paralaxdesktopimmocap
vizualizácia/Immocap
parallaxdesktopimmocap
vizualizácia/Immocap

Bratislava má šancu, ktorú nesmie premeškať: Nový Istropolis môže zachrániť Trnavské mýto

Spája dve rušné výpadovky smerom na Senec, najrušnejšiu ulicu v hlavnom meste Šancovú, odbočku na vychýrené ružinovské trhovisko na Miletičovej a k tomu rušný podchod, hotel, nákupné centrum Central a Istropolis. Trnavské mýto je jedno z najdôležitejších miest v Bratislave a slúži ako brána do centra. Je na očiach, rušné, plné áut, cyklistov i chodcov a nikdy nespí.

Aj napriek tomu sa však aktuálne radí k hanbám Bratislavy – teda ku kategórii miest, kde by sme našli aj Hlavnú stanicu. Za posledné roky sa riešil len problematický podchod, o ktorý sa postaral súkromný developer v spolupráci s hlavným mestom Bratislava. Pochybný verejný priestor, či už ide o námestie pred Novou tržnicou, priľahlé ulice, zastávky alebo Istropolis samotný, je tak zanedbávaný a utopený v reklame, že pripomína skôr zanedbanú štvrť než srdce hlavného európskeho mesta.

Od pýchy k hanbe. Ako sa to stalo?

Preskočme desaťročia rušných križovatiek a zastavme sa v roku 1981, kedy sa na Trnavskom mýte otvorila Mestská tržnica. Bratislava vtedy nutne potrebovala priestory pre nové trhovisko – trhovníkov zo Starej tržnice na dnešnom Námestí SNP totiž vysťahovala televízia.

Zároveň mala aj nahradiť Bratislavčanmi obľúbené Centrálne trhovisko, ktoré v 70. rokoch zaniklo spolu so 150-ročným Berchtoldovým palácom, z dôvodu výstavby Domu odborov. Stavba zjazdového paláca Komunistickej strany Československa na dlhé roky zastavila čulý život v lokalite, ktorý sa tam nikdy už nepodarilo prinavrátiť. 

Dom odborov, dnešný Istropolis, týčiaci sa na druhej strane Trnavského mýta, to nemal jednoduché – jeho výstavba trvala 25 rokov. Neustále sa prerábal, zväčšoval a rekonštruoval, keďže komunistická vláda neprestajne menila požiadavky a nároky na svoje priestory.

Vyjadri svoj názor v ankete:

Si spokojný s aktuálnym stavom Trnavského mýta?

Situácia Trnavského mýta sa po revolúcii, paradoxne, ešte zhoršovala, križovatku dostalo do rúk mesto a mestská časť. Pribudli desiatky reklamných plôch a Trnavské mýto roky strácalo všetko, čo na ňom Bratislavčania mali radi. Dnes ide len o ďalšiu o nesympatickú križovatku plnú bariér, reklamy, špiny, asfaltu a zaniknutej histórie.

Žijeme však rok 2021 a Bratislava sa posunula ďalej. Aj Nová Tržnica a Istropolis zanikajú v nových výškových budovách, ako napríklad priľahlý Central. Popod rušnú križovatku zas vedie moderný podchod a je otázne, či historická hodnota nevyužívaného Domu odborov Istropolis stále patrí do hlavného mesta.

zdroj: TASR/Jaroslav Novák – Na snímke Dom odborov Istropolis. Vitajte v Bratislave.

Pozrime sa na fakty

Čo s tým? Istropolis a pozemky pod ním už takmer 4 roky nepatria štátu, mestu ani mestskej časti, ale firme Immocap, ktorá stojí aj za projektom Central i vydarenou rekonštrukciou kedysi schátraného podchodu, ktorý je na celom Trnavskom mýte aktuálne jediným signálom, že skutočne žijeme v roku 2021.

Immocap má s Trnavským mýtom, a najmä s Istropolisom, zaujímavé plány. Lokalitu chce rešpektovať, no zároveň má ambíciu ju posunúť do 21. storočia – na mieste chátrajúceho Istropolisu chce vytvoriť projekt Nový Istropolis, ktorý by mal slúžiť ako Národné kultúrne a kongresové centrum.

Príbeh menom Národné kultúrne a kongresové centrum

Že Bratislava je jediným hlavným mestom v Európskej únii, ktoré nemá vlastné kongresové centrum, si Slováci uvedomili len nedávno vďaka aktivizmu občianskeho združenia NKKC.

Kongresové centrum môže do Bratislavy priliať dianie v biznise, vede či geopolitike a s nimi bonitných návštevníkov, ktorí využívajú luxusnejšie prevádzky a v cestovnom ruchu sú považovaní za mimoriadne vzácnu skupinu. Dáva to zmysel – aktuálne v Bratislave nie je kde robiť prestížne eventy. Ak by sme to zvládli, môžeme v hlavnom meste naštartovať novú úroveň cestovného ruchu.

Do témy NKKC sa zapojil aj štát, ktorý ešte v roku 2020 prisľúbil štátnu pomoc do výšky 60 miliónov eur.

zdroj: Immocap – Národné kongresové a kultúrne centrum.

 

Národné kultúrne a kongresové centrum má, pochopiteľne, stavať súkromný developer. Ten potrebuje nielen skúsenosti, ale aj pozemok – a práve pozemok pod súčasným Istropolisom patrí spomínanému Immocapu.

Ten má s Trnavským mýtom už svoje skúsenosti a dá sa povedať, že stojí za tým jediným, čo na križovatke funguje – stavali úspešný Central (získal viacero prestížnych ocenení), námestia pred ním, moderný podchod, vstupy doň i rýchle úpravy verejných priestorov. 

Developer za tie roky nezaháľal a má veľmi jasnú predstavu o tom, ako bude Nový Istropolis, ktorý má ambíciu slúžiť ako Národné kultúrne a kongresové centrum, vyzerať. Už v úvode však hovorí, že zachrániť najhoršiu časť Trnavského mýta bude omnoho náročnejšie, než predchádzajúce kúsky zanedbaného puzzle.

 

Ako má vyzerať Nový Istropolis?

Pri Novom Istropolise je mimoriadne dôležité jeho prepojenie s okolitým verejným priestorom. Architekti preto zvolili princípy holandskej školy, ktorú podporili výnimočným množstvom zelene a mobiliáru, ako sú lavičky či fontána. Verejný priestor bude takisto vhodný na konanie rôznych podujatí, ktoré by sa tak nemuseli konať len v interiéri, čomu pomôže aj otvorená presklená fasáda prepájajúca prízemie s exteriérom.

„Silným okamihom v projekte je aj foyer, ktoré nie je len obyčajným vstupom do divadla či koncertnej sály, ale stáva sa obývačkou mesta – prídete si sem posedieť pri umeleckých kúskoch, na kávu alebo sa stretnete s klientom,“ uzatvára Jeroen Dirckx z holandského architektonického štúdia KCAP, ktoré je spolu s nemeckým štúdiom Cityförster autorom návrhu projektu Nový Istropolis

zdroj: Immocap – Architekti Nového Istropolisu si na verejných priestoroch v exteriéri dali záležať minimálne tak, ako na interiéri. Trnavské mýto by tak mohlo konečne ožiť.
Zelené námestie

A, samozrejme, ekológia. Holandské štúdio kladie totiž veľký dôraz na ekologickú stránku a energetickú udržateľnosť svojich projektov.

Zelené budú nielen verejné priestory, ale aj budovy. V porovnaní so súčasnou budovou, ktorá už nedokáže reagovať na klimatické výzvy 21. storočia, Bratislava získa plne funkčnú svetovú architektúru s interiérmi a verejnými priestormi, ktoré sú energeticky efektívne a v súlade s dnešnými environmentálnymi princípmi.

Vyjadri svoj názor v ankete:

Ktorá verzia Trnavského mýta sa ti páči viac?

Zachovaná architektonická hodnota

Rovnako ako okolie je však dôležitý interiér. Na Trnavskom mýte pribudne dohromady 7 nových objektov a srdcom celej štvrte bude moderné, flexibilné kultúrno-kongresové centrum, ktoré pritiahne ľudí na Trnavské mýto.

Hlavným cieľom bolo v tomto prípade modernizovať a riešiť akútne problémy, no zároveň zachovať kultúrnu a historickú hodnotu celého miesta. Aj preto bude Nový Istropolis svojou formou nadväzovať na pôvodnú budovu z minulého režimu, ktorá sa dnes bezútešne chradne na kľúčovej križovatke.

zdroj: Immocap – Rozľahlá zeleň a stovky štvorcových metrov použiteľného priestoru. Obe dnes pred starým Istropolisom akútne chýbajú.
Investícia, ktorú by hlavné mesto nemalo odmietať

Do Nového Istropolisu plánuje Immocap naliať približne 250 miliónov eur. Spoločne s architektmi z prestížneho štúdia KCAP priznávajú, že spraviť z dlhoročne chátrajúceho Domu odborov obľúbené miesto na trávenie voľného času nebude vôbec ľahké.

Nový Istropolis je pre nás veľká výzva. Spolu s Immocapom sa snažíme vytvoriť kvalitnú architektúru a urbanizmus, ktoré môžu poslúžiť ako príklad budúceho rozvoja mesta a priniesť do Bratislavy naozaj niečo výnimočné,“ vysvetľuje architekt Jeroen Dirckx.

Kontroverzný projekt? Ani nie

Nový Istropolis na sociálnych sieťach občas rozvíri diskusie, no reakcie sú vo všeobecnosti pozitívne. Do úvahy, samozrejme, treba zobrať aj názory aktivistov, ktorí najčastejšie tvrdia, že Dom odborov vlastne vôbec nie je v zlom technickom stave a netreba ho „vymieňať“, alebo že ide o unikátnu stavbu s výnimočnou a kultúrnou hodnotou.

To, čo hovoria aktivisti, však nie je pravda: Objekt je žalostnom stave, ktorý zodpovedá 40 rokom nezáujmu zo strany štátu, mesta a aktivistov. Jeho rekonštrukcia nie je možná predovšetkým z technologického a konštrukčného hľadiska, dispozične nezodpovedá náročným požiadavkám na moderné centrum a navyše je objekt plný toxického azbestu.

Starý Istropolis by mal zostať stáť len na fotkách

Aj keď mal byť na stavbu Istropolisu použitý vzácny carrarský mramor, nakoniec sa pristúpilo k materiálom z Kuby, ktoré podľa dostupných údajov do Bratislavy prišli ako dar neslávne známeho kubánskeho prezidenta Fidela Castra a pochádzali z miestnej ťažby.

Istropolis navyše slúžil ako hala pre zjazdy Komunistickej strany Slovenska – strana navyše viackrát apelovala, aby sa o budove hovorilo v prvom rade práve ako o snemovni KSS.

 

Nikto nespochybňuje, že Dom odborov Istropolis má istú architektonickú kvalitu, ale tá nemôže byť jedinou hodnotou pri posudzovaní celkovej pamiatkovej hodnoty komplexu. Bratislava aktuálne stojí pred príležitosťou zmazať škvrny z minulosti a konečne vyriešiť desaťročia problémové Trnavské mýto.

Len ťažko by sa dalo hovoriť o racionálnom meste, ak by sme sa museli aj nasledujúce desaťročia pozerať na Times Square Bratislavy ako na popukanú mláku plnú špiny, ohorkov a grafitov, a nie na verejný priestor, ktorý hlavné mesto opäť posunie na novú úroveň.

Najnovšie