BMI prehliada skutočné zdravotné riziká: Vedci varujú pred mýtmi o váhe a navrhujú modernejší prístup

Roky sme žili v presvedčení, že jedno číslo – index telesnej hmotnosti, známy ako BMI – dokáže spoľahlivo povedať, či je naše telo zdravé. Tento výpočet, ktorý vychádza len z výšky a hmotnosti, je síce jednoduchý a rozšírený po celom svete, no podľa nových štúdií predstavuje skôr zjednodušený a zastaraný pohľad na zdravie človeka.

Vedci, lekári aj zdravotnícke inštitúcie preto začínajú hovoriť o potrebe nových a presnejších meraní, ktoré lepšie zohľadnia zloženie tela, typ tuku a individuálne riziká. Informuje portál CNN Health. 

BMI: jednoduché číslo, no s veľkými chybami

Index telesnej hmotnosti (Body Mass Index – BMI) vznikol už v 19. storočí, no svoj vrchol dosiahol v druhej polovici 20. storočia, keď sa stal hlavným ukazovateľom telesného zdravia v zdravotníctve aj poisťovníctve. Vzorec je jednoduchý: hmotnosť (v kg) delená druhou mocninou výšky (v metroch). Výsledné číslo sa potom zaraďuje do kategórií: podváha, normálna hmotnosť, nadváha, obezita 1. až 3. stupňa.

Lenže BMI má zásadnú slabinu – nezohľadňuje nič iné než výšku a váhu. Nepočíta so svalovou hmotou, kostrou ani rozložením tuku. Preto môže napríklad kulturista skončiť v kategórii „obézny“, hoci má minimálne množstvo telesného tuku. Naopak, človek s normálnou hmotnosťou, ale veľkým podielom vnútrobrušného (viscerálneho) tuku môže mať ideálne BMI – a pritom mať v skutočnosti vysoké riziko srdcovocievnych ochorení.

Vedci bijú na poplach: BMI prehliada skutočné riziká

Nová štúdia, publikovaná v Annals of Family Medicine, ukázala, že BMI vôbec neodhalil zdravotné riziká u mladých ľudí, ktorí mali podľa presnejších meraní vysoký podiel telesného tuku. Výskumníci z Univerzity na Floride analyzovali údaje od viac ako 4 000 dospelých vo veku 20 – 49 rokov a zistili, že tí s vyšším percentom telesného tuku (meraným bioelektrickou impedanciou – BIA) mali až o 262 % vyššiu pravdepodobnosť úmrtia na srdcové ochorenia než ľudia s nízkym podielom tuku – a to bez ohľadu na BMI.

Profesor Arch Mainous, spoluautor štúdie, uviedol: „BMI v tejto vekovej skupine vôbec neidentifikoval rizikových pacientov. Boli by prehliadnutí, hoci ich telo už vykazovalo varovné znaky.“

BIA: keď elektrina povie viac než váha

Bioelektrická impedančná analýza (BIA) je technológia, ktorá využíva slabý elektrický prúd na odhad podielu telesného tuku, svalovej hmoty a vody. Prúd sa šíri telom rôznou rýchlosťou – rýchlejšie cez svaly, pomalšie cez tuk –, čo umožňuje získať obraz o skutočnom zložení tela.

Moderné klinické BIA zariadenia sú podľa odborníkov spoľahlivým kompromisom medzi cenou a presnosťou. Síce nedosahujú úroveň DEXA skenov alebo MRI, no sú cenovo dostupnejšie a vhodné pre bežnú klinickú prax. Výhodou je aj to, že meranie je neinvazívne, rýchle a ľahko opakovateľné.

Dôležité však je upozorniť, že domáce BIA prístroje, napríklad váhy s BIA funkciou, nie sú také presné. Výsledky môžu výrazne ovplyvniť napríklad hydratácia, jedlo pred meraním alebo fyzická aktivita.

BRI: nový pohľad na telesné proporcie

Ďalším nádejným nástrojom je Body Roundness Index (BRI) – index guľatosti tela, ktorý bol vyvinutý v roku 2013 a využíva pomer obvodu pása k výške. Tento výpočet umožňuje zhodnotiť, ako veľmi je telo „guľaté“ v oblasti stredu, čo je rozhodujúci faktor na posúdenie rizika viscerálneho tuku.

BRI sa pohybuje od 1 do 16, pričom vyššie hodnoty znamenajú väčšiu guľatosť tela, teda väčší obvod brucha v pomere k výške. Podľa štúdie publikovanej v JAMA Network Open (2024), ktorá analyzovala údaje od vyše 33 000 dospelých, je BRI spoľahlivejší indikátor úmrtnosti než BMI. Riziko predčasného úmrtia bolo najvyššie u osôb s extrémne nízkym alebo vysokým BRI.

Na rozdiel od BMI, ktorý vznikol podľa údajov prevažne bielych mužov, je BRI navrhnutý tak, aby zohľadňoval rozdiely medzi etnikami, pohlaviami a vekovými skupinami.

Viscerálny tuk – tichý zabijak

Dôležitým faktorom, ktorý ani BMI, ani domáce váhy dostatočne nezohľadňujú, je viscerálny tuk – tuk, ktorý sa ukladá okolo vnútorných orgánov. Práve tento tuk je spájaný s najvážnejšími zdravotnými rizikami: srdcové choroby, diabetes 2. typu, niektoré druhy rakoviny, Alzheimerova choroba či metabolický syndróm.

Podkožný tuk (tuk pod kožou), ktorý je viditeľný a často považovaný za estetický problém, je z hľadiska zdravia omnoho menej nebezpečný.

Čo by mala medicína zmeniť?

Americká lekárska asociácia (AMA) už v roku 2023 odporučila, aby sa BMI nepoužíval ako jediný ukazovateľ zdravia, ale aby bol doplnený o iné metódy: meranie obvodu pása, podiel telesného tuku, viscerálny tuk či analýzu zloženia tela.

Podľa výskumníčky Diany Thomas, ktorá sa podieľala na vývoji BRI, je zavedenie nových indexov technicky jednoduché – no naraziť môže na zabehnutú infraštruktúru zdravotníctva, kde je BMI zakorenený v rastových grafoch, dávkovaní liekov aj poisťovacích systémoch.

BMI ako ukazovateľ hmotnosti neskončil, ale jeho úloha by sa mala zásadne prehodnotiť. Moderné výskumy a technológie ukazujú, že presnejší obraz o zdraví poskytujú indexy ako BIA a BRI, ktoré zohľadňujú rozloženie tuku, svaly aj individuálne rozdiely medzi ľuďmi. V budúcnosti sa očakáva, že práve tieto nástroje sa stanú štandardom v preventívnej medicíne a výžive.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy