Európou sa šíria baktérie odolné voči antibiotikám. Ročne im podľahnú desaťtisíce ľudí, liečba zlyháva
Odolné baktérie spôsobujú v Európe čoraz viac infekcií. Lekári majú menej možností liečby a každoročne pribúdajú tisíce obetí.
Predstav si, že dostaneš infekciu, ktorá by sa za bežných okolností dala zvládnuť niekoľkodňovou liečbou antibiotikami. Tentoraz však lieky nezaberajú a lekári majú čoraz menej možností, ako proti nej bojovať. Takýto scenár sa postupne stáva vážnym problémom aj v Európe.
Odborníci upozorňujú na rastúci počet baktérií, ktoré si dokážu vytvoriť odolnosť voči viacerým druhom liekov.
Európske centrum pre prevenciu a kontrolu chorôb (ECDC) upozornilo na zhoršujúcu sa situáciu v súvislosti s antimikrobiálnou rezistenciou. Nové údaje ukazujú, že v niektorých krajinách pribúdajú infekcie spôsobené baktériami odolnými voči antibiotikám. Zároveň sa objavujú nové bakteriálne kmene, ktoré dokážu odolávať viacerým liečivám naraz.
Podľa informácií, ktoré zverejnil portál Euronews, zomiera v Európskej únii, na Islande, v Lichtenštajnsku a Nórsku každoročne viac ako 35-tisíc ľudí v dôsledku antimikrobiálnej rezistencie. Jej dosah na úmrtnosť je porovnateľný so súhrnným počtom úmrtí na chrípku, tuberkulózu a HIV.
Baktérie odolávajú liekom, lekári majú menej možností
Antimikrobiálna rezistencia vzniká vtedy, keď si mikroorganizmy, napríklad baktérie, vytvoria schopnosť prežiť alebo sa rozmnožovať napriek pôsobeniu liekov, ktoré ich majú zničiť alebo zastaviť ich rast.
Problémom sú predovšetkým takzvané multirezistentné baktérie. Tie dokážu odolávať viacerým antibiotikám, čo výrazne komplikuje liečbu infekcií. Christian Giske, vedúci sekcie ECDC pre antimikrobiálnu rezistenciu a infekcie spojené so zdravotnou starostlivosťou, upozornil, že lekári majú v dôsledku rastúcej odolnosti čoraz menej možností.
ECDC varuje, že bez účinných antibiotík by sa medicína mohla vrátiť do obdobia pred ich objavením. Bez spoľahlivej liečby by bolo výrazne náročnejšie alebo dokonca nemožné bezpečne vykonávať transplantácie orgánov, chemoterapiu, intenzívnu starostlivosť či ďalšie náročné zákroky.
Osobitné obavy vyvolávajú infekcie krvného riečiska spôsobené baktériami Klebsiella pneumoniae a Escherichia coli. Obe sa spájajú s vysokou úmrtnosťou pacientov a ich odolnosť voči antibiotikám predstavuje čoraz väčšiu výzvu.
Niektoré krajiny zaznamenali dramatický nárast infekcií
Rozsah problému sa v jednotlivých európskych krajinách výrazne líši. Najnovšie údaje ECDC ukazujú, že pri niektorých baktériách sa situácia zhoršuje rýchlejšie, než predpokladali stanovené ciele.
Výskyt infekcií krvného riečiska spôsobených baktériou E. coli odolnou voči antibiotikám sa v Európskej únii medzi rokmi 2019 a 2025 zvýšil o 16,4 percenta. Cieľom pritom bolo dosiahnuť do roku 2030 pokles o desať percent oproti východiskovej hodnote z roku 2019.
Ešte výraznejší problém predstavuje baktéria Klebsiella pneumoniae. Tá môže spôsobovať infekcie močových a dýchacích ciest, ale aj krvného riečiska. V roku 2025 dosiahol jej výskyt v sledovanej kategórii 3,75 prípadu na 100-tisíc obyvateľov, čo predstavuje nárast o 72 percent oproti roku 2019.
Najvýraznejší nárast zaznamenal Cyprus. Počet infekcií spôsobených odolnou Klebsiella pneumoniae tam stúpol o 716 percent a dosiahol 21,29 prípadu na 100-tisíc obyvateľov. Rumunsko zaznamenalo 18,66 prípadu a Grécko 16,28 prípadu na 100-tisíc obyvateľov.
ECDC upozorňuje aj na prudké zmeny v ďalších štátoch. V Maďarsku sa počet infekcií spôsobených odolnou Klebsiella pneumoniae zvýšil o 1 622 percent, v Chorvátsku o 409 percent a v Bulharsku o 356 percent.
Antibiotiká nezaberajú na každé ochorenie
Jedným z hlavných problémov je aj nesprávne používanie antibiotík. Ako upozorňuje ECDC, tieto lieky sa stále predpisujú alebo užívajú pri vírusových ochoreniach, ako sú nádcha, chrípka či COVID-19. Na vírusy však antibiotiká nepôsobia.
Zbytočné užívanie liekov vytvára tlak, vďaka ktorému môžu odolnejšie baktérie prežiť a ďalej sa šíriť. Približne 90 percent celkovej spotreby antibiotík u ľudí pritom pripadá na ambulantnú a komunitnú zdravotnú starostlivosť. Častým problémom je napríklad podávanie antibiotík malým deťom pri vírusovom kašli, nádche alebo bolesti hrdla.
Európska komisia preto označuje antimikrobiálnu rezistenciu za jednu z najvážnejších globálnych hrozieb pre verejné zdravie. Podľa jej údajov je približne 70 percent infekcií spôsobených baktériami odolnými voči antibiotikám spojených so zdravotnou starostlivosťou, napríklad s pobytom v nemocnici. Zároveň upozorňuje, že v rokoch 2025 až 2050 by mohlo byť bakteriálnej antimikrobiálnej rezistencii priamo pripísaných až 39 miliónov úmrtí na celom svete.
Odborníci vyzývajú na prevenciu aj zodpovednejšie užívanie liekov
Podľa ECDC treba situáciu riešiť najmä dvoma spôsobmi: predchádzať infekciám a zabezpečiť rozumné používanie antibiotík. Veľkú úlohu zohráva hygiena rúk, používanie ochranných pomôcok, dôkladné čistenie zdravotníckych priestorov a izolácia pacientov s infekciami, ktoré sa môžu šíriť.
Dôležité je aj očkovanie, ktoré môže znížiť počet infekcií, hospitalizácií a následnú potrebu antibiotickej liečby. Európska komisia vo svojom prístupe zdôrazňuje, že rezistenciu treba riešiť nielen v ľudskom zdravotníctve, ale aj vo veterinárnej medicíne a v oblasti životného prostredia.
Európsky deň antibiotickej informovanosti pripadá každoročne na 18. novembra a je súčasťou Svetového týždňa povedomia o antimikrobiálnej rezistencii. Jeho cieľom je upozorniť na nebezpečenstvo rastúcej odolnosti mikroorganizmov a potrebu zodpovedného používania liekov.
Odborníci pritom zdôrazňujú, že antibiotiká nie sú univerzálnym riešením každej infekcie. Ich účinnosť závisí aj od toho, ako zodpovedne s nimi spoločnosť zaobchádza. Ak sa ich schopnosť bojovať proti baktériám bude naďalej oslabovať, následky môžu zasiahnuť aj najmodernejšie medicínske zákroky.