Bratislava bude mať desiatky lúčnych plôch. Budeš mať jednu pred svojim domom aj ty?

  • Mesto zobralo tému kvetnatých lúk naozaj vážne
  • Vytipovalo 60 plôch, ktoré sú na ich založenie vhodné
  • Budeš mať jednu pred svojim domom aj ty?
Startitup/Pixabay
zdroj: Startitup/Pixabay
  • Mesto zobralo tému kvetnatých lúk naozaj vážne
  • Vytipovalo 60 plôch, ktoré sú na ich založenie vhodné
  • Budeš mať jednu pred svojim domom aj ty?

Bratislava vytypovala 60 plôch, na ktorých vyrastú lúky pomocou zmeny režimu kosenia. Známe sú aj jednotlivé mestské časti, kde sa bude zmena aplikovať.

Kvetnaté lúky priamo v meste, vrátane sídlisk a vnútroblokov, sú podľa hlavného mesta jedným z dôležitých prvkov nevyhnutnej adaptácie mestského prostredia na klimatické zmeny. „Takéto plochy sa výrazne menej prehrievajú, a to vedie k tomu, že strata vlhkosti z týchto plôch je podstatne pomalšia. Je to riešenie, ktoré vedie k zmierneniu straty biodiverzity v mestách,“ vysvetlil vo videu na sociálnej sieti splnomocnenec primátora pre zeleň a životné prostredie Andrej Kovarik.

Kvetnaté lúky v meste

BRATISLAVA ZAKLADÁ KVETNATÉ LÚKY 🌼🌱Počas horúceho leta vedia byť až o 20 stupňov chladnejšie ako bežne kosený trávnik, zadržiavajú vlahu, obsahujú menej alergénnych druhov a chránia biodiverzitu. Kvetnaté lúky priamo v meste, vrátane sídlisk a vnútroblokov, sú jedným z dôležitých prvkov adaptácie mesta na klimatické zmeny. Prvú takúto plochu ste si mohli všimnúť v Dúbravke. V nasledujúcich týždňoch založíme kvetnaté lúky v 60 lokalitách, v mestských častiach Dúbravka, Karlova Ves, v Starom Meste a v Novom Meste. A to je len začiatok. Kvetnaté lúky nie sú neudržiavané plochy. Sú kosené v inom režime ako klasické trávniky – teda nie približne 6x ročne, ale 1 až 2x ročne podľa druhového zloženia. Touto najprirodzenejšiou formou zmeny rastlinného zloženia postupne začnú ubúdať druhy alergénnych tráv, ktoré naopak nahradia bylinné, kvitnúce druhy rastlín. Viac o téme kvetnatých lúk na území hlavného mesta sa dozviete vo videu.

Gepostet von Bratislava – hlavné mesto SR am Freitag, 9. August 2019

Ako ďalej uvádza, vďaka tomu, že lúky zadržiavajú vlahu, dokážu byť oproti bežnému trávniku chladnejšie o až o 20 °C stupňov. Zároveň obsahujú menej alergénnych druhov a chránia biodiverzitu.

Viac o téme si môžeš prečiítať tu <<< Lúky sa v Bratislave stanú realitou už túto jeseň

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Kde ich nájdeš?

Jedna z prvých lúk vznikla v mestskej časti Dúbravka a v nasledujúcich týždňoch ich chce samospráva budovať v ďalších 60 lokalitách. Okrem ďalších lúk v Dúbravke bude mesto zakladať nové aj v Karlovej Vsi, Novom, ale aj Starom Meste.

Kvetnaté lúky nie sú podľa mesta neudržiavané plochy. Sú však kosené v inom režime ako klasické trávniky, teda nie približne šesťkrát ročne, ale jeden až dvakrát ročne podľa druhového zloženia. Touto, podľa samosprávy najprirodzenejšou formou zmeny rastlinného zloženia, začnú postupne ubúdať druhy alergénnych tráv, ktoré nahradia bylinné, kvitnúce druhy rastlín.

„Mnohí majú obavy pre alergény, ktoré by takéto plochy mohli produkovať, ale presne toto je mechanizmus, ktorý vedie k zníženiu počtu druhov, ktoré spôsobujú alergie,“ skonštatoval Kovarik.

Lúčne plochy chce na svojom území vytvoriť napríklad aj mestská časť Petržalka. Prvú lúčnu plochu by chcela začať vysievať túto  jeseň a následne aj na jar. Sedem lokalít na prvú fázu vybral už aj Ružinov.

Viac sa dočítaš tu>>>Bratislava sa rozhodla vymeniť suché trávnaté koberce za kvitnúce lúky s kvetmi

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Objavili sa aj hlasy proti

Myšlienka mať v mestách krásne lúčne plochy je síce pekná, ale mať ich v intraviláne sídlisk nie je podľa odborníka dobrý nápad. Podľa imunoalergológa Martina Hrubiška z Onkologického ústavu sv. Alžbety z nich totiž nikdy nebudú alpské alebo tatranské lúky bez alergénov, hlodavcov či odpadu.

„Mesto je z hľadiska prírodovedného absolútne umelý terén a bez ľudského zásahu nebude v meste rásť žiadna lúka. Kde sú mestské plochy obklopené budovami, kde je neprirodzený vlhokostno-teplotný pomer neporovnateľný s prirodzenou krajinou, žiadna poriadna lúka neporastie,“ uviedol v júli na brífingu Hrubiško. Upozornil, že iba invazívne buriny sú schopné prežiť neprirodzené podmienky, ako teplo či sucho.

„Prídu rastliny, napríklad palina, ambrózia, láskavce či mrlíky. A to sú zdroje alergizujúceho peľu,“ poznamenal Hrubiško. Podotkol, že na neobhospodarovanej ploche sa ďaleko „lepšie“ drží odpad a sú živnou pôdou pre rôzne hlodavce. 

Viac o téme si môžeš prečítať tu>>Odborníci tvrdia, že lúky na sídliskách sú zlý nápad

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Mesto s vyjadrením nesúhlasí

Lúky v Bratislave vznikajú ako dôsledok precízneho plánovania a diskusie s verejnosťou či odborníkmi. „Sme za rozumné a trvalo udržateľné riešenia, ktoré znamenajú kombináciu viacerých prístupov. Od intenzívne kosených a zalievaných trávnikov každý týždeň v centre mesta až po tzv. kvetnaté lúky so zabezpečením potrebnej starostlivosti,“ uviedol pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Kvôli ekologickým výhodám sú lúky v súčasnosti populárnou témou a ich vysádbou sa zaoberá stále viac miest a obcí. Málokto si uvedomuje, že práve motorové kosačky prispievajú k emisiám CO2. V prepočte na rovnaký výkon kosačka emituje 35-krát viac CO2 ako osobný automobil.

Zdroj: TASR

Najnovšie video