Cigániková: „Keď niekto napíše, že Boh existuje, kto povie, či je to pravda?“ Politici otvorene k hrozbe dezinformácií

Ak nežiješ v jaskyni alebo bez televízie, internetu či hocijakého kontaktu so svetom, pravdepodobne si si všimol, že sa blížia voľby. Zároveň s nimi však internetom kolujú rôzne dezinformácie. Tie sa často dotýkajú kandidátov na prezidenta, no dezinformátori si už „zgustli“ aj na viacerých poslancoch a ministroch. Práve preto sme sa v NR SR pýtali, s akým veľkým problémom sa demokracia potýka.

Čo je to vlastne dezinformácia? Môžeme ju označiť za obyčajné klamstvo? Róbert Móro, Senior researcher v Kempelenovom inštitúte, nedávno pre Startitup vysvetlil, že nie každá nepravdivá informácia je klamstvom a naopak.

„Aj pravdivá informácia, ak je prezentovaná v zavádzajúcom kontexte alebo je neúplná, môže byť označená za dezinformáciu, ak má za cieľ zaviesť verejnosť. Naopak, nie každé ,klamstvo‘ alebo nepravdivá informácia je dezinformácia. Nepovažuje sa za ne satira, paródia, ale ani chyby v spravodajstve,“ vysvetlil. 

Nás ale zaujímalo, ako sa na problém dezinformácií pozerajú opoziční predstavitelia štátu. Do Národnej rady sme sa preto vybrali s otázkou: „Ohrozujú dezinformačné média demokraciu?“

Cigániková: Dezinformácie a Boh majú možno niečo spoločné

Jana Bittó Cigániková (SaS) tvrdí, že problémom nie sú ani tak médiá, ale „jednoduchší ľudia“. Nie je podľa nej úplne ľahké určiť, kto môže niečo označiť za pravdu, alebo výmysel.

„Ideme hovoriť niekomu, že čo je pravda a čo nie, čo sa smie a čo sa nesmie? Ja viem, že je to teraz moderné, ale je to veľmi tenká hranica. Určite by mala byť zodpovednosť za to, čo poviem alebo napíšem. Čiže aby bolo možné na základe platných pravidiel a zákonov, ktoré teraz máme, vyvodzovať zodpovednosť. To by určite malo byť. Ale teraz sa akože hádať o tom, čo je a čo nie je pravda?“ udrela.

Poslanci reagujú na zvyšovanie miezd vo vláde: „Zamestnanci dostávali päťkrát toľko, čo ministri“

Občania by podľa Cigánikovej mali mať dostatok kritického myslenia, aby mohli informácie vyhodnocovať sami. „Keď niekto napíše, že Boh existuje, tak teraz kto povie, či je to pravda? To sú také citlivé veci. Jasné, teraz si myslíme niečo o očkovaní. Inokedy si niečo myslíme o tom, o hentom… Ja mám nejaký názor, niekto druhý má iný.“

„Ale je veľmi nebezpečné, keď politici alebo nejaké ,ministerstvo pravdy‘, nejaký úradník má hovoriť, čo je a čo nie je pravda. Oveľa lepšie je mať občanov, ktorí sú jednoducho natoľko kritickí a schopní kritického myslenia, že nezblbnú z každej hovadiny.“ Poslankyňa svoju reakciu uzavrela kritikou vzdelávania. To je podľa nej už v rukách voličov. 

zdroj: Startitup/Jaroslav Rybár

Dezinformácie ako nástroj ruskej propagandy

Ondrej Dostál (SaS) zas varoval všetkých občanov pred východnou ideológiou. „Dezinformačné médiá sú nástrojom ruskej propagandy a sú súčasťou hybridnej vojny, ktorú proti demokratickému svetu vedie Putinovo Rusko. A mali by si to byť vedomí všetci demokraticky zmýšľajúci ľudia na Slovensku aj na celom svete.“

„Sám ako bývalý novinár, ktorý písal pre študentské noviny, by som bol nerád, kebyže hodíme všetko, čo nie je Pravda, Hospodárske noviny, alebo Sme do jedného pytla.“

„Dezinformačné noviny sú najmä tie, ktoré účelovo prekrúcajú pravdu a už vôbec to platí dvakrát na tie, ktoré to robia v mene pomoci nejakej zahraničnej moci, ktorú účelovo preberajú možno aj za úplatu propagandy z Ruska a následne ju posúvajú ďalej ako údajné fakty,“ začal Tomáš Valášek (Za ľudí). 

zdroj: Startitup/Jaroslav Rybár

Tieto média podľa neho skutočne ohrozujú demokraciu. „To je dôvod, prečo Rusko investuje tak veľa práve do takýchto médií a ich pôsobenia na Slovensku a inde po celej Európe. Lebo chcú nahlodať dôveru ľudí v demokraciu ako takú. Chcú nahlodať dôveru ľudí v Európsku úniu a v Alianciu. A treba povedať, že sa im to úspešne darí,“ uzavrel Valášek.

Tí, ktorí si nevážia demokraciu, si ju upravia na svoj obraz

Alojz Hlina, exšéf KDH, tvrdí, že demokracia je v rukách slušných ľudí. „Demokracia je veľkorysá a nechá sa skúšať. A demokracia potrebuje aj slušných ľudí, aj slušných ľudí, ktorí si ju vážia. A tí, ktorí si ju nevážia, si ju upravia na svoj obraz. My sa blížime do doby, kde je povestné to trumpovské ‚nie je to pravda, je to alternatívny fakt‘.“

Hlinovi príde právd vo svete priveľa. „Alebo ako Poliaci hovoria, že ak fakty hovoria niečo iné, je to problém tých faktov, nie toho, kto hovorí klamstvo. A do tretice sa ešte používa, že ‚nie je to síce pravda, ale mohla by byť‘. Takže toto nie je dobrá doba. Budeme sa hrať s tým, že kto má pravdu a že tých právd bude nejako príliš veľa,“ vyjadril sa na margo dezinformačných médií.

Čítaj viac z kategórie: Politika