Lúky sa v Bratislave stanú realitou už túto jeseň. Sú adaptáciou na zmenu klímy

  • Lúky v Bratislave sú stále horúcou témou
  • Projekt má veľa zástancov, ale aj neprajníkov
  • Podľa niektorých odborníkov lúky v meste dobrý nápad nie sú
zdroj: Pixabay/Unsplash
  • Lúky v Bratislave sú stále horúcou témou
  • Projekt má veľa zástancov, ale aj neprajníkov
  • Podľa niektorých odborníkov lúky v meste dobrý nápad nie sú

Zmena trávnatých povrchov sa stala jednou z veľkých tém v našom hlavnom meste. Diskusia sa rozpútala po uschnutí trávnika za niekoľko tisíc eur na Námestí slobody. Ukázalo sa totiž, že Bratislavu zastrihnuté trávniky v horúčavách nespasia.

Čítaj TU>>HB Reavis: Trávnik za 3-tisíc eur na Námestí slobody vyschol kvôli technickej chybe

Prvou mestskou časťou, ktorá sa rozhodla zaviesť lúky „do praxe“, bol Ružinov.  Ten sa po vzore Levíc rozhodol pre progresívny krok smerom k zachovaniu biodiverzity a ochladeniu mesta. Už čoskoro tu totiž vzniknú kvitnúce lúčne plochy, informovala o tom TASR.

Dať zbohom záhradkárskemu perfekcionizmu sa rozhodol aj Ružinov. Niektoré plochy sa tak kosiť nebudú, zostanú rozmanité a na prvý pohľad pre niekoho neupravené. Tamojšiu zeleň nechajú žiť vlastným životom.

Čítaj TU>>Bratislava sa rozhodla vymeniť suché trávnaté koberce za kvitnúce lúky s kvetmi

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Lúky v mestách sú dôsledkom klimatických zmien

Mesto dnes informovalo, že zmena niektorých trávnatých plôch na lúčne nie je samoúčelná a nemá nič spoločné len so zmenou vizuálu. Je to dôležitý z prvkov adaptácie hlavného mesta na klimatickú zmenu a nástroj na posilnenie biodiverzity. Práve zastavenie straty biodiverzity patrí medzi priority EÚ a mestá sú povinné k tomuto cieľu prispievať.

 „Sme za rozumné a trvalo udržateľné riešenia, ktoré znamenajú kombináciu viacerých prístupov. Od intenzívne kosených a zalievaných trávnikov každý týždeň v centre mesta až po tzv. kvetnaté lúky so zabezpečením potrebnej starostlivosti,“ uviedol pre TASR hovorca Bratislavy Peter Bubla.

Odôvodňuje tak zámer mesta vyčleniť niektoré plochy pre vytvorenie kvetnatých lúk s iným režimom kosenia. Téma však má byť ešte predmetom diskusie s verejnosťou.

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Vhodné plochy mesto dôkladne zváži

Proces výberu plôch, podľa Bublu prebieha na základe logických celkov, ktoré sú  vhodné na takúto formu zmeny spôsobu údržby. Plochy by mali byť ideálne dostatočne priestranné. Menšie plochy ba mali ponúknuť možnosti vizuálne zaujímavého kontrastu, ktorý by tvoril porast rôznej výšky.

Samospráva zdôrazňuje, že kvetnaté lúky nie sú nekosenými plochami, ale sú kosené v inom režime. Namiesto šesťkrát ročne, sa kosia len jeden až dvakrát do roka. Kosenie závisí od druhového zloženia.

Práve takouto cestou sa chce v úvodnej fáze projektu vydať aj magistrát. Považuje to za najprirodzenejšiu formu postupnej zmeny druhového zloženia. „Takýmto spôsobom sa to začne postupne meniť tak, že začnú ubúdať druhy tráv. Mimochodom hlavných a najagresívnejších alergénov a, naopak, začne pribúdať zastúpenie bylinných často aj kvitnúcich druhov rastlín,“ poznamenal hovorca.

Akcia a reakcia

Zároveň sa tým mesto adaptuje na zmenu klímy. Plochy sú totiž podľa hovorcu v letných horúčavách a suchách odolnejšie voči strate vlhkosti, a teda aj vysychaniu a menej sa prehrievajú. „Čiže áno, je to bezpečné a aj žiaduce nechávať takéto plochy, nie nepokosenú trávu, ale inak kosený porast aj v mestskom prostredí,“ skonštatoval Bubla.

O tom, že lúky v mestách až tak ideálne nie sú, pretože môžu vytvoriť ideálne podmienky pre rozmnožovanie potkanov a život značne skomplikujú aj alergikom, sa v našom článku vyjadril imunoalergológ Martin Hrubiška. Viac čítaj TU.

pixabay.com
zdroj: pixabay.com

Po Ružinove sa k lúkam hlási aj Petržalka

Lúčne plochy chce na svojom území vytvoriť napríklad aj Petržalka. V súčasnosti vyhodnocuje najvhodnejšie plochy a vyberá zmesi lúčneho porastu, a to s maximálnym dôrazom na ekológiu, trvalú udržateľnosť a alergikov. Prvú lúčnu plochu by chcela začať vysievať na jeseň a následne na jar.

Ružinov vybral pre prvú fázu už sedem lokalít a rovnako argumentuje snahou zachovať biodeverzitu. Menšie prehrievanie takýchto plôch v lete napomáha ochladzovaniu okolia. Zachytí sa na nich viac zrážkovej vody a lepším zachytením prachu sa znižuje prašnosť pri domoch a cestách.

Zdroj: TASR

Najnovšie video