MMF ukázal, ktoré krajiny budú do roku 2030 najbohatšie. Slovensko skončí v európskom priemere

Európa bude do konca desaťročia bohatšia, no rozdiely medzi jednotlivými štátmi zostanú výrazné. Nové prognózy Medzinárodného menového fondu (MMF) ukazujú, že väčšina európskych ekonomík porastie a životná úroveň obyvateľov sa bude zvyšovať. Zároveň sa však potvrdzuje, že bohatstvo kontinentu zostáva koncentrované najmä v severnej a západnej Európe, zatiaľ čo krajiny východu a Balkánu budú naďalej výrazne zaostávať.

HDP na obyvateľa patrí medzi najčastejšie používané ukazovatele ekonomickej výkonnosti krajín. V prepočte na jedného obyvateľa ukazuje, aké bohatstvo ekonomika vytvára a akú životnú úroveň môže zabezpečiť svojim občanom. Ekonómovia však upozorňujú, že samotné čísla nevypovedajú celý príbeh. Dôležité je aj porovnanie kúpnej sily, teda toho, koľko si obyvatelia dokážu za svoje príjmy reálne kúpiť, uvádza EuroNews. 

Európe bude vládnuť Írsko

Práve pri porovnaní parity kúpnej sily sa podľa MMF stane najbohatšou európskou krajinou Írsko. Do roku 2030 má predbehnúť Luxembursko, ktoré dnes vedie väčšinu európskych ekonomických rebríčkov. Írsko by malo dosiahnuť HDP na obyvateľa približne 182-tisíc medzinárodných dolárov, Luxembursko okolo 168-tisíc. V nominálnom vyjadrení v eurách však Luxembursko zostane jednotkou aj naďalej.

Ekonomické údaje o Írsku však odborníci interpretujú s opatrnosťou. Írska ekonomika je totiž dlhodobo ovplyvnená vysokou koncentráciou nadnárodných technologických a farmaceutických spoločností, ktoré využívajú priaznivé daňové prostredie. Veľká časť ziskov týchto korporácií sa preto započítava do írskeho HDP, aj keď nevzniká priamo v domácej ekonomike. Mnohí analytici preto považujú hrubý národný dôchodok za presnejší ukazovateľ reálneho bohatstva krajiny, uvádza Gazeta Express.

Za Írskom a Luxemburskom sa na najvyšších priečkach udržia tradične bohaté krajiny severnej a západnej Európy. Nórsko, Švajčiarsko, Dánsko či Holandsko budú podľa prognóz patriť medzi ekonomicky najsilnejšie štáty kontinentu aj o päť rokov. Spoločným znakom týchto krajín je vysoká produktivita práce, kvalitné vzdelanie, silný finančný sektor a schopnosť vytvárať produkty a služby s vysokou pridanou hodnotou.

Švajčiarsko by malo do roku 2030 dosiahnuť nominálny HDP na obyvateľa takmer 128-tisíc eur, Nórsko viac ako 93-tisíc eur a Dánsko približne 84-tisíc eur. Vysoko sa umiestnia aj Island, Belgicko, Švédsko či Rakúsko. Ide prevažne o menšie ekonomiky, ktoré však dlhodobo patria medzi najkonkurencieschopnejšie krajiny sveta.

Nemecko rastie, ale za najlepšími je ďaleko

Zaujímavý obraz ponúka pohľad na najväčšie ekonomiky Európy. Nemecko zostane najbohatšou z takzvanej veľkej päťky, no v celkovom európskom poradí sa umiestni až okolo 10. až 12. miesta. Francúzsko, Spojené kráľovstvo, Taliansko a Španielsko budú ešte nižšie. Ukazuje sa tak rozdiel medzi veľkosťou ekonomiky a bohatstvom na obyvateľa. Veľké štáty síce produkujú obrovský objem ekonomického výkonu, no ten sa rozdeľuje medzi výrazne väčší počet ľudí.

Nemecko by malo v roku 2030 dosiahnuť približne 65 900 eur HDP na obyvateľa, Spojené kráľovstvo okolo 64 000 eur a Francúzsko približne 51 000 eur. Taliansko a Španielsko sa v prehľade nachádzajú ešte nižšie. Zároveň však práve tieto veľké ekonomiky zostanú kľúčové pre európsky priemysel, obchod aj investície.

zdroj: https://www.euronews.com/business/2026/04/19/which-european-countries-will-be-the-richest-by-2030

Významnou témou nasledujúcich rokov bude pokračujúce ekonomické dobiehanie strednej a východnej Európy. Krajiny ako Poľsko, Česko či Rumunsko budú podľa prognóz postupne znižovať rozdiel oproti bohatšiemu západu. Poľsko by malo do roku 2030 dosiahnuť HDP na obyvateľa podľa parity kúpnej sily viac než 71-tisíc dolárov, Česko približne 75-tisíc a Rumunsko viac ako 62-tisíc dolárov.

Tieto krajiny profitujú zo silného exportného priemyslu, zahraničných investícií a rastúcich miezd. Stredná Európa už dávno nie je len lacnou výrobnou základňou západných firiem. Čoraz viac sa mení na samostatný spotrebiteľský trh so silnejúcou strednou triedou. Práve tento trend môže v nasledujúcom desaťročí pritiahnuť ďalšie investície do regiónu.

Najviac zaostávajú uchádzači o členstvo v EÚ

Najväčšie rozdiely budú naďalej viditeľné medzi členskými krajinami Európskej únie a štátmi, ktoré sa o členstvo ešte len uchádzajú. Kandidátske krajiny ako Ukrajina, Kosovo, Moldavsko, Bosna a Hercegovina či Albánsko zostanú podľa prognóz výrazne pod európskym priemerom. Ukrajina má mať v roku 2030 nominálny HDP na obyvateľa iba približne 7 300 eur, čo je najmenej zo všetkých sledovaných krajín.

Dôvodom sú nielen vojnové škody a politická nestabilita, ale aj slabšia infraštruktúra, nižšia produktivita práce a pomalší ekonomický rast. Zároveň sa ukazuje, že rozdiel medzi jadrom Európskej únie a jej perifériou zostáva aj po desaťročiach integrácie veľmi výrazný.

NATO v úzkych: Kľúčoví spojenci odmietli Stoltenbergov plán pomoci pre Ukrajinu

Analytici upozorňujú aj na rozdiel medzi nominálnym HDP a paritou kúpnej sily. Krajiny ako Poľsko, Rumunsko či Turecko vychádzajú výrazne lepšie pri zohľadnení reálnych cien a životných nákladov. Znamená to, že obyvatelia si doma dokážu za svoje príjmy kúpiť viac, než by naznačovali samotné nominálne čísla. Naopak, v krajinách s vysokými cenami, ako sú Island či Spojené kráľovstvo, kúpna sila zaostáva za nominálnymi príjmami.

Európa je rozdelená na 3 ekonomické pásma

Európa sa tak podľa prognóz postupne rozdeľuje na tri ekonomické pásma. Prvé tvoria najbohatšie štáty severnej a západnej Európy s vysokou produktivitou a silnou kúpyschopnosťou. Druhé predstavuje široká skupina stredne bohatých ekonomík vrátane väčšiny členských štátov EÚ a tretie pásmo tvoria kandidátske krajiny a časť východnej Európy, ktoré budú ešte dlhé roky zaostávať.

Tieto rozdiely budú mať zásadný vplyv na investície, pracovnú migráciu aj politiku Európskej únie. Bohatšie štáty budú mať väčší priestor investovať do digitalizácie, obrany, zelenej transformácie či sociálnych systémov. Slabšie ekonomiky budú naopak čeliť väčšiemu tlaku na verejné financie a životnú úroveň obyvateľov.

Prognózy MMF tak ukazujú, že Európa bude do roku 2030 bohatšia, no zároveň zostane ekonomicky veľmi nerovnomerná. Hoci krajiny strednej a východnej Európy pokračujú v približovaní k západu, rozdiel medzi najbohatšími a najslabšími štátmi kontinentu bude stále obrovský.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska