná v Nature Communications ukázala, že nízke dávky metfo*mínu u myší napodobnili niektoré účinky kalorickej reštrikcie.
Ľudské dáta sú ešte komplexnejšie. V jednej štúdii metf*rmín u pacientov s nadváhou a novodiagnostikovaným diabetom znížil riziko celkovej mortality v porovnaní s diétou alebo niektorými inými liečebnými režimami.
Zaujímavé zistenia priniesla aj pandémia COVID-19. Randomizované skúšanie COVID OUT publikované v The Lancet Infectious Diseases preukázalo približne 41-percentné zníženie rizika rozvoja dlhého covidu u pacientov, ktorí užili metformín v skorom štádiu infekcie. Tento efekt podporuje hypotézu, že metformín moduluje zápalové a metabolické procesy, ktoré zohrávajú úlohu aj pri chronických komplikáciách.
Celý koncept stojí na tzv. hypotéze gerovedy. „Hypotéza gerovedy tvrdí, že biologické starnutie je tvárne a že spomalenie biologického starnutia môže oddialiť alebo zabrániť nástupu viacerých chorôb a zdravotných obmedzení súvisiacich s vekom. Kľúčovým cieľom gerovedy je identifikovať nové terapeutické a preventívne intervencie, ktoré spomaľujú biologické starnutie,“ píšu výskumníci. A práve met*ormín sa momentálne javí ako ideálny kandidát na predĺženie života.
Čítaj viac z kategórie: Wellbeing
Zdroje: Science Alert, Oxford Academic, Nature, The Lancet