Ceny energií môžu pred zimou prudko narásť. Tichá vojna medzi Európou a Áziou sa vyostruje

Doteraz sme mali relatívny pokoj, no pod povrchom sa varí problém, ktorý v zime môžeme pocítiť na vlastných účtoch. Kým si užívaš horúce letné dni, Európa sa dostala do tichého, no nekompromisného súboja o skvapalnený zemný plyn (LNG).

Európa čelí rastúcej konkurencii o obmedzené dodávky zemného plynu. Kým členské štáty potrebujú počas leta dopĺňať zásobníky pred zimou, na svetový trh môže výraznejšie vstúpiť Ázia. Vyšší dopyt po skvapalnenom zemnom plyne z Číny, Južnej Kórey, Vietnamu či Thajska by mohol zvýšiť tlak na ceny plynu aj elektriny v Európe.

Podľa POLITICO sa Európska únia nachádza v zložitej pozícii. Jej zásoby plynu sú pod päťročným priemerom a vysoké letné ceny narušili bežný model, pri ktorom obchodníci nakupujú lacnejší plyn v lete a predávajú ho drahšie v zime. Tento rok už totiž letné ceny neposkytujú priestor na takýto postup.

Európa potrebuje zásobníky naplniť do zimy

Pravidlá Európskej únie určujú, že členské štáty musia mať do decembra naplnené zásobníky aspoň na 80 percent kapacity. Zvyčajne sa plyn nakupuje hlavne v lete, keď býva menší dopyt po vykurovaní. Súčasná situácia je však odlišná, pretože vysoké ceny zostávajú aj počas teplejších mesiacov.

Energetická agentúra EÚ ACER odhaduje, že splnenie tohtoročných cieľov môže vyžadovať až o 13 percent vyšší dovoz LNG v porovnaní s rokom 2025. Tento cieľ môže byť ťažšie dosiahnuteľný najmä v prípade, že sa produkcia v oblasti Perzského zálivu nebude obnovovať rýchlejšie.

Generálny riaditeľ spoločnosti TotalEnergies Patrick Pouyanné upozornil, že situácia môže zostať napätá. „Čaká nás obdobie napätia. Nevidím, že by ceny išli na úroveň z roku 2022, ale neočakávam ani taký pokles, aký sme videli pri pohonných hmotách,“ povedal francúzskym zákonodarcom podľa POLITICO.

Ázijský dopyt môže vyvolať súťaž o rovnaké dodávky

zdroj: Wikimedia

V Ázii môže počas horúceho leta prudšie narásť spotreba elektriny na klimatizovanie. To by zvýšilo dopyt po plyne, pričom viaceré krajiny môžu hľadať dodávky priamo na spotovom trhu. Ide o trh, na ktorom sa plyn nakupuje za aktuálne ceny a tie môžu reagovať veľmi rýchlo na každé zvýšenie dopytu.

Európa sa tento rok na spotový trh spolieha výraznejšie, preto by sa mohla dostať do priameho súboja s ázijskými kupcami. Hlavný analytik spoločnosti Montel Energy Tobias Federico pre POLITICO uviedol, že Únia by pri snahe splniť zásobníkové ciele mohla byť nútená preplatiť Áziu pri nákupe jednotlivých nákladov LNG.

Osobitne dôležitá môže byť Čína. Krajina po vypuknutí vojny s Iránom znížila dovoz a využívala vlastné zásoby, čím pomáhala tlmiť tlak na globálny trh. Analytici však upozorňujú, že jej rezervy LNG od marca klesli výrazne pod päťročný priemer. Ak by Čína opäť začala masívne nakupovať, rovnováha na trhu by sa mohla zmeniť.

EÚ má pri vyjednávaní slabšiu pozíciu

Ázijské štáty s centralizovanejším riadením môžu v krízových situáciách jednoduchšie koordinovať postup veľkých spoločností. Európa má naopak 27 členských štátov a veľké množstvo dovozcov s rozdielnymi obchodnými prioritami. Európska komisia ich môže koordinovať a povzbudzovať, no nemôže im jednoducho prikázať, aké dodávky majú nakúpiť.

Po ruskej invázii na Ukrajinu vznikla platforma AggregateEU, ktorá mala firmám pomáhať s kolektívnym nákupom plynu. Podľa POLITICO však veľkí dovozcovia dávali prednosť samostatným rokovaniam. Komunikačný šéf nemeckej spoločnosti SEFE Christoph Gottstein uviedol, že viaceré rokovania sa síce začali, ale neviedli k uskutočneným transakciám.

Jeden z predstaviteľov EÚ situáciu opísal jednoducho. „V krízových situáciách môžu trhy, ktoré sú viac riadené autoritou, povedať niekoľkým spoločnostiam, aby jednoducho urobili svoju prácu. My môžeme koordinovať a povzbudzovať, ale nemôžeme fungovať ako Čína,“ povedal pre POLITICO.

Kríza ukázala odolnosť aj budúcu závislosť

Podľa Reuters Európa zatiaľ zvládla výpadok spôsobený takmer úplným uzavretím Hormuzského prielivu. Konflikt prerušil takmer pätinu svetového obchodu s LNG a európske ceny plynu od 28. februára vzrástli približne o 10 eur za megawatthodinu, teda asi o 31 percent. Celkové výdavky 27 štátov EÚ na plyn počas krízy narástli o 48 percent.

Európa však dokázala výpadok čiastočne nahradiť dodávkami z USA, Alžírska a Nigérie. Trh sa nerozpadol na oddelené regionálne zóny a prepojené plynovody, LNG terminály aj cezhraničné spojenia pomohli udržať dodávky.

Dlhodobejší problém sa môže presunúť k závislosti od dovozu. Reuters predpokladá, že americký LNG môže do roku 2030 tvoriť až 80 percent európskeho dovozu LNG, ak Únia úplne ukončí dovoz ruského plynu.

Súčasne môže Katar posielať väčšiu časť svojich dodávok do Ázie, kde energetická potreba rastie rýchlejšie. Práve globálna konkurencia o LNG tak môže udržiavať ceny plynu vyššie aj po odznení aktuálneho napätia.

Čítaj viac z kategórie: Zahraničie