Rast miezd nestačil: Európania si dnes za svoje výplaty kúpia menej než v roku 2020

Za posledných päť rokov si Európania síce na výplatných páskach prilepšili, no v peňaženkách to často nepocítili.

Ako upozorňuje analýza portálu Euronews založená na dátach Eurostatu, reálne mzdy v Európskej únii od roku 2020 do roku 2025 klesli približne o tri percentá. Dôvodom je najmä vysoká inflácia, ktorá prekonala tempo rastu platov.

Priemerná hrubá hodinová mzda v EÚ vzrástla z 21,5 eura v roku 2020 na 26,2 eura v roku 2025, čo predstavuje nárast o takmer 22 percent.

Viac peňazí, menej kúpnej sily

Na prvý pohľad ide o pozitívny vývoj. Problém však nastáva pri porovnaní s rastom cien. Tie sa v rovnakom období zvýšili až o 25,6 percenta, čo znamená, že reálna kúpna sila domácností sa znížila.

Inými slovami, aj keď ľudia zarábajú viac, za svoje peniaze si môžu dovoliť menej než pred piatimi rokmi. Tento trend sa netýka všetkých krajín rovnako. Z celkovo 30 sledovaných európskych štátov zaznamenalo pokles reálnych miezd 12 z nich, zatiaľ čo v 18 krajinách mzdy reálne rástli.

Najvýraznejší rast zaznamenali najmä štáty mimo eurozóny a krajiny s nižšími mzdami. Jasným lídrom je Bulharsko, kde sa reálne mzdy zvýšili o viac ako 37 percent.

Nasledujú Srbsko, Chorvátsko či Litva, ktoré tiež zaznamenali výrazný rast nad 20 percent. Tento vývoj je čiastočne vysvetliteľný takzvaným „doháňacím efektom“. Krajiny s nižšími mzdami dokážu totiž rásť rýchlejšie, keďže vychádzajú z nižšej základne.

Stálice spomalili svoj rast

Naopak, najväčšie európske ekonomiky zaznamenali pokles. Taliansko si pohoršilo najviac, keď reálne mzdy klesli o viac ako deväť percent. Nasleduje Španielsko, Nemecko a Francúzsko, kde poklesy síce neboli také výrazné, no stále znamenajú zhoršenie životnej úrovne.

Zaujímavé je, že ani nominálny rast miezd automaticky neznamená zlepšenie situácie. V niektorých krajinách síce platy rástli veľmi rýchlo, no inflácia bola ešte vyššia. Napríklad v Maďarsku či Rumunsku síce mzdy výrazne stúpli, no zároveň tam prudko rástli aj ceny, čo časť tohto rastu „zjedlo“.

Rozdiely medzi krajinami EÚ zostávajú výrazné aj v absolútnych číslach. Najnižšie mzdy má stále Bulharsko, kde hodinová mzda dosahuje približne 10,5 eura. Na opačnom konci rebríčka je Luxembursko s takmer 50 eurami za hodinu. Aj keď niektoré krajiny postupne dobiehajú západnú Európu, rozdiely sú stále značné.

Minimálna mzda v krajinách Európy

O rozdieloch v minimálnej mzde v Európskej únii sme nedávno informovali. Ukazuje sa, že samotné číslo v zákone často nevypovedá o skutočnej životnej úrovni tak veľa, ako by sa mohlo zdať.

Minimálne mzdy sa v EÚ výrazne líšia. Kým v Luxembursku presahujú 2 700 eur mesačne, v Bulharsku dosahujú približne 620 eur. Tento obrovský rozdiel však automaticky neznamená, že život na západe Európy je niekoľkonásobne lepší. Do hry vstupujú aj životné náklady, ceny bývania či dostupnosť služieb, ktoré reálnu hodnotu mzdy výrazne ovplyvňujú.

Zaujímavosťou je, že niektoré krajiny Európskej únie zákonnú minimálnu mzdu vôbec nemajú. Ide napríklad o Rakúsko, Taliansko či severské štáty ako Dánsko, Fínsko a Švédsko. V týchto ekonomikách sa mzdy neurčujú centrálne, ale prostredníctvom kolektívnych zmlúv medzi zamestnávateľmi a odbormi. Napriek tomu patria medzi krajiny s vysokou životnou úrovňou.

Odborníci preto upozorňujú, že pri hodnotení kvality života je dôležitejšie sledovať širší kontext. Kľúčovým ukazovateľom je napríklad medián mzdy, ktorý lepšie odráža realitu bežných zamestnancov než priemer. Dôležitú úlohu zohráva aj podiel ľudí pracujúcich za minimálnu mzdu či celková kúpna sila obyvateľstva.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta