Bolesť a chronický zápal majú spoločného vinníka. Vedci odhalili prirodzený spôsob, ako ho zastaviť

Zápal patrí medzi najsofistikovanejšie obranné mechanizmy ľudského tela. Vznikol ako evolučná výhoda, rýchla a účinná reakcia na infekciu alebo poškodenie tkaniva.

V ideálnom scenári prebehne presne načasovaný cyklus: rozpoznanie hrozby, mobilizácia imunitných buniek, eliminácia problému a následné utíšenie reakcie spolu so spustením procesu hojenia.

Moderná medicína však čoraz častejšie naráža na situácie, keď sa tento cyklus zasekne. Zápal sa „nevypne“ a zostáva aktívny na nízkej úrovni. Chronický zápal dnes stojí v pozadí reumatoidnej artritídy, aterosklerózy, diabetu 2. typu, rakoviny aj neurodegeneratívnych ochorení. Práve preto si vedci kladú otázku, ako ho ukončiť presne, bezpečne a v správnom čase.

Dvojsečná zbraň imunitného systému

Nedávno publikovaný výskum prináša odpoveď, ktorá mení doterajší pohľad na reguláciu zápalu. Vedci z University College London identifikovali prirodzený ľudský mechanizmus, ktorý ho dokáže upokojiť bez toho, aby oslabil imunitnú obranu.

V centre pozornosti stoja tzv. epoxy-oxylipíny, lipidové mediátory vznikajúce z mastných kyselín. Tieto molekuly sa v tele vyskytujú neustále, no ich význam sa naplno prejaví práve počas zápalu.

Výskumníci zistili, že v okamihu, keď sa začne schyľovať k ústupu zápalovej reakcie, hladiny epoxy-oxylipínov prirodzene stúpnu.

Kľúčovú úlohu v tomto procese zohrávajú monocyty, bunky vrodenej imunity, ktoré cirkulujú v krvi a v prípade potreby migrujú do tkanív. Existujú klasické, intermediárne a neklasické formy, pričom každá z nich má odlišnú funkciu.

Práve intermediárne monocyty sa v posledných rokoch spájajú s udržiavaním chronického zápalu a poškodzovaním tkanív. Vysoké hladiny týchto buniek sa objavujú u pacientov s reumatoidnou artritídou, kardiovaskulárnymi ochoreniami aj pri metabolických poruchách.

Autori štúdie však zistili, že epoxy-oxylipíny dokážu ovplyvniť osud monocytov a nasmerovať ich vývoj tak, aby nepodporovali rozvoj chronického zápalu.

Budúcnosť liečby zápalových ochorení

Tím vedcov zvolil výnimočne presný experimentálny model. Zdravým dobrovoľníkom aplikoval do kože mikroskopickú dávku inaktivovanej baktérie Escherichia coli. Tento postup vyvolal krátkodobý, kontrolovaný zápal, ktorý verne kopíruje prirodzenú reakciu organizmu.

Objavila sa bolesť, začervenanie, teplo aj opuch, presne tie príznaky, ktoré definujú akútny zápal. Následne výskumníci zasiahli do lipidovej regulácie pomocou sEH.

Úlohou sEH v tele je rozkladať epoxidové oxylipíny na menej aktívne formy. Keď vedci tento enzým dočasne zablokovali, epoxidové oxylipíny sa udržali v tkanive dlhšie a vo vyšších koncentráciách.

Efekt sa prejavil rýchlejším ústupom bolesti, no bez výrazného zásahu do viditeľných znakov zápalu. To je zásadný rozdiel oproti klasickým protizápalovým liekom, ktoré často potláčajú celý proces naraz.

„Naše zistenia odhaľujú prirodzenú biologickú dráhu, ktorá obmedzuje škodlivé rozširovanie imunitných buniek a pomáha rýchlejšie upokojiť zápal. Zameranie sa na tento mechanizmus môže viesť k bezpečnejším liečebným prístupom, ktoré obnovia rovnováhu imunitného systému bez potláčania jeho celkovej funkcie,“ uviedla autorka štúdie Olivia Bracken pre MedicalExpress. „Keďže chronický zápal patrí medzi najzávažnejšie globálne zdravotné hrozby, tento objav otvára sľubnú cestu k vývoju nových terapií,“ dodáva.

Nadšenie vyjadril aj profesor Derek Gilroy z UCL Division of Medicine. „Ide o prvú štúdiu, ktorá zmapovala aktivitu oxylipínov u ľudí priamo počas zápalu. Celý výskum prebiehal výhradne na ľuďoch a má priamy význam pre autoimunitné ochorenia, keďže sme použili liek už vhodný na humánne použitie. Ide o molekulu, ktorú možno repozicionovať na liečbu vzplanutí chronických zápalových ochorení, v oblasti, kde dnes citeľne chýbajú účinné terapeutické možnosti,“ cituje odborníka portál MedicalExpress.

Čítaj viac z kategórie: Lifehacking