Česi za rovnakú službu zaplatia o 1 500 eur viac: Slovensko je v tomto európskou špičkou

Slovensko sa môže pochváliť výhodou, ktorú nemajú ani viaceré bohatšie európske krajiny. Kým investori v Nemecku, Francúzsku či Írsku musia zo svojich investičných výnosov často odvádzať vysoké dane, Slováci sa im za určitých podmienok môžu úplne vyhnúť. Stačí dodržať takzvaný ročný časový test. Ekonóm Finaxu Patrik Kindl upozorňuje, že ide o významnú príležitosť na budovanie majetku, ktorú však mnohí Slováci stále nevyužívajú.

Slovenský daňový systém býva kritizovaný za vysoké zaťaženie práce a podnikania. Pri investovaní do vybraných cenných papierov to však funguje naopak. Slovensko ponúka podmienky, ktoré sú v mnohých európskych krajinách menej dostupné alebo sa spájajú s výrazne dlhšou dobou držania investície.

Rozhodujúci je takzvaný časový test. Ak fyzická osoba drží cenné papiere prijaté na obchodovanie na regulovanom trhu dlhšie ako jeden rok a splní aj ostatné zákonné podmienky, príjem z ich predaja môže byť úplne oslobodený od dane, informuje Finančná správa SR. To sa týka aj mnohých burzovo obchodovaných fondov, známych pod skratkou ETF, ktoré umožňujú investovať napríklad do stoviek svetových spoločností prostredníctvom jediného investičného produktu.

Česi môžu zaplatiť 1 500 eur, Slováci nemusia vôbec nič

Rozdiel medzi Slovenskom a Českom najlepšie ukazuje konkrétny príklad. Predstavme si dvoch investorov. Jeden žije a platí dane na Slovensku, druhý v Česku. Obaja investujú do rovnakého burzovo obchodovaného ETF a po trinástich mesiacoch dosiahnu pri predaji zisk 10 000 eur.

Slovenský investor môže pri splnení zákonných podmienok využiť oslobodenie a ponechať si celý dosiahnutý zisk.

V Česku je podľa Finančnej správy ČR situácia odlišná. Tam musí investor pri bežnom predaji cenných papierov na oslobodenie prostredníctvom časového testu čakať viac ako tri roky. Ak investíciu predá po trinástich mesiacoch, môže sa na jeho zisk vzťahovať 15-percentná daň.

V modelovom príklade by tak českému investorovi po zdanení zostalo 8 500 eur, zatiaľ čo slovenskému 10 000 eur. Rozdiel predstavuje 1 500 eur.

Je však potrebné dodať, že česká legislatíva pozná aj oslobodenie pri ročných príjmoch z predaja cenných papierov do 100 000 českých korún. Porovnanie preto predpokladá, že investor túto výnimku nespĺňa. Po uplynutí trojročného časového testu môže dosiahnuť oslobodenie aj v Česku.

Výhodu Slovenska pri ETF potvrdzuje aj ekonóm 

Na priaznivé slovenské podmienky upozorňuje Patrik Kindl, ekonóm spoločnosti Finax, ktorý porovnal zdaňovanie investícií vo viacerých európskych krajinách.

„Daňovo-odvodový systém na Slovensku býva oprávnene terčom kritiky pre svoju zložitosť a vysoké zaťaženie práce či podnikania. Existuje však jedna oblasť, v ktorej patríme medzi absolútnu európsku špičku,“ uvádza Kindl vo svojej analýze.

Za rozhodujúcu výhodu považuje práve kratší časový test, vďaka ktorému môžu slovenskí investori dosiahnuť oslobodenie od dane podstatne skôr ako investori v susednom Česku.

Význam tejto úpravy rastie najmä pri dlhodobom investovaní, keď sa zisky postupne kumulujú a investor má možnosť ponechať si väčšiu časť dosiahnutého výnosu vo svojom majetku. Daňové zvýhodnenie pritom neznamená, že samotná investícia je bez rizika. Hodnota ETF môže rásť aj klesať a investor môže pri nevhodnom načasovaní predaja utrpieť stratu.

V západnej Európe môžu byť dane podstatne vyššie

Slovenská výhoda je ešte výraznejšia pri porovnaní s vybranými západoeurópskymi štátmi. Vo Francúzsku sa v roku 2026 na mnohé kapitálové výnosy uplatňuje štandardné paušálne zdanenie vo výške 31,4 %. Pri modelovom zisku 10 000 eur by tak daň predstavovala 3 140 eur, pokiaľ sa neuplatní osobitný režim alebo iná výnimka.

V Nemecku dosahuje základné zdanenie kapitálových výnosov vrátane solidárnej prirážky približne 26,4 %, píše ELSTER. Pri akciových fondoch však existuje čiastočné oslobodenie a uplatňujú sa aj ďalšie úľavy, preto môže byť skutočné daňové zaťaženie investora nižšie.

Osobitne prísny režim platí v Írsku. Pri mnohých ETF podliehajúcich tamojšiemu fondovému daňovému režimu dosahuje sadzba v roku 2026 až 38 %. Írsky systém navyše obsahuje pravidlo, podľa ktorého sa pri príslušných fondoch po ôsmich rokoch zdaňuje aj nerealizované zhodnotenie. Investor tak môže mať daňovú povinnosť, hoci svoje podiely ešte nepredal.

Ide o rozdielne daňové režimy s vlastnými výnimkami, preto nemožno uvedené sadzby automaticky vzťahovať na každý typ investície alebo každého investora.

Ako môže Slovák využiť ročný časový test na ETF?

Základným predpokladom je, aby išlo o cenný papier prijatý na obchodovanie na regulovanom trhu alebo porovnateľnom zahraničnom trhu.

Investor ho zároveň musí vlastniť dlhšie ako jeden rok. Podľa slovenských pravidiel musí tiež uplynúť viac ako rok od prijatia cenného papiera na príslušný trh do jeho predaja. Oslobodenie sa štandardne nevzťahuje na cenné papiere zahrnuté do obchodného majetku a zákon obsahuje aj ďalšie výnimky.

Dôležité je, že zvýhodnenie sa týka príjmu z predaja príslušných cenných papierov. Neznamená automaticky nulovú daň zo všetkých investičných príjmov, napríklad dividend či výnosov z iných finančných produktov. Pri pravidelnom investovaní treba sledovať aj dátumy jednotlivých nákupov. Ak investor nakupuje ETF každý mesiac, jednotlivé nákupy nemusia mať v čase predaja splnenú rovnakú dobu držania.

Výhodné pravidlá však samy osebe nestačia

Slovensko má pri zdaňovaní investícií výhodu, ktorú mnohé európske krajiny neponúkajú. Napriek tomu ju podľa ekonóma Finaxu Patrika Kindla nedokážeme naplno využívať. Upozorňuje na zaujímavý paradox: obyvatelia západnej Európy investujú vo väčšej miere ako Slováci, hoci ich daňové podmienky bývajú podstatne menej priaznivé.

„Zaujímavým paradoxom preto je, ako intenzívne, na rozdiel od našincov, riešia svoje financie obyvatelia západnej Európy. Ich prítomnosť na finančných trhoch aj miera budovania majetku prostredníctvom investovania sú na úplne inej úrovni ako u nás, a to napriek tomu, že daňová situácia je tam podstatne horšia,“ vysvetľuje Kindl.

Podľa jeho analýzy má pritom na Slovensku skúsenosť s investovaním len necelá tretina populácie. Mnohí tak prichádzajú o možnosť využiť daňové zvýhodnenie, ktoré môže mať pri dlhodobom budovaní majetku významný vplyv.

„Slováci tak zatiaľ naplno nevyužívajú výhodu, ktorú im mnohí investori v Európe môžu závidieť,“ konštatuje ekonóm.

Samotné oslobodenie od dane však ešte nezaručuje úspešnú investíciu. Dôležitý zostáva výber produktu, výška poplatkov, investičný horizont aj riziko straty. Výhodou slovenského systému je, že pri splnení zákonných podmienok nemusí investor zo zisku z predaja vybraných burzovo obchodovaných cenných papierov odviesť štátu ani euro.

Kindl preto vidí príležitosť najmä v spojení daňového zvýhodnenia s pravidelným investovaním: „Práve v kombinácii s pravidelným investovaním a dlhodobým horizontom tak môže ročný časový test výrazne prispieť k budovaniu majetku.“

Kým investori v mnohých európskych krajinách musia časť svojich výnosov odovzdávať štátu aj po rokoch investovania, slovenskí investori majú možnosť ponechať si pri splnení podmienok celý zisk z predaja ETF. Najväčšou prekážkou tak nemusí byť daňový systém, ale skutočnosť, že túto možnosť stále využíva pomerne málo Slovákov.