Čím jaz­dia super­bo­há­či do prá­ce?

Rudolf Nečas / 14. novembra 2015 / Lifehacking

Keď máš sku­toč­ne veľa peňa­zí môžeš si aj na takú oby­čaj­nú vec akou je ces­ta vybrať nie­čo exklu­zív­ne. Naprí­klad jaz­diť na neja­kom superš­por­te, lie­tať vlast­nou heli­kop­té­rou. Ale robia to boha­tí naozaj tak?

 

To zaujímalo aj ľudí na stránke Quora, ktorá je už od roku 2009 priestorom, kde sa môžeš spýtať snáď čokoľvek a ostatní ti odpovedia.

Toto je 6 odpovedí od používateľov Quora:

 

 

Používateľ Bernie Klinder (podnikateľ, konzultant, technologický geek) napísal:

Nerád ťa sklamem, ale mnohí jazdia ako ktokoľvek iný:

 

Elon Musk má, samozrejme Tesla Model S.

Mark Zuckerberg jazdí na čiernom Volkswagene Golf GTI, ale má aj Acuru TSX

Bill Gates jazdieval do svojej kancelárie vo Forde Focus, ale mal aj niekoľko Porsche pre zábavu. Steve Balmer, jazdí na Forde Fusion Hybrid, pretože vyrastal v Detroite a jeho otec pracoval pre Ford.

 

 

Jeff Bezos bol dobre známy pre jazdenie v starej Honde Accord z roku 2006

Ingvar Kamprad, ktorý založil Ikeu, jazdí na Volve 240 z roku 1993

Sam Walton, zakladateľ Wal-Mart jazdil v starom pickupe. Jeho dcéra má Ford F-150 s rokom výroby okolo 2006. Podľa knihy "Milionár od vedľa", je Ford F-150 jedným z najpopulárnejších vozidiel milionárov.

Warren Buffet jazdí na Cadillacu DTS, ktorý si kúpil v čase finančnej krízy aby ukázal podporu pre GM. Nedávno bolo toto auto vydražené pre charitu.

 

 

Michael Dell jazdí na Porsche Boxster, ktoré má hodnotu asi 20 000 dolárov.

Erich Schmidt z Google jazdí na Toyote Prius.

 

Niektorí z nich majú extravagantnejšie vozidlá:

Larry Ellison má zbierku superáut vrátane McLarenu F1.

Michael Bloomberg a Nike zakladateľ

Phil Knight jazdia na Audi R8.

Richard Branson veľa lieta, ale vo Veľkej Británii jazdieva na obojživelnom automobile Gibbs Aquada s cenou viac ako 125 tisíc dolárov, ktorý často používa na prekročenie kanálu La Manche.

 

 

Podľa používateľa Patricka Healyho je to takto:

V New Yorku, najviac z nich jazdí metrom – nie je za tým nič iné, než časový faktor. Čas sú peniaze.

 

Michael Sheehy, ktorý pracuje v Manhattane cez 15 rokov hovorí: 

Patrick Healy má pravdu ohľadom New Yorku.

Nie som si istý, ako sa dajú definovať "super bohatí", ale nerád by som vás sklamal odhalením pravdy a tou je, že nemajú lietajúce autá a ani neplávajú v mikro ponorkách.

 

Tiež by som dodal, že mnoho špičkových manažérov v New Yorku má buď osobnú dohodu, alebo prostredníctvom svojej spoločnosti so službou, ktorá je miestne označovaná ako „black car service“ (kvôli bežne používaným čiernym Lincoln Town Cars) a tí ich vozia do práce, z práce, na schôdzky, atď. Možno niektorí majú vlastné auto a vodiča, ale väčšina využíva limuzíny. To umožňuje biznismanom čítať, volať alebo rozprávať sa s iným kolegom v aute popri jazde.

 

 

Serge Kulyk napísal:

Spomínam si, že som jazdil rannou autobusovou linkou vo Washingtone DC, ktorá išla cez pravdepodobne najviac zámožnú štvrť v oblasti. Vždy tam bol veľmi elegantne oblečený muž, ktorý sedel v zadnej časti autobusu a mal aspoň troje alebo štvore hodinky za viac ako 50 tisíc dolárov s tým, že ich striedal v závislosti od jeho oblečenia a nálady (myslím). Určite to neboli napodobeniny a súdiac podľa domov, ktoré boli okolo jeho zastávky a jeho celkového vzhľadu, ten chlap bol skutočne bohatý (super bohatý lobista, investičný bankér, partner advokátskej kancelárie...) Áno, jazdieval autobusom, bol to pre neho pravdepodobne najrýchlejší spôsob ako dostať z bodu a do bodu B, hlavne keď žije a pracuje v mestskom prostredí.

 

 

Julie Gurner napísala:

Keď má Jeden z mojich klientov schôdzky v susednom štáte a nechce sa zaoberať premávkou chodí do práce vrtuľníkom. Doslova letí do New Yorku v osobnom vrtuľníku.

Myslím si, že je to vcelku fantastické ... ale videla som to len jediný krát.

Aby som bol úprimná, najbežnejší spôsob, akým sa tí zo spoločností s obrovskou hodnotou dostanú sa do práce je, z mojej vlastnej skúsenosti, že majú vodiča, ktorý ich vezme tam, kde je potrebné ísť ... a tak isto ich odvezie aj domov.

 

Právnik Gil Silberman spomína na svojho starého šéfa:

Môj starý šéf / investor / mentor mal legendárne klasické športové auto, pôvodné originálne  Shelby Cobra 427. Nepýtal sa o to, išiel do 50/50 ako láskavosť pre strategického klienta, ktorý mal šancu kúpiť dve. Vyrobené bolo v polovici 60-tych rokov, v hodnote v 80. rokoch, keď ho kúpil stálo 75 000, (teraz je jeho hodnota pravdepodobne viac ako 800 000 dolárov!), a mohlo za sebou nechať takmer akékoľvek iné vozidlo z tej éry v oblaku dymu, pokiaľ bola cesta rovná a hladká, bez dažďa, snehu alebo výmoľov.

Nenávidel to auto. Necítil potrebu zapôsobiť na nikoho, a myslel, že bolo príliš nepraktické na to aby ho šoféroval. Požičiaval ho stredoškolským chlapcom z okolia nech sa vozia len tak pre zábavu. Šťastní to chlapci.

 

 

Ak si dobre pamätám jeho obvyklým vozidlom, bol primitívny a hranatý Ford Country Squire kombi zo skorých 70-tych rokov. Bolo to v nič moc stave, nikdy nie čistý, a falošná plastová dekorácia, ktorá vyzerala ako drevo sa kvôli Slnku začala odlupovať. Auto malo smiešny motor, ktorý vďaka nedostatku emisných obmedzení mohol na rovnej ceste zrýchliť rýchlo až do maximálnej rýchlosti 120 míľ za hodinu, v ktorej pôsobenie aerodynamiky prekonalo všetky pokusy o rýchlejší pohyb vpred – všimnite si okrasné anti-spojler na konci batožinového priestoru. Niektoré z týchto vozidiel pri vysokej rýchlosti generovali značný vztlak. Bol zamilovaný do tohto strašného vozidla. 

 

Zdroj: quora.com
Pridať komentár (0)