„Človek nemôže byť citlivka“: Profesionálny ostreľovač odhalil, ako vyzerá zásah v skutočnosti

Filmový ostreľovač často pôsobí ako osamelý hrdina, ktorý v poslednej sekunde vykoná dokonalý zásah. Skutočná práca profesionála je však podľa anonymného policajného ostreľovača najmä o trpezlivosti, disciplíne, koordinácii s tímom a schopnosti zvládať dlhé hodiny v náročných podmienkach.

Ostreľovač, ktorý vystúpil v Diskusnom klube, sa z bezpečnostných dôvodov rozhodol zostať v anonymite. V rozhovore priblížil, čo si táto profesia naozaj vyžaduje, prečo akčné filmy často skresľujú realitu a aké náročné býva čakanie na zásah.

K práci so zbraňami ho priviedlo detstvo

Jeho záujem o zbrane sa začal už v detstve. „K zbraniam som začal inklinovať, keď som bol malý chlapec. Od otca som dostal rozobraté náboje do guľometu,“ spomína profesionálny ostreľovač.

Po absolvovaní základnej vojenskej služby sa rozhodol nastúpiť k polícii. Vedel pritom, že sa chce venovať práci so zbraňami. Samotná presná streľba však podľa neho nie je iba otázkou techniky a dobrého zraku. Dôležité je vedieť vydržať sám so sebou, prispôsobiť sa situácii a zachovať pokoj aj v podmienkach, ktoré sú fyzicky aj psychicky vyčerpávajúce.

Ostreľovací tím zvyčajne tvorí strelec a pozorovateľ. Obaja však musia ovládať obe úlohy, aby sa mohli v prípade potreby vystriedať. Dĺžku pobytu na pozícii určujú najmä poveternostné podmienky a vývoj konkrétnej situácie.

Hodiny bez pohybu v zime aj v horúčavách

Ostreľovač môže na jednom mieste zostať päť až šesť hodín bez väčšieho pohybu. V niektorých prípadoch sa čas natiahne až na dvanásť hodín. Musí pritom zvládnuť chlad, dážď, silný vietor aj vysoké teploty.

„Ak treba ísť na WC, treba to vykonať niekde v tom mieste. Je to o tom, že človek nemôže byť citlivka,“ vysvetlil. Dôležitú úlohu preto zohráva fyzická odolnosť, trpezlivosť, pokora a ochota neustále sa učiť.

Za jednu z najnáročnejších skúseností považuje stráženie výkupného, počas ktorého musel zostať na pozícii dvanásť hodín. Akcia sa odohrávala pri teplote mínus desať stupňov Celzia, v noci mrzlo a cez deň sa topil sneh.

„Chvíľu boli plusové teploty a zrazu začal fúkať studený vietor. Ťahalo sa to nejaké tri dni,“ priblížil. Dodal, že vybavenie policajtov bolo pred rokmi výrazne slabšie než dnes a kvalitné termoprádlo si mnohí príslušníci kupovali z vlastných peňazí.

Rozhodnutie nie je na jednom človeku

Pri zásahoch ostreľovač nepracuje samostatne. Je súčasťou širšieho tímu a o jeho nasadení rozhoduje veliteľ alebo vedenie zásahu. Po prijatí povelu však musí sám vyhodnotiť, či sú splnené podmienky na bezpečný zásah.

„Ostreľovač dostane povel alebo signál, no a od toho momentu sa už rozhoduje on sám, či je, alebo nie je schopný streliť. Vždy je to na zhodnotení všetkých okolností,“ uviedol.

Práve preto je podľa neho dôležité, aby dokázal rýchlo a presne posúdiť situáciu. V kritickej chvíli nesie zodpovednosť za následky vlastného rozhodnutia. To je výrazný rozdiel oproti filmovým scénam, kde býva zásah zobrazený ako jednoduchý a okamžitý krok.

Filmy skresľujú streľbu aj ticho po výstrele

Akčné filmy podľa profesionála často vytvárajú predstavu, že ostreľovač vždy strieľa v ľahu, je dokonale ukrytý a dokáže bez problémov zasiahnuť pohybujúci sa cieľ na veľkú vzdialenosť. Skutočnosť je zložitejšia.

„Je veľmi málo pravdepodobné, že ostreľovač bude strieľať v ľahu. Sú rôzne statívy a podložky na pažbu, na to, aby bol ostreľovač schopný previesť odstrel precízne,“ povedal.

Rovnako nereálne sú podľa neho predstavy o úplne nepočuteľných výstreloch. Tlmič môže znížiť hluk výstrelu, no pri rýchlej strele vzniká charakteristický zvuk pri jej lete vzduchom. Strelivo s nižšou rýchlosťou síce môže tento jav obmedziť, zároveň však výrazne skracuje praktický dostrel zbrane.

„Všetky stopercentné zásahy sú nereálne,“ zhrnul ostreľovač. Skutočná práca podľa neho nestojí na filmovom efekte, ale na príprave, trpezlivosti a presnom vyhodnocovaní rizík.

Čítaj viac z kategórie: Zaujímavosti