Chceš sa sústre­diť viac? Rie­še­nie je jed­no­du­ché: snaž sa menej

Henrieta Balázsová / 15. mája 2017 / Lifehacking

zdroj: pexels.com

Nie­ke­dy inves­tu­ješ všet­ku svo­ju ener­giu do sústre­de­nia sa čin­nosť, kto­rú prá­vu robíš (ale­bo by si chcel robiť). Ino­ke­dy ju zas inves­tu­ješ do toho, aby ti pomoh­la vyhrať boj nad prok­ras­ti­ná­ci­ou. Je však doká­za­né, že keď to robíš, svo­ju vôľu tým až pri­veľ­mi „vyčer­pá­vaš“. Čím viac sa budeš sna­žiť, tým viac budeš una­ve­ný, vyčer­pa­ný a demo­ti­vo­va­ný. Čo teda robiť, ak sa ti do nie­čo­ho nech­ce? Odpo­veď je jed­no­du­chá, no mož­no ťa prek­va­pí: nič. 

Skú­ma­niu sily vôle sa veno­val psy­cho­lóg Roy Bau­me­is­ter už v roku 1996. Jeho expe­ri­ment síce bol tro­chu kru­tý, ale svoj účel spl­nil. Jeho cie­ľom bolo totiž pomo­cou jed­la pre­skú­mať to, ako fun­gu­je sila našej vôle.

Výsku­mu sa zúčast­ni­lo cel­kom 67 účast­ní­kov. Tí boli usa­de­ní do miest­nos­ti, kto­rá bola celá napl­ne­ná aró­mou čerstvo upe­če­ných čoko­lá­do­vých kolá­či­kov. Násled­ne boli kolá­či­ky do miest­nos­ti aj pri­ne­se­né.

Výskum­ní­ci ude­li­li nie­kto­rým z účast­ní­kov „povo­le­nie“ na to, aby sa koláč­mi ponúk­li. Ostat­ní par­ti­ci­pan­ti dosta­li prí­kaz, aby namies­to kolá­čov jed­li reď­kov­ku. Kolá­čov sa však moh­li dotý­kať, moh­li sa na ne poze­rať, nie­kto­rí si k nim dokon­ca pri­vo­nia­va­li. Jesť ich však nemoh­li.

Zdroj: pexels.com

Po zje­de­ní kolá­čov a reď­ko­viek roz­da­li výskum­ní­ci účast­ní­kom tes­ty s rôz­ny­mi hla­vo­la­ma­mi a hádan­ka­mi. Par­ti­ci­pan­ti však neve­de­li, že majú jeden háčik — sú nerie­ši­teľ­né. Cie­ľom bolo odpo­zor­vať, po koľ­kých minú­tach sa jed­not­li­ví účast­ní­ci výsku­mu vzda­jú.

Výsled­ky boli veľ­mi prek­va­pi­vé. Ľudia, kto­rí mali dovo­le­né jesť kolá­če, sa vzdá­va­li v prie­me­re po 20 minú­tach, zatiaľ čo ľudia, kto­rí sa muse­li uspo­ko­jiť s reď­kov­ka­mi, vydr­ža­li úlo­hy rie­šiť len v prie­me­re 8 minút. Sila ich vôle bola teda výraz­ne niž­šia. Všet­ku „silu“ si totiž pre­čer­pa­li pri tom, ako muse­li odo­lá­vať čoko­lá­do­vým kolá­či­kom.

Čo z toh­to expe­ri­men­tu vyplý­va? Pev­ná vôľa je ako sva­ly. Môžeš ju síce tré­no­vať, ale má svo­je limi­ty. V momen­te, kedy ich pre­kro­číš, sa vyčer­pá a ty pocí­tiš okam­ži­tú úna­vu, kto­rú môže odstrá­niť len rege­ne­rá­cia a oddych.

Ak teda budeš „plyt­vať“ svo­jou pev­nou vôľou a 2 či 3 hodi­ny budeš mys­lieť len na to, že nesmieš vziať do rúk mobil, aby si si na 5 minút skon­tro­lo­val mai­ly, ale­bo si nesmieš dať ten čoko­lá­do­vý koláč, v pod­sta­te si tým viac ško­díš, než pomá­haš. Čím viac sa totiž o nie­čo sna­žíš, tým rých­lej­šie sa tvo­ja vôľa a tvo­ja moti­vá­cia vytrá­ca­jú. Ak však na všet­ko pôj­deš malý­mi, ale istý­mi krok­mi, môžeš toho dosiah­nuť ove­ľa viac. Aj keď sem-tam „zhre­šíš“.

Zdroj: lifehack.org

Pridať komentár (0)