Nová štúdia odhalila skrytú slabinu obrany Európy. NATO by vo vojne narazilo na tvrdý limit

Európe by vo veľkej vojne mohli chýbať milióny ton leteckého paliva. V najhoršom scenári by NATO nestačili ani civilné dodávky

F-16 co

Európski členovia NATO by pri rozsiahlej vojne mohli naraziť na nedostatok paliva pre svoje lietadlá. Podľa štúdie Centra excelencie NATO pre energetickú bezpečnosť (ENSEC COE) s názvom Fuelling the Forces to 2050 by v najnepriaznivejšom modelovanom scenári od roku 2035 chýbalo 4,7 milióna ton leteckého paliva, aj keby armády dostali všetky dodávky určené pre civilné letectvo.  V roku 2050 by sa tento deficit vinou kombinácie rýchleho útlmu konvenčných rafinérií a stagnácie náhradných palív mohol priblížiť až k 50 miliónom ton.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Výskumníci preverili 252 scenárov a vo väčšine z nich dodávky pokryli spotrebu. Najväčší tlak na palivo by vznikol pri konflikte, v ktorom by NATO aktivovalo článok 5 o kolektívnej obrane a do Európy by dorazili rozsiahle posily zo Severnej Ameriky. Model s najväčším deficitom podľa zhrnutia štúdie počíta aj s rýchlejším zatváraním rafinérií, stagnáciou výroby alternatívnych palív a výrazným obmedzením dovozu.

„Od polovice 30. rokov by bez dodatočných dodávok nestačilo ani akokoľvek výrazné obmedzenie civilnej spotreby na pokrytie ročnej potreby paliva,“ píšu autori štúdie. 

Európa od roku 2009 prišla o štvrtinu rafinérií

Autori štúdie dávajú tento problém okrem iného do súvislosti s európskou politikou dekarbonizácie, ktorá podporuje prechod k obnoviteľným zdrojom energie a prispieva k útlmu tradičného ropného priemyslu a uzatváraniu rafinérií, na ktoré sa armády pri vytváraní strategických zásob obvykle spoliehajú.

Podľa údajov organizácie FuelsEurope a Európskej komisie približne štvrtina európskych ropných rafinérií ukončila od roku 2009 prevádzku a Európa tak prišla o kapacitu spracovávať milióny barelov ropy denne. V súčasnosti na kontinente zostáva zhruba 70 fungujúcich rafinérií, ktoré sú schopné dodávať letecké palivo na európsky trh.

 Po leteckom palive pretrváva dopyt

S elektrifikáciou cestnej dopravy klesá dopyt po palivách pre autá. Letecká doprava však naďalej potrebuje kerozín a podľa autorov sa európska rafinérska kapacita zmenšuje rýchlejšie než dopyt po konvenčných palivách. Zatváranie sa už týka aj závodov schopných vyrábať letecké palivo. Európski členovia NATO pritom podľa štúdie dovážajú 27 až 30 percent leteckého paliva zo štátov mimo tejto skupiny. Na jedinú dodávateľskú krajinu pripadá viac než tretina tohto dovozu.

Kerozín podľa výskumného centra tvorí približne 60 až 72 percent vojenskej spotreby palív v mieri. Vo vojne by jeho podiel mohol stúpnuť na 75 až 80 percent. Zásoby leteckého paliva pritom pokrývajú približne 49 dní spotreby, kým pri ropných produktoch ako celku je to okolo 120 dní.

USA tanker zadržanie Venezuela ropa loď
zdroj: TASR/AP

Vzniká tak kľúčový paradox: hoci celkový dopyt po rope vďaka elektromobilite klesá, uzavretie rafinérie pre pokles predaja benzínu automaticky znamená výpadok produkcie kerozínu.

„Z hľadiska vojenskej pripravenosti je prístup k palivu mimoriadne dôležitý. NATO potrebuje spoľahlivé dodávky energie, aby mohlo odrádzať protivníkov a brániť sa. Niekedy to znamená, že potreby spoločnej obrany musia dostať prednosť,“ cituje server Politico vysoko postaveného vojenského predstaviteľa aliancie.

Európa musí vedieť v kríze zvýšiť výrobu

Na potrebu pripraviť sa na prudký nárast spotreby upozornil koncom októbra aj eurokomisár pre obranu Andrius Kubilius. Podľa Euronews povedal, že súčasné dodávky v mierových podmienkach postačujú, Európa však musí vedieť v prípade konfliktu rýchlo zvýšiť výrobu leteckého paliva aj nafty. Pripomenul, že podľa modelu síl NATO by aliancia počas prvých desiatich dní vojenskej krízy musela presunúť a zásobovať 100-tisíc vojakov.

Eurokomisár pre energetiku Dan Jørgensen upozornil, že Európa bude potrebovať funkčné rafinérie aj počas energetickej transformácie: „Potrebujeme vytvoriť podmienky na dostatočnú výrobu palív priamo v Európe a na dlhodobé fungovanie európskych rafinérií, kým EÚ znižuje emisie.“  

Obavy popísané v správe však nedávno potvrdil aj samotný generálny tajomník NATO Mark Rutte. Ten na okraj zasadnutia Valného zhromaždenia OSN v New Yorku pripustil, že aliancia má obavy z nedostatočných európskych rafinérskych kapacít pre prípad vojny s Ruskom.

Medzi odporúčania autorov štúdie patrí ochrana strategických rafinérií pred zatvorením, prispôsobenie povinných zásob potrebám armád a rozloženie dovozu medzi viac dodávateľov. Navrhujú tiež urýchliť domácu výrobu alternatívnych palív a vopred dohodnúť pravidlá, podľa ktorých by sa v kríze obmedzila civilná spotreba. Pri najťažšom scenári by podľa výskumníkov bolo potrebné skombinovať viacero z týchto opatrení.

 
 
Čítaj viac: Zahraničie, Zo sveta
Zdroje: Enseccoe, FuelsEurope, Politico, Euronews, Enseccoe

Viac z: Zahraničie

Najnovšie videá

Viac z: Zahraničie

Trendové videá