„Brazílsky Trump“ hlása, že ho žiaden človek na svete neohrozí. V krajine sa to môže vymknúť spod kontroly (KOMENTÁR Infosecurity)

Autor portálu Infosecurity.sk.

Súčasný brazílsky prezident Jair Bolsonaro stráca politické body na úkor ľavicového exprezidenta Lula da Silvu. Na budúcoročné voľby sa preto pripravuje spochybňovaním samotného volebného systému.

Jair Bolsonaro stojí na čele Brazílie od roku 2019, do prezidentského kresla ho vyniesli najmä pravicoví a konzervatívni voliči. Zároveň ho možno považovať za kontroverznú osobnosť s vojenským pozadím a krajne pravicovými myšlienkami. 

Býva označovaný za prototyp pravicového populistu. Svoje politické pôsobenie okrem iného zakladá na klimatickom skepticizme, potláčaní politickej opozície či šírení dezinformácií.

Ešte na začiatku roku 2021 viedol vo volebných prieskumoch nad svojimi súpermi. Pokles Bolsonarovej popularity prišiel až po obvineniach z korupcie a nezvládania pandémie.

V Brazílii sa podľa oficiálnych štatistík Covidom-19 zatiaľ nakazilo cez 21 miliónov ľudí a podľahlo mu ich 612-tisíc. 

Bolsonaro napriek tomu spochybňuje účinnosť vakcín, ktoré tiež spája s rýchlejším vývojom ochorenia AIDS. Od začiatku pandémie sa navyše vyhraňuje voči akýmkoľvek opatreniam a ochorenie označuje za chrípku.

Staronová predvolebná stratégia

Pokles Bolsonarových preferencií sa v načasovaní zhoduje aj so zmenou jeho rétoriky. Prezident známy pod prezývkou „brazílsky Trump“ sa totiž vydal cestou bývalého amerického prezidenta a začal spochybňovať súčasný spôsob hlasovania vo voľbách. Podľa neho môže viesť k podvodom.

V júli sa vyjadril, že pokiaľ nedôjde k zmene volebného systému, nemusí akceptovať výsledok budúcoročných volieb. 

Brazílčania volia výhradne pomocou elektronických hlasovacích zariadení. „Ak bude táto metóda pokračovať, budú mať problémy,“ povedal Bolsonaro. „Pretože jedna strana, teda naša strana, nemusí akceptovať výsledok.“

Brazílsky prezident vyzýva k zavedeniu tlačených potvrdení, ktoré by hlasovacie zariadenie vytlačilo po každom odhlasovaní. Tie by sa totiž v prípade spochybnenia výsledku volieb dali ľahko prepočítať.

Istým spôsobom však zašiel ešte ďalej ako Trump, keď sa nechal počuť, že má tri alternatívy. „Mám pred sebou len tri možné osudy: zatknutie, smrť alebo víťazstvo,“ povedal v septembri svojim podporovateľom. Neskôr dodal, že prvá možnosť neprichádza do úvahy: „Žiadny človek na svete ma neohrozí.”

Trumpov spojenec

S Trumpom však nemá spoločnú len rétoriku, ide o politických spojencov. Kvôli jeho nezvládnutiu pandémie, prístupu k odlesňovaniu Amazonského dažďového pralesa či obdivu k diktátorským režimom je Bolsonaro na medzinárodnej scéne čoraz izolovanejší. 

Donald Trump ho však podporuje aj naďalej. Označil ho za skvelého prezidenta: „Brazília má šťastie, že pre ňu pracuje človek ako Jair Bolsonaro. Je to skvelý prezident a nikdy nesklame ľud svojej veľkej krajiny!“ 

Trump sa za Bolsonara viackrát postavil, či už pri obvineniach z nezvládnutia pandémie alebo po odmietnutí pomoci pri hasení požiarov v Amazónii. 

Spojenectvo s predošlým americkým prezidentom pomáha Bolsonarovi šíriť aj jeho naratív o volebných manipuláciách. Bývalý Trumpov poradca Steve Bannon na margo budúcoročných volieb poznamenal, že „Bolsonaro vyhrá, ak mu to neprekazia, hádajte čo, stroje.“

Žiadne podvody neboli zaznamenané

Fámy o zmanipulovaných voľbách sa šíria aj medzi Bolsonarovými voličmi. Jeden z nich, 46-ročný Ronaldo Calvalcante, pre tlačovú agentúru AFP povedal, že „to, čo chceme, je, aby sa hlasy prepočítali verejne, aby sa zvýšila transparentnosť, pretože sa objavili podozrenia z podvodov“.

Bolsonaro hovoril o manipulácii s hlasmi aj v posledných prezidentských voľbách v roku 2018. Tie síce vyhral, no volebné podvody mu mali zabrániť vyhrať už v prvom kole. Žiadne dôkazy s výnimkou niekoľkých videí zo sociálnych sietí však neposkytol.

Jedno z videí zachytávalo ľudí, ktorí sa v posledných prezidentských voľbách pokúšali hlasovať za súčasného prezidenta, no zariadenie im to neumožnilo, zatiaľ čo ľudia hlasujúci za protikandidáta nemali žiadne problémy.

Podľa Najvyššieho volebného súdu (TSE) však v tomto konkrétnom príklade išlo o sťažnosti od ľudí, ktorí sa snažili odovzdať Bolsonarovo volebné číslo pri hlasovaní o guvernérovi, na ktorého jeho strana v tom čase nemala v ich regióne kandidáta.

Prvé celonárodné voľby, v ktorých bol použitý elektronický hlasovací systém, sa konali v roku 1998. Podľa viacerých expertov je zastaraný a oproti papierovým hlasovacím lístkom aj náchylnejší na podvody. Tie však zatiaľ zaznamenané neboli.

Jedným z expertov, na ktorého sa Bolsonarovi prívrženci často odvolávali, je aj profesor informatiky Diego Aranha. Podľa neho má súčasný volebný systém viaceré nedostatky a kvôli transparentnosti aj on preferuje papierové hlasovacie lístky. Sám však povedal, že „neexistujú žiadne dôkazy o podvode“.

Šéf TSE vyhlásil, že so súčasným elektronickým hlasovacím systémom nie je žiadny problém. V auguste sa skupina 18 brazílskych sudcov vyjadrila, že pri súčasnom spôsobe hlasovania neboli zaznamenané žiadne podvody.

Obavy o demokraciu

Niektorí ľudia sa kvôli Bolsonarovým vyjadreniam obávajú, že Brazíliu čaká rovnaká budúcnosť ako USA. Trump prehraté voľby neprijal, označil ich za zmanipulované a jeho prívrženci 6. januára vtrhli do Kapitolu. O volebných podvodoch hovorí dodnes.

Na rozdiel od USA je však demokracia v Brazílii zraniteľnejšia na základe rozsiahlych skúseností s nedemokratickým režimom. Súčasná demokratická ústava bola v Brazílii schválená len v roku 1988, po dvoch desaťročiach vojenskej diktatúry, ktorá zavraždila minimálne 434 disidentov.

Jair Bolsonaro pritom považuje bývalý režim za slávne obdobie brazílskej histórie, počas ktorého krajina prosperovala. Nevníma ho ako čiernu škvrnu, ale ako nevyhnutnosť, ktorá vyslobodila krajinu spod nadvlády ľavice.

Neskrýva ani svoj obdiv k juhoamerickým autoritárskym lídrom z dvadsiateho storočia. 

Počas svojho doterajšieho pôsobenia ako hlava štátu vyzdvihol napríklad čilského diktátora Pinocheta, bez ktorého by dnes Čile bolo podľa neho komunistickou Kubou. Paraguajského diktátora Alfreda Stroessnera zas označil za „vizionárskeho štátnika“.

„Bolsonaro už teraz vtĺka ľuďom do hlavy, že ak prehrá, tak voľby neprijme,“ povedal pre New York Times David Nemer, profesor z brazílskej University of Virginia a odborník na krajnú pravicu v krajine. „V Brazílii sa to môže vymknúť spod kontroly.“

Text nie je autorským článkom Startitup. Vyjadruje názory autora, ktoré nereprezentujú názory redakcie.