Slováci jedia priveľa soli. Vedci skúmali náhradu, ktorá môže zachraňovať životy

Veľa soli prijmeš aj bez dosáľania jedla. Vedci skúmali alternatívu s draslíkom, pri niektorých ochoreniach však môže byť riziková.

Slováci si ničia svoje zdravie

Slováci konzumujú výrazne viac soli, než odporúča Svetová zdravotnícka organizácia (WHO). Podľa údajov za rok 2019 dosahoval priemerný denný príjem dospelého obyvateľa Slovenska približne 13 gramov, hoci odporúčanou hranicou je päť gramov.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Nová medzinárodná štúdia publikovaná v časopise Nature Health naznačuje, že čiastočná náhrada bežnej soli draslíkovou alternatívou by mohla znížiť výskyt srdcovo-cievnych a obličkových ochorení. Vedci však upozorňujú, že takáto zmena nie je vhodná pre každého.

Príjem soli Slovákov presahuje odporúčanie viac než dvojnásobne

Údaje WHO ukazujú výrazný rozdiel medzi odporúčaním a stravovacími návykmi na Slovensku. Slovenskí muži v roku 2019 prijímali v priemere približne 15 gramov soli denne, ženy okolo 11 gramov. Celkový priemer predstavoval 13 gramov.

Nadmerný príjem sodíka súvisí so zvýšeným krvným tlakom. Ten patrí medzi hlavné rizikové faktory infarktu, mozgovej príhody a chronického ochorenia obličiek. Podľa informácií denníka Pravda žijú na Slovensku odhadom dva milióny ľudí s hypertenziou. Časť z nich o svojom ochorení nevie, zdôrazňuje Pravda. 

Problémom pritom nie je iba soľ, ktorú si ľudia pridávajú pri varení alebo pri stole. Významné množstvo sa nachádza v chlebe, pečive, syroch, údeninách a hotových jedlách.

Solíš si jedlo ešte na tanieri?

Autori štúdie upozorňujú, že v Európe a Severnej Amerike pochádza viac než 70 percent prijatej soli zo spracovaných potravín a reštauračných jedál. Na dosiahnutie širšieho účinku by preto nestačila samotná zmena v domácnostiach. Dôležitá by bola aj spolupráca potravinárskeho priemyslu.

Pre slovenského zákazníka z toho vyplýva aj praktický problém: presné množstvo soli v strave sa nedá posúdiť iba podľa toho, koľko jej použije doma. Už pri nákupe môže porovnávať údaje o obsahu soli na obaloch podobných výrobkov. Zásadnú úlohu však zohráva zloženie bežne predávaných potravín.

Odborníci zároveň zdôrazňujú potrebu znižovať celkový príjem soli. Ani pri alternatíve s draslíkom preto neplatí, že si môžeš bez obáv dopriať viac slaných jedál.

Draslíková soľ môže znížiť tlak aj riziko ochorení

Bežná kuchynská soľ pozostáva predovšetkým z chloridu sodného. Pri draslíkovej alternatíve sa časť tejto látky nahrádza chloridom draselným. Výskumníci skúmali zmes obsahujúcu 75 percent chloridu sodného a 25 percent chloridu draselného.

Takéto zloženie znižuje príjem sodíka a súčasne zvyšuje príjem draslíka. Obe zmeny môžu priaznivo ovplyvňovať krvný tlak. Pre mnohých spotrebiteľov pritom zostáva chuť podobná bežnej soli.

Vedci modelovali päť scenárov v 193 krajinách a územiach. Pri celosvetovom nahradení bežnej soli v domácnostiach, spracovaných potravinách aj reštauráciách odhadli ročne približne 2,96 milióna odvrátených úmrtí. Model zároveň predpokladal 10,17 milióna predídených nových prípadov srdcovo-cievnych a chronických obličkových ochorení.

Ak by sa nahradila iba soľ používaná v domácnostiach, model odhadoval 1,85 milióna odvrátených úmrtí ročne. Výmena soli iba v priemyselných potravinách a reštauráciách predstavovala približne 1,56 milióna.

Tieto čísla nie sú výsledkom uskutočnenej celosvetovej zmeny. Ide o modelové výpočty založené na dostupných údajoch a predpokladoch. Štúdia zároveň neposkytuje konkrétny počet úmrtí, ktorým by sa takto dalo predísť priamo na Slovensku.

Náhrada soli nie je vhodná pre každého

Zvýšený príjem draslíka môže byť nebezpečný najmä pre ľudí s pokročilým ochorením obličiek. Riziko predstavuje hyperkaliémia, teda nadmerné množstvo draslíka v krvi. Opatrnosť je potrebná aj pri niektorých liekoch, ktoré jeho hladinu zvyšujú.

Pacienti s ochorením obličiek alebo užívajúci takéto lieky by preto nemali prechádzať na draslíkovú soľ bez konzultácie s lekárom. Bezpečná náhrada si môže vyžadovať sledovanie zdravotného stavu.

Podľa štúdie stojí draslíkom obohatená soľ v priemere približne dvojnásobok ceny obyčajnej. Jej rozšírenie by tak vyžadovalo nielen informovanie verejnosti, ale aj vyššiu výrobu a lepšiu dostupnosť. Autori upozornili, že úplný celosvetový prechod by pravdepodobne trval desaťročia. Podobne dlhým procesom bolo aj rozširovanie jódovanej soli.

WHO v roku 2025 podmienečne odporučila dospelým, ktorí používajú kuchynskú soľ, nahradiť ju nízkosodíkovou alternatívou s draslíkom. Odporúčanie sa nevzťahuje na deti, tehotné ženy ani ľudí s poruchou vylučovania draslíka, napríklad pri ochorení obličiek. Ich širšie zavádzanie závisí aj od dostupnosti, cien a správneho označovania výrobkov.

Pre Slovensko zostáva podstatným zistením vysoký príjem soli. Zníženie jej množstva v bežnom jedálničku a bezpečné alternatívy môžu predstavovať súčasť prevencie vysokého krvného tlaku.

Čítaj viac: Zo Slovenska, Wellbeing
Zdroje: Nature Health, Pravda

Viac z: Wellbeing

Najnovšie videá

Viac z: Wellbeing

Trendové videá