Brusel sa rozpadá, denne prichádza o 4 milióny eur. Hlavné mesto Európy sužuje kriminalita a chaos

Brusel – mesto, ktoré svetu symbolizuje jednotu Európskej únie, sa v zákulisí mení na výstražný príklad úpadku.

Kým sa diplomati presúvajú medzi budovami Európskej komisie, reálny život v belgickej metropole pripomína skôr rozkladajúci sa organizmus – paralyzovaný dlhmi, násilím a politickou nečinnosťou.

V priebehu prvých šiestich týždňov roka 2025 zaznamenalo mesto 11 ozbrojených prestreliek, ktoré si vyžiadali dvoch mŕtvych a viacerých zranených. Brusel denne prichádza o 4 milióny eur a už deväť mesiacov nemá funkčnú vládu.

Všetko sa to deje len pár ulíc od Grand Place – námestia, ktoré sa v turistických brožúrach leskne čokoládovými obchodmi a neogotickou architektúrou.

„Ide o prežitie Bruselu ako mesta,“ hovorí Christophe De Beukelaer, centristický poslanec, ktorý patrí medzi málo hlasov otvorene kritizujúcich politickú paralýzu. „Je to len politické divadlo… Je to detinské,“ dodal v rozhovore pre Politico.

Bez vlády, s rastúcim dlhom a zamrznutými rozpočtami

Brusel, ktorý ako jeden z troch belgických regiónov (spolu s Flámskom a Valónskom) má vlastnú vládu, sa po voľbách v júni 2024 ani po deviatich mesiacoch nedokázal politicky sformovať.

Dôsledky sú citeľné všade – od preplnených kontajnerov, cez stopnuté dotácie pre kultúru, neziskovky či sociálne projekty, až po pozastavené rozpočty pre políciu.

Mestský dlh dnes presahuje 14 miliárd eur a podľa projekcií má do konca roka narásť o ďalších 1,6 miliardy eur. Belgické médium Bruzz vypočítalo, že Brusel denne míňa o 4 milióny eur viac, než vyberie.

Aj medzinárodní odborníci bijú na poplach. Dave Sinardet, profesor politológie na Université Libre de Bruxelles, pre Politico uviedol, že dlh Bruselu je dnes „príťažou pre celú krajinu“, ktorá má pritom vlastné povinnosti voči rozpočtovým pravidlám EÚ.

Ak by sa v najbližších mesiacoch situácia nezlepšila, hrozí regiónu zníženie kreditného ratingu, čo by predražilo akékoľvek ďalšie zadlžovanie.

Aj preto sa objavujú radikálne návrhy: napríklad centristická strana Les Engagés navrhla znížiť platy bruselským politikom o 30 %, až kým nevznikne vláda, a o 40 %, ak sa to nestane do júna.

Jazykový pat a zablokovaná koalícia

Koreňom problémov nie je len politická neochota, ale jazykový systém zložitý ako labyrint. V Bruseli, kde dominujú frankofónni obyvatelia, sa vláda môže vytvoriť len vtedy, keď vzniknú paralelné koalície v oboch jazykových skupinách – francúzskej aj holandskej.

Na frankofónnej strane sa dohoda podarila pomerne rýchlo. Centristi z MR sa spojili so socialistami a Les Engagés. No na flámskej strane sa veci zamotali.

Tam sa síce dohodli Zelení, socialisti, liberáli a flámski nacionalisti z N-VA (strana premiéra Barta De Wevera), no francúzski socialisti odmietli vládnuť s nacionalistami.

„Francúzski socialisti si len klamú, ak si myslia, že bez spolupráce s flámskymi nacionalistami môžu vyriešiť problémy Bruselu,“ povedal pre Politico hlavný vyjednávač Open VLD Frédéric De Gucht.

Odpoveď prišla v podobe instagramového videa od Ahmeda Laaoueja, predsedu bruselských socialistov. V ňom označil flámskych nacionalistov za „separatistickú, anti-bruselskú a anti-diverzitu ohrozujúcu stranu“.

Bezpečnosť sa rúca, policajné zložky sú roztrieštené

Kým politická scéna stojí, kriminalita v uliciach stúpa. Návykové látky, násilie a ozbrojené zrážky sa množia. Brusel má pritom 19 samostatných obcí a 6 policajných zón, každá s vlastným starostom a velením.

Belgická federálna vláda preto navrhla zlúčiť policajné zložky do jedného celku, čo však okamžite narazilo na odpor miestnych politikov.

Tí tvrdia, že problém nie je v organizácii, ale v nedostatku federálneho financovania. Návrh na centralizáciu označili za pokrytecký pokus o prevzatie moci flámskymi stranami.

„Nemusíte byť flámsky nacionalista, aby ste vedeli, že spoločný dispečing pre tiesňové linky je lepší systém,“ tvrdí Frédéric De Gucht z Open VLD pre Politico.

Medzitým sa objavujú aj extrémne scenáre. Predseda MR Georges-Louis Bouchez pohrozil, že ak Brusel nezíska stabilitu, mohol by byť podriadený federálnej vláde, uvádza EU Today.

Aj keď ide podľa odborníkov ako Sinardet o právne „fikciu“, v praxi by mohla federálna vláda podmieniť finančné toky konkrétnymi reformami, podobne ako to urobila EÚ s Gréckom počas finančnej krízy.

Európska metropola ako varovný príklad

Brusel sa tak dnes stáva učebnicovým príkladom toho, čo sa stane, keď politická nečinnosť skombinuje zložitý systém správy, etnické napätie a ekonomickú nezodpovednosť.

„Som zahanbený týmto politickým cirkusom,“ dodáva na záver De Beukelaer.

Aj keď bruselské ulice stále lákajú turistov na svoje kaviarne, vafle a historickú architektúru, pod povrchom je kríza. Pokiaľ nedôjde k radikálnemu riešeniu, európske hlavné mesto riskuje, že sa zmení na trvalú hrozbu pre Belgicko i samotnú Úniu.

Čítajte viac z kategórie: Zo sveta