Bruselský diktát a migračná kríza. Akým hoaxom veria Slováci?

Európska únia priniesla od začiatku svojho fungovania spoločnú menu pre väčšinu svojich členských štátov, otvorila hranice, jednotný európsky trh a nastavila jednotné európske štandardy vo vzdelávaní  či v environmentálnych témach. Aj napriek svojim rozsiahlym reformám a aktivitám v rámci členských štátov, ktoré posúvajú Európu jednotne vpred, musí čeliť krízam, aké zneužívajú rôzne konšpiračné médiá či antisystémoví politici.

V súčasnosti sa aktívne bojuje o voličov v budúcich eurovoľbách, v nich môžeš aj ty rozhodnúť, akým smerom sa vydáme. Konšpirátori neotvárajú priestor na demokratickú diskusiu, neprichádzajú s efektívnymi riešeniami problémov únie a nemajú záujem na budovaní spoločnej európskej identity svojich občanov. Práve naopak, uchyľujú sa k expresívnym a prázdnym sloganom, ako napríklad „bruselský diktát“ či „európski oligarchovia,“ strašia migračnou krízou a utečencami a často skresľujú či manipulujú verejné informácie.

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: TASR/AP

Hoaxy môžeme v dnešnej dobe označiť ako jedne z masových problémov, keďže pre jednoduché šírenie postačia sociálne siete. Aj keď je zjavné, že takýmto tvrdeniam chýbajú jasné faktografické podloženia a zväčša sú založené iba na subjektívnych názoroch ich šíriteľov, tešia sa veľkej popularite.

Podľa slov Petera Jančárika spoluzakladateľa projektu Konšpirátori.sk, ľudia hľadajú na internete hlavne potvrdenie svojich vlastných záverov. „Veľký vplyv na to má psychologický jav zvaný potvrdzujúce skreslenie (confirmation bias). Jednoducho sme náchylnejší uveriť tomu, čo vyhovuje našim názorom a predsudkom. A zároveň ťažšie prijímame informácie, ktoré im odporujú. Ak napr. nemáme radi muslimov, radi uveríme tomu, že podpálili Notre- Dame. Na internete hľadáme odpovede, ale zároveň chceme mať pravdu.“

Podľa portálu EÚ v Disinfo  sú najväčšími mediálnymi šíriteľmi hoaxov v našej krajine Hlavné správy, Infovojna či Zem a vek, pričom obľúbenými témami sú George Soros, ktorý sa snaží ovládnuť Slovensko, alebo „zombie“ bojovníci na Donbase. Práve Hlavné správy môžu za šírenie mylnej informácie o tom, že Slovensko malo byť jedinou krajinou v NATO, ktorá si kúpi vojnové vozidlá od Rusov. Toto tvrdenie vyvrátilo ministerstvo vnútra aj ministerstvo obrany.

Euromýty sú obľúbený spôsob šírenia dezinformácii, najmä keď sa dotýkajú obľúbených tém ako napríklad zákaz kebabu, pričom išlo o podnet smerom k aditívam – fosfátom, v mäse. Podobne strašidelnou témou bol hoax o zákaze tradičných zabíjačiek – pritom išlo iba o zabíjačky, ktoré by boli využité na komečné účely, teda ďalší predaj mäsa, pre osobnú spotrebu sa zákaz nechystá. Ten sa vlastne nechystá ani pre tie komerčné, upravuje iba hygienu a humánny spôsob zabitia zvierat. Okrem jedla a tradícií sú samozrejme vďačnou témou pre hoaxy peniaze a rozpočty EÚ, ktoré sa majú neustále zvyšovať a prevyšovať rozpočty členských štátov. Pritom rozpočet EÚ je nižší ako napríklad rozpočet Rakúska.

Boj proti konšpirátorom

Podľa Petra Jančárika by mohol šírenie hoaxov zastaviť aj lepší vzdelávací systém, „Lepšia výučba kritického myslenia a mediálnej gramotnosti by určite pomohla. Na úvod by stačilo, keby ľudia lepšie rozumeli tomu, ako pracujú ozajstné médiá: ako citujú a overujú zdroje, nepíšu anonymne, dávajú priestor protistrane a pod. Vzdelávanie je beh na dlhé trate, ale na príklade krajín ako Fínsko vidno, že hoaxom a dezinformáciám sa horšie darí v krajinách s lepším vzdelávacím systémom.“

Zobraziť celú galériu (3)

zdroj: TASR

Slovensko aktívne bojuje proti šíreniu dezinformácií a hoaxov ako na sociálnych sieťach, tak aj v mediálnom priestore. Zoznam všetkých dezinformačných webov nájdeš na stránke Konšpirátori.sk  Informácie o hoaxoch šíriacich sa v EÚ si môžeš prečítať na EÚ vs. dezinfo a pri odhaľovaní konšpirácií ti pomôže aj nový Chatbot z dielne Petra Jančárika, Tomáša Kriššáka a Juraja Smatanu. Proti šíreniu dezinformácií bojuje aj slovenská polícia na svojej stránke Hoaxy a podvody, kde môžeš nepravdivé informácie nahlásiť aj ty.

Pokiaľ ti záleží na smerovaní Európskej únie, svoj názor môžeš vyjadriť aj ty v blížiacich sa eurovoľbách 25. mája. V minulých rokoch malo Slovensko rekordne nízku účasť, iba 13,05 %. Pri takejto nízkej účasti rozhoduje naozaj každý hlas, ktorý môže zmeniť smerovanie Slovenska v rámci Európy. Nenechaj, aby za teba rozhodli konšpirátori.

Zdroj: Europa.eu, EU vs Desinfo, O médiach