Čína nakupuje strategické bane po celom svete. Suroviny si „poisťuje“ na desaťročia vopred, tvrdia experti

Čínske ťažiarske spoločnosti sa púšťajú do masívnych zahraničných nákupov. Len v roku 2024 uzavreli desať veľkých obchodov v hodnote nad 100 miliónov dolárov, čo je najviac od roku 2013. Podľa údajov Griffith Asia Institute bol minulý rok rekordný v oblasti čínskych investícií do zahraničných baní a infraštruktúrnych projektov.

Denník Financial Times upozorňuje, že ide o najaktívnejší rok čínskeho ťažiarskeho sektora v zahraničí za viac než desaťročie. Tento trend pokračuje aj v roku 2025: spoločnosť Zijin Mining oznámila zámer kúpiť zlatú baňu v Kazachstane za 1,2 miliardy dolárov.

Dopyt Číny po nerastných surovinách, ktoré sú kľúčové pre výrobu batérií, polovodičov či veternej energetiky, ženie túto expanziu vpred. „V nasledujúcich rokoch možno očakávať stabilnú úroveň akvizičnej aktivity,“ uviedol Richard Horrocks-Taylor zo Standard Chartered.

Geopolitika tlačí Peking k rýchlemu postupu

S narastajúcim geopolitickým napätím sa Čína snaží uzavrieť čo najviac obchodov, kým bude ešte vítaná. „Čínske skupiny veria, že majú len krátke okno na akvizície predtým, než sa politické podmienky zhoršia,“ tvrdí Michael Scherb z Appian Capital Advisory pre Financial Times. Vlády krajín ako Kanada a Austrália začínajú byť čoraz opatrnejšie pri povoľovaní čínskych investícií do strategických zdrojov.

Zároveň sa mení taktika: namiesto jedného štátom podporovaného uchádzača sa dnes čínske firmy často pretekajú medzi sebou, čo značí ich rastúcu sebadôveru.

Čínske podniky navyše ochotne vstupujú do rizikovejších krajín, často preberajú aktíva od západných firiem a prijímajú menej výhodné zmluvné podmienky, pokiaľ získajú kontrolu nad zdrojmi. „Vidíme narastajúcu sofistikovanosť čínskych stratégií pri zahraničných akvizíciách,“ dodáva Scherb.

Rétorika aj činy: vzácne kovy ako strategická zbraň

Ako píše ďalej magazín TIME, Čína ovláda spracovanie až 96 % svetových vzácnych zemín, ktoré sú nevyhnutné pre moderný priemysel. V minulosti dokázala prostredníctvom obmedzenia vývozu neodymu, dysprózia či terbia ochromiť automobilový priemysel v Japonsku a ohroziť výrobu v USA a Európe. „Každý, kto sa priblíži k ťažbe lítia, čoskoro vidí Číňanov s otvorenou šekovou knižkou,“ hovorí analytik John Meyer.

Spoločnosti ako CMOC, MMG a Zijin Mining vedú expanziu, kým čínske banky poskytujú miliardy dolárov na ťažiarske projekty v Afrike a Latinskej Amerike. Často ťažia z ochoty vojenských režimov vymaniť sa z vplyvu západných ťažobných spoločností.

„Čínske firmy sa stavajú do pozície výhodného partnera v krajinách, ktoré sa snažia znížiť svoju závislosť od Západu,“ uviedol právnik Timothy Foden pre Financial Times.

Západ sa snaží dohnať zameškané, ale draho

Spojené štáty a ich spojenci si uvedomujú svoju závislosť od Číny. Investujú do alternatívnych zdrojov v Austrálii, Brazílii či Saudskej Arábii. Napriek tomu čelí Západ obrovským problémom: separácia vzácnych kovov je náročná, drahá a vyžaduje špecifické know-how, ktoré Čína budovala desaťročia.

„Je to kombinácia chémie, fyziky a praxe. Vyčistiť vzácne zeminy na požadovanú čistotu je umenie samo o sebe,“ povedal Mark Smith, riaditeľ americkej firmy NioCorp.

Západ preto skúma možnosti dotácií, garantovaných výkupov a taríf, aby prežil cenovú vojnu s Pekingom. „Ceny vzácnych zemín sú dnes tak nízke, že konkurovať Číne je takmer nemožné bez štátnej podpory,“ tvrdí odborníčka Gracelin Baskaran z CSIS. Čína pritom nemá problém dotovať celý reťazec – od ťažby až po spracovanie – čo jej umožňuje udržať si globálnu dominanciu.

„Najväčšou výzvou nie je len technológia, ale aj cena,“ konštatuje Amanda Lacaze z austrálskej firmy Lynas v rozhovore pre TIME Magazine. Budúcnosť ťažby strategických surovín tak bude do veľkej miery formovaná tým, kto dokáže spojiť inovácie, štátnu podporu a geopolitickú stratégiu.

Čítajte viac z kategórie: Zahraničie