Celý deň pracujú manuálne, riziko demencie bolo o 20 % vyššie. Tento pohyb mozog nechráni

Celý deň chodíš, dvíhaš ťažké predmety, pracuješ v sklade, výrobe alebo na stavbe a večer máš pocit, že ďalší pohyb už rozhodne nepotrebuješ? Znie to logicky. Veď počas pracovnej zmeny môže človek urobiť tisíce krokov a fyzicky sa unaviť viac než niekto po hodine vo fitnescentre.

Nový rozsiahly výskum však ukazuje zaujímavý paradox: pohyb v práci nemusí mať na mozog rovnaký efekt ako pohyb, ktorý robíme vo voľnom čase.

Téma je relevantná aj pre Slovensko, kde manuálna práca stále tvorí významnú časť pracovného trhu. Európska štatistika medzi manuálnejšie a menej kvalifikačne náročné skupiny povolaní zaraďuje napríklad remeselníkov, pracovníkov v poľnohospodárstve, operátorov a montérov strojov či pomocné a nekvalifikované profesie.

4,2 milióna ľudí prinieslo prekvapivý výsledok

Vedci z University of Southern California spolu s kolegami analyzovali 74 štúdií, viac ako 4,2 milióna ľudí vo veku 45 až 93 rokov z 30 krajín. Výsledky publikovali v odbornom časopise The Lancet Public Health, pričom štúdia je dostupná aj v databáze PubMed.

A rozdiel medzi dvoma druhmi pohybu bol výrazný.

Ľudia s vyššou mierou fyzickej aktivity vo voľnom čase mali v porovnaní s najmenej aktívnymi ľuďmi o 24 % nižšie riziko demencie. Patrí sem napríklad chôdza, bicyklovanie, beh, plávanie či šport.

Pri fyzickej aktivite v zamestnaní sa však ukázal opačný vzťah. Vyššia pracovná fyzická aktivita sa spájala s o 20 % vyšším rizikom demencie. Autori zároveň zdôrazňujú, že istota dôkazov bola nízka až veľmi nízka a výsledky nedokazujú, že manuálna práca demenciu spôsobuje.

„Zistenia spochybňujú dlhodobý predpoklad, že pre zdravie mozgu sa počíta každý pohyb,“ vysvetľuje hlavný autor štúdie Natan Feter.

Prečo osem hodín pohybu v práci nenahradí prechádzku?

Na prvý pohľad to nedáva zmysel. Ak pohyb prospieva zdraviu, prečo by malo záležať na tom, či chodíš v parku alebo v sklade?Rozdiel môže spočívať v charaktere pohybu a podmienkach, v ktorých ho vykonávame.

Rekreačnú aktivitu si väčšinou zvolíš sám. Určuješ si jej intenzitu, môžeš prestať, keď potrebuješ, a po výkone nasleduje regenerácia. Prechádzka či šport navyše môžu prinášať sociálny kontakt a znižovať stres.

Fyzická práca môže znamenať niečo úplne iné: dlhé státie, opakované pohyby, zdvíhanie bremien, nedostatočný čas na regeneráciu či niekoľkohodinovú záťaž bez možnosti prispôsobiť si intenzitu.

Do hry vstupujú aj ďalšie faktory typické pre niektoré manuálne profesie, napríklad pracovný stres, menšia kontrola nad pracovnými podmienkami, hluk či znečistené ovzdušie. Preto vedci upozorňujú, že problém pravdepodobne nie je samotný pohyb v práci.

Nie je to prvý výskum s podobným výsledkom

Nová metaanalýza v ScienceDirect nadväzuje na staršie zistenia. Dánska štúdia sledovala 117 616 ľudí až 43 rokov. Aj v nej sa ukázalo, že pohyb vo voľnom čase mal k riziku demencie priaznivejší vzťah než vysoká fyzická aktivita v zamestnaní.

Ďalší výskum v PMC sledoval pracovnú históriu 7 005 ľudí. Tí, ktorí počas pracovného života dlhodobo vykonávali povolania s vysokou fyzickou aktivitou, mali po zohľadnení ďalších faktorov vyššie riziko demencie aj miernej kognitívnej poruchy než ľudia s dlhodobo nízkou pracovnou fyzickou aktivitou.

Výsledky však netreba interpretovať ako výzvu opustiť manuálnu profesiu. Ide o pozorované súvislosti, nie dôkaz príčiny a následku. Navyše rôzne pracovné skupiny sa líšia vzdelaním, príjmom, stresom, pracovným prostredím či životným štýlom a vedci nedokážu všetky tieto rozdiely dokonale odstrániť.

Pre človeka, ktorý strávi osem hodín denne fyzickou prácou, je však odkaz zaujímavý. Pracovnú záťaž nemusíme automaticky považovať za náhradu rekreačného pohybu.

Čítaj viac z kategórie: Štúdie, prieskumy a analýzy

Zdroje: Európska komisia, PubMed, ScienceDirect, PMC