Bratislava vybrala na parkovnom 18 miliónov eur. Peniaze putovali do týchto projektov

Parkovacia politika v Bratislave sa za niekoľko rokov rozrástla nielen počtom regulovaných zón, ale aj objemom peňazí, ktoré cez ňu pretečú. Kým v prvých rokoch fungovania systému išlo o výrazne nižšie sumy, za rok 2025 dosiahli príjmy z parkovania podľa údajov magistrátu viac ako 18,4 milióna eur.

Zisťovali sme preto, čo sa s peniazmi vybranými prostredníctvom Bratislavského parkovacieho asistenta PAAS deje, koľko z nich pochádza od návštevníkov, na čo môže mesto čisté príjmy použiť a aké projekty z nich už financovalo.

Z údajov, ktoré nám poskytol Peter Bubla z oddelenia komunikácie a marketingu Magistrátu hlavného mesta Slovenskej republiky, vyplýva, že väčšinu príjmov v roku 2025 netvorili parkovacie karty rezidentov a abonentov. 

Príjmy z parkovania prekročili 18 miliónov eur

Magistrát nám poskytol prehľad výnosov od zavedenia PAAS do konca roka 2025. Sumy nezahŕňajú úhrady za pokuty. „Najlepšie to uvidíme v prehľade výnosov bez úhrad za pokuty od zavedenia PAAS do konca roka 2025. Pripomíname však, že výnosy sa v zmysle Štatútu hlavného mesta delia medzi mesto a mestské časti,“ uviedol pre Startitup Peter Bubla.

Príjmy za roky 2021 až 2025 podľa údajov magistrátu dosiahli:

• 2021: 12 789,08 eura,
• 2022: 2 102 845,39 eura,
• 2023: 6 769 200,69 eura,
• 2024: 13 840 280,18 eura,
• 2025: 18 461 219,98 eura.

Rast medzi jednotlivými rokmi súvisí aj s postupným rozširovaním regulovaného parkovania do ďalších častí Bratislavy. Za rok 2024 magistrát uvádza, že mestské časti získali z príjmov 3 553 582,01 eura a hlavné mesto 10 286 698,17 eura.

Takmer 80 % príjmov priniesli návštevníci

Zaujímavý je aj pohľad na to, kto do systému v roku 2025 prispieval. Rezidenti a abonenti tvorili výrazne menšiu časť príjmov ako návštevníci platiaci za parkovacie lístky.

„Príjmy v roku 2025 boli rozdelené nasledovne: 20,2 % – parkovacie karty pre rezidentov a abonentov, 79,8 % – parkovacie lístky návštevníkov,“ uviedol Bubla.

Samotné vybrané parkovné však nemožno automaticky považovať za voľné peniaze, ktoré môže mesto použiť na akýkoľvek účel. Z príjmov najskôr financuje náklady spojené s fungovaním a rozširovaním regulovaného parkovania.

„Príjmy z parkovania pokrývajú všetky náklady na prevádzku a zavádzanie regulácie parkovania PAAS v Bratislave. Kladný hospodársky zisk je v zmysle uznesenia mestského zastupiteľstva príjmom Fondu na rozvoj udržateľnej mobility v Hlavnom meste SR Bratislavy,“ vysvetľuje Bubla.

Fond má presne stanovené oblasti, do ktorých môžu peniaze smerovať. Ide predovšetkým o:

• nové a modernizované parkovacie domy, garáže, parkoviská a parkovacie miesta,
• záchytné parkoviská na okrajoch Bratislavy s možnosťou prestúpiť na MHD,
• novú a modernizovanú infraštruktúru MHD vrátane tratí, zastávok či vyhradených pruhov,
• modernizáciu vozového parku,
• cyklistickú a pešiu infraštruktúru,
• rekonštrukcie ulíc, segregované cyklotrasy či bezpečné a bezbariérové priechody,
• infraštruktúru pre systémy zdieľanej mobility.

Štyri milióny v roku 2025, ďalších 8,8 milióna v roku 2026

Bratislava už v minulosti komunikovala, že peniaze získané prostredníctvom parkovacej politiky chce vracať späť do ulíc. Pýtali sme sa preto, koľko peňazí z výnosov PAAS mesto preukázateľne použilo na takéto projekty.

„V roku 2025 to boli približne 4 milióny eur a v roku 2026 je schválených ďalších 8,8 milióna eur na aktuálne prebiehajúce projekty a investície do parkovania, ulíc a verejných priestorov,“ uviedol Bubla.

Čisté príjmy určené hlavnému mestu smerujú do Fondu na rozvoj udržateľnej mobility. Mestské časti svoju časť podľa magistrátu využívajú predovšetkým na údržbu a opravy ciest a parkovísk, obnovu dopravného značenia v zónach PAAS a vytváranie ďalších parkovacích kapacít.

Parkovné celú dopravu nezaplatí

Pri porovnávaní príjmov z parkovania s výdavkami Bratislavy na dopravu však vzniká problém. Magistrát nemá jednu rozpočtovú položku, ktorá by zahŕňala úplne všetky dopravné výdavky.

„Investície do dopravy zahŕňajú kúpu autobusov a električiek, prevádzku MHD a jej dotovanie, dláždenie chodníkov či debarierizáciu priechodov až po maľovanie dopravného značenia v meste. Ide o veľmi rôznorodé výdavky, ktoré sa pod jednou položkou ‚doprava‘ neevidujú ani v rozpočte, ani v záverečnom účte mesta ako jedna sumárna položka,“ vysvetlil Bubla.

Podľa magistrátu zároveň nemožno očakávať, že by príjmy z parkovania dokázali financovať celú bratislavskú dopravu. „Príjmy z parkovania nepokryjú výdavky na dopravu, pretože tieto sú nepomerne vyššie, napríklad už len prevádzka a modernizácia MHD v hlavnom meste, prípadne budovanie električkovej trate. Výdavky na dopravu sú vykrývané z daňových aj nedaňových príjmov mesta, externých zdrojov (Eurofondy alebo Plán obnovy) a úverov,“ uviedol Bubla.

Z parkovného chce Bratislava financovať ďalšie P+R

Mesto počíta s peniazmi z parkovania aj pri ďalších projektoch. Výraznú časť investícií chce nasmerovať do rozširovania parkovacích kapacít.

„Najvyššie investície z parkovania sú plánované do budovania siete záchytných parkovísk, rezidentských parkovacích domov a budovania mikroparkovacích miest vo všetkých zónach PAAS. Taktiež budú smerovať do bezpečných verejných priestorov, cyklotrás, dopravnej infraštruktúry a rekonštrukcií ciest a podpory MHD,“ uviedol Bubla.

Medzi pripravované záchytné parkoviská patria P+R ZOO, P+R Habánsky mlyn v Mlynskej doline, P+R Zlaté Piesky, rozšírenie P+R Prístavný most, P+R Mlynské Nivy, P+R Jantárová cesta či Janíkov dvor II. Pri rezidentských parkovacích domoch mesto spomína napríklad ulice Topoľčiansku, Wolkrovu a Saratovskú. Ani tieto projekty však nepredstavujú kompletný zoznam dopravných investícií, ktoré Bratislava pripravuje.

Mesto pripravuje aj komplexnú modernizáciu Ružinovskej radiály, rekonštrukciu električkovej trate na Nábreží armádneho generála L. Svobodu, novú električkovú trať Pribinova – Košická či predĺženie Dúbravsko-karloveskej radiály do Borov.

Medzi ďalšie plány patria trolejbusová trať Koliba – Kramáre, nové trasovanie severnej cestnej tangenty, prepojenie Račianskej s Vajnorskou, rozšírenie cesty pri železničnom priecestí na Ivánskej ceste, úprava križovatky Tomášikova – Ružinovská či predĺženie Saratovskej do lokality Bory.

Príjmy z PAAS teda netvoria univerzálny zdroj na financovanie všetkých týchto projektov. Čistý zisk hlavného mesta z regulovaného parkovania však podľa pravidiel fondu zostáva viazaný na rozvoj udržateľnej mobility.