Na Slovensku náhle zomierajú 40-roční, generačná výmena nemusí nastať. Lekár Farský radí 3 návyky pre dlhovekosť (ROZHOVOR)

Slovo longevity (v preklade dlhovekosť) sa v posledných rokoch skloňuje čoraz častejšie. Už to nie je len o tom, akého vysokého veku sa dožijeme, ale najmä o tom, v akej kvalite a zdraví tie roky strávime – a to ako v súkromnom, tak aj v pracovnom živote.

Predlžovanie aktívneho veku so sebou totiž prináša zásadné výzvy nielen pre naše srdcia a lekárov, ale aj pre firmy a manažérov na trhu práce. Ako je na tom zdravie slovenskej populácie, prečo bojujeme s prevenciou a ako do tohto kolotoča zapadá umelá inteligencia či udržateľný výkon na pracoviskách? Na tému longevity sme sa pozreli z dvoch rôznych, no úzko prepojených pohľadov.

O zdraví a prevencii sme sa rozprávali s lekárom Štefanom Farským, ktorý pôsobí ako národný koordinátor kardiovaskulárnej prevencie pre Slovensko a o transformácii trhu práce a zvládaní zmien so spoluzakladateľom Inštitútu zmeny, manažérom so zameraním na trh práce a vzdelávanie, Martinom Menšíkom. 

V rámci kardiovaskulárneho zdravia sme v porovnaní s ostatnými krajinami Európy na chvoste

Ako tvrdí národný koordinátor kardiovaskulárnej prevencie, horšie v porovnaní so Slovenskom sú na tom už len krajiny ako Bulharsko a Maďarsko: „Bohužiaľ, máme veľa preventívnych úmrtí, pri ktorých nám náhle zomierajú štyridsiatnici a päťdesiatnici,“ zhodnotil súčasnú situáciu.

Lekári majú podľa odborníka na každej preventívnej prehliadke (každé 2 roky) vyhodnotiť skóre rizika a dostanú za to aj zaplatené. Skóre rizika je bodové či kvalitatívne ohodnotenie toho, ako pracovné prostredie a charakter práce vplývajú na zdravie zamestnanca. S tým sa však u nás podľa Farského nepracuje. 

„Pred piatimi rokmi som pripravil štandardnú procedúru prijatú Ministerstvom zdravotníctva – systematický monitoring kardiovaskulárneho rizika. Cieľom bolo, aby sa lekári snažili do ďalšej preventívnej prehliadky znížiť riziko pacienta. Ak by sa im to podarilo aspoň o 2,5 percenta, mali dostať odmenu od zdravotnej poisťovne. Ministerstvo malo každý rok vyhlásiť výšku odmeny, no ani raz to neurobilo. Použijú sa európske peniaze, ale implementácia sa nedotiahne,“ dodal.

zdroj: Startitup

Spánok hrá pri prevencii veľkú úlohu 

Podľa odborníka je spánok mimoriadne dôležitý pri prevencii kardiovaskulárnych chorôb. Telo si potrebuje oddýchnuť, čiže spánok nie je potrebný len pre srdce, ale aj pre mozog. 

„U starších ľudí je bežné, že sa o druhej alebo tretej ráno zobudia a už nemôžu spať. Vtedy odporúčam dychové cvičenia – striedavé dýchanie jednou a druhou dierkou, potom pomalý výdych. A tiež odporúčam meditáciu. Bohužiaľ pri spánkových problémoch to končí často tak, že si ľudia zoberú nejakú tabletku,“ dodal Farský. 

Odborník tvrdí, že firmy môžu reálne ovplyvniť zdravotný stav svojich zamestnancov, napriek tomu, že zodpovednosť je z veľkej časti na jednotlivcovi. Niekoho totiž rovnaká situácia stresuje viac, niekoho menej. 

„Firmy by však určite mali viesť pracovisko tak, aby to nebolo každodenným stresom, a mali by zamestnancom zaistiť cvičenie a relaxáciu,“ dodal Farský. 

Neurochirurgička odhalila 5 trikov, ktoré bleskovo reštartujú tvoj mozog. Zabudni na únavu po prebdenej noci

Požiadavky na zamestnancov sa zmenili, Slovensko na generačnú výmenu nie je pripravené 

Čítaj viac z kategórie: Wellbeing