Dôležitá príprava pre slovenské voľby: Experti vysvetľujú, ako odhaliť dezinformáciu, pretože Polícia SR to už nerobí

22. januára 2024 o 16:27

Dezinformácie hrajú v tvorení verejnej mienky často kľúčovú úlohu
Odborníci bijú na poplach
Dezinformácie sú jedno z najväčších rizík našej doby

Freepik/Kaboompics

Dezinformácie hrajú v tvorení verejnej mienky často kľúčovú úlohu
Odborníci bijú na poplach
Dezinformácie sú jedno z najväčších rizík našej doby

Za deň vzniku internetu sa považuje 29. október 1969. Spojením počítačových sietí niekoľkých univerzít vznikla platforma pre výmenu informácií a v roku 1993 sa k nej dostala aj verejnosť.

Keď sa pred 31 rokmi širokým masám otvorili dvere k takmer všetkým vedomostiam sveta, nikomu ani nenapadlo, že so stabilným prívalom informácií sa k nám zákonite dostane aj ich opak – dezinformácie.

Väčšina ľudí na Slovensku aj vo svete v dnešnej dobe získava správy zo sociálnych sietí, ktoré sa dezinformáciami „hemžia“. Ako však rozlíšiť fakt od nepravdivej informácie? A čo je to vlastne dezinformácia? Môžeme ju označiť za obyčajné „klamstvo“?

Čo sú dezinformácie

V dokumentoch Európskej komisie sa dezinformácia definuje ako „overiteľne nepravdivá alebo zavádzajúca informácia, ktorá je vytvorená, prezentovaná a šírená na účely zisku alebo zámerného zavádzania verejnosti, a môže poškodiť verejný záujem“.

Robert Móro, Senior researcher v Kempelenovom inštitúte, tvrdí, že nie každá nepravdivá informácia musí byť výlučne „klamstvom“ a naopak.

„Čiže aj pravdivá informácia, ak je prezentovaná v zavádzajúcom kontexte alebo je neúplná, môže byť označená za dezinformáciu, ak má za cieľ zaviesť verejnosť. Naopak, nie každé ,klamstvo‘ alebo nepravdivá informácia je dezinformácia. Nepovažuje sa za ne satira, paródia, ale ani chyby v spravodajstve,“ vysvetľuje Robert Móro.

Odhalenie Startitup: Šialený akt pomätenca, náraz do benzínky nebola nehoda

Slovenské obyvateľstvo sa s dezinformáciami stretáva naozaj často a Robert Móro dokonca uvádza, že „podľa prieskumu realizovanom v rámci Reuters Digital News Report za minulý rok 41 % respondentov zo Slovenska uviedlo, že v týždni predchádzajúcom prieskumu videli nejakú dezinformáciu ohľadom politiky, a 45 % ohľadom vojny na Ukrajine“.

„Iné prieskumy (napr. Globsec Trends alebo CEDMO Special Brief) zas ukazujú relatívne vysokú náchylnosť ľudí na Slovensku veriť dezinformačným naratívom aj v porovnaní s inými krajinami Strednej a Východnej Európy,“ priblížil Móro.

Otázkou teda už nie je, či sa dá dezinformáciám vyhnúť, ale ako s nimi pracovať. Mnoho dezinformačných správ totižto vzniká so zámerom upravenia verejnej mienky.

S nadchádzajúcimi prezidentskými voľbami je čoraz dôležitejšie „nesadnúť nikomu na lep“. Práve preto sme oslovili expertov, ktorí nám poradili, ako sa s dezinformáciami vysporiadať čo najelegantnejšie.

Môžu dezinformácie ovplyvniť prezidentské voľby?

Tomáš Kriššák, odborník na informačnú bezpečnosť tvrdí, že dezinformácie sa politiky nielen týkajú, no v dobe konania volieb majú dominantnú úlohu.

„V posledných rokoch, najmä na Slovensku, sú dezinformačné kampane čoraz viac využívané politickými aktérmi. Tieto kampane často využívajú antisystémové dezinformačné pseudomédiá. Svojím vplyvom vedia pre manipulátorov v politike poslúžiť ako megafóny posilňujúce šírenie rôznych falošných naratívov v spoločnosti,“ vysvetľuje Kriššák.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM