Bratislava zrušila Bod prvého kontaktu pre utečencov: Mesto prišlo s vysvetlením

  • Bod prvého kontaktu na bratislavskej železničnej stanici končí
  • Dôvodom je klesajúci počet utečencov z Ukrajiny
utecenci
TASR/AP Photo/Petros Giannakouris
  • Bod prvého kontaktu na bratislavskej železničnej stanici končí
  • Dôvodom je klesajúci počet utečencov z Ukrajiny

Mesto končí prevádzku takzvaného Bodu prvého kontaktu a podpory na hlavnej železničnej stanici v Bratislave.

Dôvodom je klesajúci počet utečencov z Ukrajiny, ktorí potrebujú pomoc priamo na stanici. V exponovaných časoch im však bude k dispozícii mobilný tím občianskeho združenia Tenenet.

Mesto všetku svoju pomoc sústreďuje do Asistenčného centra pomoci na Bottovej ulici. Informuje o tom na sociálnej sieti. 

Výrazný pokles

„Posledné týždne ukázali, že počet prichádzajúcich ľudí, ktorí potrebujú pomoc priamo na hlavnej stanici, výrazne klesá a predovšetkým sa menia oblasti, s ktorými potrebujú najčastejšie pomôcť,“ konštatuje bratislavský magistrát.

Kým na začiatku poskytovali dobrovoľníci najmä informácie týkajúce sa ubytovania, dočasného útočiska či možnosti právnej a psychosociálnej podpory, občerstvenia a prenocovania, v súčasnosti prevažujú otázky týkajúce sa možností cestovania či vlakových spojení. Mesto preto Ministerstvu dopravy a výstavby SR a ŽSR odporučilo na hlavnú stanicu i ďalšie dôležité dopravné uzly zabezpečiť pracovníkov, ktorí ovládajú ukrajinský jazyk.

„V exponovaných časoch, keď budú prichádzať vybrané vlakové spojenia, bude v priestore na hlavnej vlakovej stanici pôsobiť mobilný tím Tenenet, pripravený nasmerovať ľudí na Bottovu či poskytnúť všetky ďalšie dôležité informácie,“ ubezpečuje hlavné mesto.

Bod prvého kontaktu a pomoci zriadilo hlavné mesto v spolupráci so Železnicami SR, Ligou za ľudské práva, Ministerstvom vnútra SR a iniciatívou Kto pomôže Ukrajine. Za takmer tri mesiace fungovania v ňom pomohli viac ako 37 000 utečencom z Ukrajiny.

Milióny utečencov

Viac než 6,5 milióna ľudí už opustilo Ukrajinu s cieľom ujsť pred vojnou, vyplýva z údajov, ktoré v pondelok zverejnil Úrad vysokého komisára OSN pre utečencov (UNHCR). TASR správu prevzala z agentúry DPA.

Najviac utečencov z Ukrajiny prijalo susedné Poľsko, do ktorého prišlo 3,5 milióna ľudí. Vyše 961 000 utečencov dorazilo do Rumunska, 920 000 do Ruska, 644 000 do Maďarska, 471 000 do Moldavska, 442 316 na Slovensko a 27 300 do Bieloruska, ukazujú údaje UNHCR k 22. máju.

V Nemecku od začiatku ruskej vojenskej invázie na Ukrajinu (24. februára) do soboty 21. mája zaregistrovali takmer 780 000 príchodov, z ktorých 98 percent tvorili občania Ukrajiny, uviedlo nemecké ministerstvo vnútra.

Podľa údajov UNHCR sa na Ukrajinu od začiatku vojny vrátili takmer dva milióny ľudí. Nebolo bezprostredne jasné, koľko z nich sa vrátilo natrvalo a koľko z nich stále prichádza a odchádza z Ukrajiny, približuje agentúra DPA.

Iba samotné Poľsko zaznamenalo viac než 1,5 milióna ľudí, ktorí sa vrátili na Ukrajinu, uviedla na sociálnej sieti Twitter poľská pohraničná stráž. Denný počet ľudí, ktorí sa vracajú na Ukrajinu, nedávno presiahol počet osôb, ktoré z tejto krajiny odchádzajú, dodala.

Pred vojnou mala Ukrajina približne 44 miliónov obyvateľov, pripomína DPA. Ďalších osem miliónov ľudí je v súčasnosti v krajine vnútorne vysídlených, upozorňuje Medzinárodná organizácia pre migráciu (IOM).

V dôsledku vojny na Ukrajine prvýkrát stúpol počet vysídlených ľudí na svete na viac než 100 miliónov, oznámil v pondelok UNHCR. (TASR)

Zdroj: TASR

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá