Čína a Rusko chystajú vesmírny plán ako zo sci-fi: Na Mesiaci by mohla vyrásť jadrová elektráreň pre lunárnu stanicu

Čína skúma, či je možné na Mesiaci postaviť jadrovú elektráreň, píše web The Independent. Tá by mala poskytovať energiu pre Medzinárodnú lunárnu výskumnú stanicu, čo je spoločný projekt Číny a Ruska. Plán odhalil hlavný inžinier misie Chang’e-8, Pei Zhaoyu. Táto misia je súčasťou ambiciózneho čínskeho vesmírneho programu.

Misia Chang’e-8 je naplánovaná na rok 2028. Tá je jednou z časti vesmírneho programu, ktorý chce do roku 2030 dostať na Mesiac astronautov. Čína tam dokonca chce založiť stálu lunárnu základňu, a to aj s personálom priamo na stanici.

Ako dostaneme energiu na Mesiac?

Misia má v podstate pripraviť pôdu na cieľ programu. Súčasťou položenia základov je napríklad aj preskúmanie energetických možností na Mesiaci. Jednou z možností je jadrová energia, no Číňania uvažujú aj nad inými zdrojmi. Sú to napríklad veľké solárne panely, ktoré by na povrchu Mesiaca vedeli trubkami a káblami rozoslať energiu či teplo.

Problémom by však bolo samotné Slnko. Solárne panely aj s batériami by boli často v tieni, čo by ich robilo relatívne neefektívnymi. Prekážku by ale mohli tvoriť aj prach a duny, ktoré sa na Mesiaci nachádzajú. Tie by mohli podobné panely uvaliť do úplnej tmy.

„Nechcem vyrábať ponožky, chcem čipy a tanky,“ vyhlásil Trump. Textilný priemysel sa búri

Panely by tiež zrejme museli byť relatívne ďaleko od ľudí, keďže by tak potom riskovali, že okoloidúci by ich zasypali vykopnutým mesačným prachom. Samozrejme, vietor by v tomto prípade problémom nebol. Samotný prach je však na Mesiaci veľmi ostrý, keďže pre chýbajúce počasie nemal ako korodovať a stať sa jemným.

Riešením by mohlo byť umiestnenie panelov na póloch Mesiaca, v tom prípade by boli vystavené Slnku omnoho viac. Podľa niektorých odhadov by sa číslo mohlo pohybovať až okolo 80 percent času. Tu však je opäť problém s prachom a vzdialenosťou.

India testuje najmodernejšiu zbraň na svete, ktorú je ťažké zachytiť. Zaradila sa medzi vojensky vyspelé krajiny

Pri póloch sa zrejme v podobe ľadu nachádza v kráteroch veľká väčšina vody na Mesiaci. Ľudstvo by si tak muselo vybrať medzi vodou alebo energiou. To je, samozrejme, voľba, ktorú by žiadna vesmírna agentúra nechcela urobiť. Preto to vyzerá, že práve jadrová energia je dobrý spôsob, ako dostať energiu na Mesiac.

Pozemská politika

Vráťme sa však na Zem. Spolupráca medzi Čínou a Ruskom je zameraná na vytvorenie jadrového reaktora do roku 2035, čo oznámil Roscosmos v roku 2024. Desaťročný plán zdôrazňuje záväzok voči Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanici. Tá by umožnila dlhodobý výskum Mesiaca.

Moskva posilňuje spoločnú hranicu s Fínskom. Satelitné snímky ukazujú „rady stanov a vojenské vozidlá“

Otázkou je aj politika. Peking sa zatiaľ oficiálne nepostavil za túto ideu. Všetko však naznačuje, že plán má jeho podporu, keďže ho čínski úradníci prezentovali pred predstaviteľmi 17 krajín a medzinárodných organizácií, ktoré tvoria organizáciu okolo výskumnej stanice.

Čínsky plán sa zhoduje s ambicióznejším a viac pokročilým plánom americkej spoločnosti NASA. Tá už tento rok plánuje misiu Artemis. Jej cieľom je opäť dostať amerických astronautov na povrch Mesiaca, a to už v decembri tohto roku.

„Vývoj našej výskumnej stanice je dobrý, no v porovnaní s misiou Artemis je naša omnoho menšia, pokiaľ ide o zúčastnené krajiny,“ uviedol Wu Weiren, hlavný dizajnér čínskeho programu na prieskum Mesiaca, pre agentúru Reuters. „USA vždy zasahujú do našej spolupráce s inými krajinami vrátane Európy,“ dodal Wu.

Šesťkrát ho postrelili a prežil. Zomrel „najchudobnejší prezident sveta“, ktorý dvakrát utiekol z väzenia

Po ruskej invázii Ukrajiny v roku 2022 Európska vesmírna agentúra vylúčila možnosť pripojiť sa k programu čínskej medzinárodnej stanice, a to práve z dôvodu účasti Ruska.

Čína však plánuje do budúcnosti. Krajina chce vytvoriť tzv. 555 Projekt, ktorý má rozšíriť krajiny a počet výskumníkov a organizácií podieľajúcich sa na Medzinárodnej lunárnej výskumnej stanici. V rámci iniciatívy chce Čína prizvať k projektu 50 krajín, 500 medzinárodných vedeckých organizácií a 5 000 zahraničných vedcov.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie