„Chceme mier na stáročia,“ tvrdí Kremeľ. Prímerie odmieta, Kallasová žiada ústupky Ruska

Peskov odmieta prímerie a obviňuje EÚ z brzdenia mieru. Kallasová žiada ústupky Ruska, Guterres okamžité zastavenie bojov.

Rusko trvá na svojich podmienkach

Rusko chce mier na stáročia, a preto pokračuje vo svojej operácii proti Ukrajine, povedal dnes podľa štátnej agentúry TASS hovorca Kremľa Dmitrij Peskov. Mieru podľa neho bráni Európska únia svojou podporou Kyjeva. Ten sa od roku 2022 bráni agresii, ktorú rozpútala Moskva.

Prihlás sa na odber notifikácií a najnovšie info dostaneš medzi prvými.

Dostaň Startitup do svojich Google odporúčaní

Pridať ako preferovaný zdroj Startitup, odkaz sa otvorí v novom okne

Rusko pokračuje vo vojne

„Nechceme dočasné prímerie, chceme mier na mnoho rokov a stáročia. Preto špeciálna vojenská operácia pokračuje a rokovania sú cestou, ktorá nás má k tomuto mieru doviesť,“ povedal hovorca ruského prezidenta k prebiehajúcim rokovaniam o ukončení rusko-ukrajinskej vojny.

Ako špeciálnu vojenskú operáciu označuje Rusko svoju rozsiahlu inváziu na Ukrajinu, ktorú začalo vo februári 2022. Ukrajina sa odvtedy bráni s pomocou západných krajín. Moskva trvá na tom, že pred ukončením bojov je potrebné vyriešiť to, čo označuje za „hlbšie príčiny“ vojny – medzi nimi uvádza zámer Kyjeva vstúpiť do NATO či zvrhnutie ukrajinského prezidenta Viktora Janukovyča v roku 2014.

Peskov dnes uviedol, že vyhlásenia predstaviteľov EÚ o pokračovaní podpory Ukrajine a potrebe zvyšovať tlak na Rusko s cieľom priviesť ho k rokovaniam svedčia o neochote Európanov prispieť k mierovému procesu.

Myšlienku prímeria ešte pred uzavretím mierovej dohody Peskov odmietol. Rusko podľa neho Ukrajine „nedá príležitosť“, aby si „vyliečila rany“, ktoré jej Rusko spôsobuje.

Kallasová žiada prímerie a ústupky Ruska

Rusi podľa šéfky diplomacie EÚ Kaji Kallasovej znovu predkladajú požiadavky, ktoré vzniesli už pred začiatkom invázie v roku 2022 a pridávajú k nim ďalšie. Ide o jasnú zámienku na pokračovanie vojny, uviedla Kallasová pred začiatkom dnešného rokovania ministrov zahraničných vecí EÚ v Bruseli. Šéfka diplomacie EÚ zdôraznila, že pred ďalším rokovaním o Ukrajine je potrebné dosiahnuť prímerie a vidieť ústupky zo strany Ruska. Európa sa zároveň musí pripraviť na odpoveď na maximalistické požiadavky Moskvy.

„Prímerie je nevyhnutný predpoklad na začatie akýchkoľvek ďalších rokovaní. V tejto chvíli ho však nevidíme. Naopak, Rusko situáciu ďalej eskaluje,“ uviedla Kallasová. Rusi podľa nej naďalej útočia na infraštruktúru: železnice, mosty aj energetické zariadenia s cieľom spôsobiť civilnému obyvateľstvu čo najväčšie utrpenie a prinútiť tak Ukrajincov, aby sa vzdali ešte pred nadchádzajúcou krutou zimou.

Európa má podľa Kallasovej vytvorenú bezpečnostnú architektúru, ku ktorej princípom sa Rusko zaviazalo vo viacerých medzinárodných dohodách vrátane Záverečného aktu z Helsínk z roku 1975 a Budapeštianskeho memoranda z roku 1994. „Problémom je, že Rusko tieto záväzky nedodržuje. Preto potrebujeme vidieť jasné ústupky z ruskej strany, ktoré zaručia, že sa nimi bude riadiť,“ dodala šéfka diplomacie EÚ.

Podobne sa vyjadril aj litovský minister zahraničných vecí Kestutis Budrys. Európske krajiny by sa podľa neho nemali nechať vtiahnuť do diskusií s Ruskom o budúcej podobe európskej bezpečnostnej architektúry, pokiaľ nebude na Ukrajine uzavreté prímerie. „Nepotrebujeme žiadnu ďalšiu bezpečnostnú architektúru, jednu už máme. Pravidlá fungujú, problém je ale v tom, že ich Rusko porušuje,“ povedal Budrys novinárom. Ďalšia debata by podľa neho Moskve poskytla príležitosť získať nové výhody.

Európa pripravila vlastný zoznam požiadaviek

Šéfka diplomacie EÚ tiež zmienila, že európski ministri zahraničných vecí pripravili zoznam maximálnych požiadaviek, ktorými chcú odpovedať na rovnako maximalistické požiadavky Ruska. Moskva sa podľa nej snaží preniesť zodpovednosť za ďalší postup v rokovaniach na Európu a tvrdí, že jej Európania nič neponúkli. „Zrazu sa očakáva, že niečo ponúkneme my, pritom vojnu rozpútalo Rusko. Ono je agresorom a Ukrajina obeťou. Ak chceme dosiahnuť spravodlivý a trvalý mier na Ukrajine aj v Európe, potrebujeme, aby ústupky prišli z ruskej strany,“ vyhlásila Kallasová.

Európska únia je pripravená hostiť mnohostranné mierové rokovania o Ukrajine, a to aj za účasti ruskej delegácie, uviedla dnes hovorkyňa Európskej komisie Paula Pinhová. Konkrétne miesto konania ani termín ďalšej schôdzky zatiaľ nie sú známe.

Rusi pri rozhovoroch o ukončení vojny medzi Ruskom a Ukrajinou, ktoré sa konali minulý týždeň v Abú Zabí, predložili dokument, v ktorom okrem iného žiadali, aby Severoatlantická aliancia stiahla svoje jednotky a základne k hraniciam z roku 1997. Informoval o tom denník The New York Times (NYT). Taktiež žiadali zákaz ďalšieho rozširovania NATO a ukončenie jeho vojenských aktivít vo východnej Európe. Moskva tak podľa NYT v ničom neustúpila od svojich požiadaviek, ktoré vzniesla bezprostredne pred začatím ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu.

Česko, Poľsko a Maďarsko vstúpili do NATO v roku 1999. Ďalšie krajiny strednej, východnej a juhovýchodnej Európy nasledovali v niekoľkých ďalších vlnách rozšírenia.

Guterres vyzýva na okamžité prímerie

Generálny tajomník OSN António Guterres v pondelok podotkol, že je „ťažké byť optimistický“, pokiaľ ide o ukončenie vojny na Ukrajine, a zároveň vyzval na okamžité a bezpodmienečné prímerie. TASR o tom informuje podľa správy agentúry DPA.

Vo svojom vystúpení po stretnutí s lídrami Združenia krajín juhovýchodnej Ázie (ASEAN) v Manile poukázal Guterres na utrpenie spôsobené konfliktmi vo svete.

„Po celom svete vidíme konflikty, ktoré spôsobujú obrovské ľudské utrpenie – od Gazy, Jemenu a širšej krízy na Blízkom východe až po Ukrajinu, Sudán a ďalšie oblasti,“ uviedol.

K vyhliadkam na ukončenie vojny na Ukrajine Guterres povedal: „Úprimne povedané, je ťažké byť optimistický, keď čelíte situácii, ktorá trvá už takmer päť rokov. Myslím si tiež, že je dôležité povedať, že naším cieľom je okamžité a bezpodmienečné prímerie.“

Dodal, že prímerie musí viesť k mierovému procesu, ktorý „zaručí dodržiavanie medzinárodného práva… a následne aj rešpektovanie územnej celistvosti Ukrajiny. To je ten spravodlivý mier, za ktorý bojujeme“.

Ruskí a ukrajinskí predstavitelia absolvovali minulý týždeň v Abú Zabí prvé mierové rokovania po ôsmich mesiacoch, pričom úlohu sprostredkovateľa zohrali Spojené štáty. Žiadny zásadný prelom v kľúčových otázkach však po nich neoznámili, poznamenala DPA.

Viac z: Európa

Najnovšie videá

Viac z: Európa

Trendové videá