Biologická Pandorina skrinka a Wagnerovci: Čo sa deje v Sudáne a prečo je to nebezpečné pre celý svet

Posledné dni sa v správach objavuje veľa správ spojených so Sudánom či správami od OSN alebo Svetovej zdravotníckej organizácie, ktorá varovala pred „obrovským biologickým rizikom“.

O čo však ide v konflikte, ktorý sa na prvý pohľad zdá od nás taký vzdialený? Pripravili sme pre teba jednoduchý prehľad udalostí za posledné dni. 

Stupňujúci sa konflikt v Sudáne má na svedomí už smrť stoviek ľudí a prinútil tisíce utiecť, čo vyvoláva obavy z možnej občianskej vojny, ktorá by mohla destabilizovať celý región.

O čo sa vlastne bojuje?

Zrážky sa začali v apríli v dôsledku boja o moc medzi dvoma hlavnými frakciami vojenského režimu v tejto africkej krajine, totiž samotné Sudánske ozbrojené sily sú vo všeobecnosti lojálne generálovi Abdelovi Fattáhovi al-Burhánovi, ktorý fakticky vedie krajinu.

Na druhej strane sú však vojenské milície menom Rýchle podporné sily (RSF), ktoré nasledujú bývalého vojenského vodcu generála Mohameda Hamdana Dagala.

Tento boj o moc má korene v rokoch pred povstaním v roku 2019, ktoré odstavilo od moci diktátora Omara al-Bašíra, ktorý proti sebe zámerne postavil svoje mohutné bezpečnostné zložky.

Kontroverzný spevák, ktorého milujú aj Slováci, zahrá v zhorenej Štiavnici. Ľudia mu poslali drsný odkaz

Keď po Bašírovom páde zlyhal prechod k demokratickej vláde, ktorá bola vedená civilistami, konflikt medzi dvoma skupinami sa vrátil a napätie rástlo, informuje denník The Guardian.

Napätie medzi oboma stranami eskalovalo v posledných mesiacoch, čo podľa AP spôsobilo odloženie podpisu medzinárodne podporovanej dohody o obnove demokracie a civilnej vlády v Sudáne po vojenskom prevrate.

Dôvodom napätia je spor o to, akým spôsobom by mali byť sily RSF integrované do armády a kto by mal na tento proces dohliadať, priblížila AP, ako na to upozorňuje TASR.

zdroj: TASR - AP Photo/Marwan Ali

Zlomovým rokom sa teda označuje rok 2019, od ktorého pretrvávajú v krajine rozbroje okrem iného aj medzi milíciami a civilistami, ktorí žiadajú väčšiu kontrolu nad armádou.

Ďalšou spornou otázkou je snaha o dosiahnutie spravodlivosti v súvislosti s obvineniami z vojnových zločinov, ktorých sa armáda a jej spojenci dopustili počas konfliktu v Dárfúre od roku 2003, keď sa povstalci postavili proti vládnym silám podporovaným jazdeckými milíciami. V násilnostiach zahynulo približne 300 000 ľudí, ako na to upozorňuje Reuters.

Medzinárodný trestný súd sa okrem iného usiluje aj o súdne procesy s Omarom al-Bašírom a ďalšími sudánskymi podozrivými. Spravodlivosť však nebola nájdená ani v násilnostiach počas prodemokratických demonštrantov v júni 2019, do ktorého boli zapletené vojenské sily.

O tom, aká je momentálne situácia v Sudáne, sa dočítaš na druhej strane