1 000 eur za dieťa: Slovensko vymiera, štát chce motivovať rodiny k vyššej pôrodnosti

Príspevok pri narodení prvého až štvrtého dieťaťa sa má zvýšiť zo súčasných 829,86 eura na 1 000 eur. Koaliční poslanci za Hlas-SD prichádzajú s návrhom na vyššiu finančnú podporu rodín v období, keď Slovensko čelí výraznému poklesu pôrodnosti. Kým pred približne pätnástimi rokmi sa u nás rodilo okolo 60-tisíc detí ročne, vývoj v roku 2026 smeruje k hranici približne 40-tisíc.

Nejde pritom iba o počet novorodencov. Dnešné menej početné generácie sa v nasledujúcich desaťročiach prejavia v školách, na pracovnom trhu aj v dôchodkovom systéme. Slovensko zároveň starne a podľa OECD má počet ľudí vo veku 65 a viac rokov pripadajúcich na populáciu vo veku od 20 do 64 rokov do roku 2050 narásť o viac ako 25 percentuálnych bodov.

Návrh novely zákona o príspevku pri narodení dieťaťa a príspevku na viac súčasne narodených detí predložili v Národnej rade SR poslanci Alena Nováková, Zdenka Mačicová, Jozef Cech a Ľubica Laššáková. Parlament novelu posunul do druhého čítania. Účinnosť má nadobudnúť 1. januára 2027, píše Teraz.sk.

Príspevok má stúpnuť na 1 000 eur

Pri prvom až štvrtom dieťati majú rodičia namiesto súčasných 829,86 eura dostať jednorazovo 1 000 eur. Pri narodení piateho a každého ďalšieho dieťaťa navrhujú poslanci zvýšiť sumu zo 157,37 eura na 200 eur.

Zmeny sa týkajú aj rodín, ktorým sa narodí viac detí súčasne. Príspevok pri ich narodení má stúpnuť zo súčasných 75,69 eura na 150 eur na každé dieťa. Vyšší má byť aj príspevok na viac súčasne narodených detí. Namiesto dnešných 110,36 eura má dosiahnuť 200 eur ročne na každé oprávnené dieťa.

„Cieľom predloženého návrhu je zvýšiť finančnú podporu poskytovanú štátom pri narodení dieťaťa tak, aby vo väčšej miere zohľadňovala reálne výdavky spojené so zabezpečením základných potrieb novorodenca,“ spresnili poslanci.

Príspevok pri narodení dieťaťa predstavuje jednorazovú štátnu sociálnu dávku, ktorá pomáha rodinám pokryť časť výdavkov súvisiacich s príchodom dieťaťa, najmä náklady na nevyhnutné vybavenie a potreby pre novorodenca.

Predkladatelia poukazujú na rast cien tovarov a služieb určených na starostlivosť o deti aj na celkové zvyšovanie životných nákladov. Súčasné sumy podľa nich už nezodpovedajú pôvodnému účelu dávky a ich reálna hodnota sa počas rokov výrazne znížila.

Slovensko prichádza o tretinu novorodencov

Predbežné údaje Štatistického úradu SR ukazujú, že v prvom štvrťroku 2026 sa narodilo 9 964 detí a počas druhého štvrťroka ďalších 10 271. Za prvých šesť mesiacov tak na Slovensku pribudlo 20 235 novorodencov.

Ak by podobné tempo pokračovalo aj počas druhej polovice roka, celoročný počet by sa pohyboval okolo hranice 40-tisíc detí. Pritom ešte v roku 2020 sa narodilo 56 650 detí. Pri tempe z prvého polroka smeruje rok 2026 približne k 40 470 narodeným deťom. Pokles za šesť rokov by tak predstavoval mínus 29 %.

V porovnaní so silnejšími ročníkmi z obdobia okolo rokov 2009 až 2011, keď sa rodilo približne 60-tisíc detí ročne, tak Slovensko smeruje k situácii, keď bude jedna generácia približne o tretinu menšia.

Dnešné čísla pocítia školy už o niekoľko rokov

Demografická zmena sa prejavuje postupne, jej dôsledky však pretrvávajú desaťročia. Deti narodené v roku 2026 nastúpia približne o šesť rokov do základných škôl. Okolo roku 2044 budú maturovať a následne pokračovať v štúdiu na vysokých školách alebo vstupovať na pracovný trh.

Nižší počet detí tak môže postupne priniesť menej žiakov a potrebu meniť sieť škôl. Neskôr sa zníži aj počet mladých ľudí prichádzajúcich na trh práce. Na situáciu upozornil aj portál Dáta bez pátosu na Facebooku. Populácia pritom klesá už dnes. K 30. júnu 2026 malo Slovensko 5 403 009 obyvateľov, medziročne o 10 591 menej. Počas druhého štvrťroka tohto roka zomrelo 12 859 ľudí, zatiaľ čo sa narodilo 10 271 detí. Prirodzený úbytok tak predstavoval 2 588 ľudí.

Na jedného dôchodcu bude pripadať čoraz menej pracujúcich

Demografický problém sa netýka iba celkového počtu obyvateľov. Dôležitý bude najmä pomer medzi ľuďmi v produktívnom veku a seniormi.

Slovenský dôchodkový systém funguje vo veľkej miere priebežne. Dôchodky súčasných seniorov sa financujú najmä z odvodov ľudí, ktorí aktuálne pracujú. S pribúdajúcim počtom seniorov a menej početnými ročníkmi vstupujúcimi na pracovný trh preto bude na jedného dôchodcu postupne pripadať menej ľudí v produktívnom veku.

Ak bude platiteľov odvodov menej a dôchodcov viac, štát môže potrebovať vyššie transfery do dôchodkového systému, vyššie príjmy z daní a odvodov, neskorší odchod do dôchodku alebo kombináciu viacerých opatrení.

Menej mladých pocítia aj firmy

Zmeny sa môžu prejaviť aj u zamestnávateľov. Menší počet ľudí vstupujúcich na pracovný trh môže zvýšiť boj firiem o pracovníkov. Situáciu môže ešte komplikovať odchod mladých Slovákov do zahraničia, ak sa po skončení štúdia alebo na začiatku kariéry nevrátia späť.

Navyše, slovenské firmy nie sú pripravené na generačnú výmenu pracovnej sily. Podľa manažéra so zameraním na trh práce a vzdelávanie Martina Menšíka sa generačná výmena vôbec nemusí uskutočniť.

„Demografia nám ukazuje, že máme obrovské výpadky v niektorých cieľových skupinách. Na trhu práce nám dnes veľmi chýbajú aktívni tridsiatnici a nemáme ich kým nahradiť, čiže táto výmena tam vôbec nebude. Skôr musíme nájsť riešenie, ako generačnú výmenu v tomto momente oddialiť. Potrebujeme predĺžiť a využiť potenciál ľudí, ktorých vo firmách máme, aby mohli prácu vykonávať dlhšie,“ povedal pre Startitup.

Návrh na zvýšenie príspevku na 1 000 eur tak prichádza v období, keď Slovensko už demografickú zmenu vidí v aktuálnych číslach. Detí sa rodí výrazne menej ako pred pätnástimi rokmi a dnešné menej početné generácie budú o dve desaťročia vstupovať na pracovný trh, z ktorého sa financuje aj fungovanie štátu a dôchodkový systém.