Čo by pri­nie­sol zákaz sociál­nych sie­tí mlad­ším ako 16 rokov?

Alexandra Dulaková / 29. decembra 2015 / Lifehacking

Znie to až sur­re­ál­ne, ale orgá­ny Európ­skej únie seri­óz­ne zva­žu­jú zákaz sociál­nych sie­tí pre deti mlad­šie ako 16 rokov. Je to vraj na ochra­nu ich dát a súkro­mia, ale ako to už býva, zále­ži­tosť vôbec nie je taká jed­no­znač­ná, akou ju pre­zen­tu­jú. Pod ochra­nou malo­le­tých by sa moh­la skrý­vať mož­nosť ich ohro­ze­nia a obme­dze­nia slo­bôd, kto­ré sú nám Euró­pa­nom garan­to­va­né – deťom nevy­ní­ma­júc.

Sú deti schop­né infor­mo­va­ných roz­hod­nu­tí? A sú nich schop­ní ich rodi­čia? Aj tými­to otáz­ka­mi sa zaobe­ra­jú ľudia, kto­rí sa pokú­ša­jú ochrá­niť deti pred škod­li­vý­mi vplyv­mi inter­ne­tu a záro­veň chrá­niť ich prá­va, kto­ré im garan­tu­je naprí­klad aj európ­ska Dekla­rá­cia práv die­ťa­ťa. Medzi nimi sa nachá­dza aj prá­vo na súkro­mie, kto­ré sa vzťa­hu­je aj na súkro­mie pred rodič­mi. A aj keď je roz­hod­ne potreb­né deti infor­mo­vať o tom, že vešať na inter­net polonahé/nahé fot­ky, súkrom­né infor­má­cie a detai­ly z ich súkrom­né­ho živo­ta nie je vôbec správ­ne, zame­dziť im prí­stup k inter­ne­tu úpl­ne je len ďal­ší extrém. 

Teenagers lying on floor with Ipad and mobile

Keď­že žije­me v slo­bod­nej demok­ra­tic­kej spo­loč­nos­ti, náš prí­stup na inter­net nemô­že regu­lo­vať žiad­na štát­na ani nad­ná­rod­ná auto­ri­ta, pokiaľ ním samoz­rej­me neo­hro­zu­je­me slo­bo­dy a bez­pe­čie iných ľudí. Na inter­ne­te nemô­že­me dis­kri­mi­no­vať, pro­pa­go­vať a roz­ši­ro­vať ile­gál­ne akti­vi­ty, pop­rí­pa­de k nim iných ľudí pod­ne­co­vať. (Okrem tých­to exis­tu­je veľa ďal­ších pra­vi­diel, kto­ré aj tak úspeš­ne poru­šu­je­me.) Aj keď nechať deťom abso­lút­ne voľ­ný prí­stup k inter­ne­tu bez roz­ho­vo­rov o jeho nebez­pe­čiach je nezod­po­ved­né, aj tvá­riť sa, že deti mlad­šie ako šest­násť rokov nedo­ká­žu v rám­ci sociál­nych sie­tí postu­po­vať zod­po­ved­ne a roz­um­ne, je odtr­hnu­té od rea­li­ty. Iste, kaž­dý z nás, kto­rý pod tou­to veko­vou hra­ni­cou sociál­ne sie­te pou­ží­val, si urči­te spo­mí­na na dáta, kto­ré neskôr vyma­zal, a kto­ré by v živo­te nech­cel zno­va pre­bú­dzať k živo­tu.

Mož­no sme sa aj dosta­li do neprí­jem­ných situ­ácií, kto­ré našťas­tie neskon­či­li kata­stro­fál­ne. Boli by sme sa toh­to prí­stu­pu ale ochot­ní vzdať? A pova­žo­va­li by sme to spät­ne za správ­ne? Ja urči­te nie, pre­to­že aj keď si uve­do­mu­jem isté rizi­ká, z vlast­ných skú­se­nos­tí môžem zhod­no­tiť aku­rát to, že naj­väč­šou neprí­jem­nos­ťou sociál­nych sie­tí vo vzťa­hu k deťom sú ich čas­to smieš­ne a tráp­ne akti­vi­ty, nad kto­rý­mi síce pre­vrá­ti­me oča­mi, ale neda­jú nám moc deti ohro­zo­vať.

Father and son using digital tablet

Keď už sme pri strán­kach s veko­vý­mi obme­dze­nia­mi – ruku na srd­ce, kto z nás nikdy nekla­mal pri zakla­da­ní neja­ké­ho účtu a nevyt­vo­ril si pro­fil s faloš­ným vekom? Bolo to až zará­ža­jú­co jed­no­du­ché, tak pre­čo by sa to nemoh­lo poda­riť aj dneš­ným nepl­no­le­tým? Iste, sociál­ne sie­te fun­gu­jú­ce v Európ­skej únii by sa tomu­to pra­vid­lu muse­li neja­ko pod­vo­liť, ale je otáz­ne ako. Kon­tro­lo­va­li by nám pri res­gis­trá­cii pasy, ale­bo občian­ske pre­uka­zy, mali by prí­stup k data­bá­zam s údaj­mi o našom – sku­toč­nom – veku, ale­bo by si žia­da­li povo­le­nie rodi­čov?

Ak sa dnes opráv­ne­ne sťa­žu­je­me na ich zne­uží­va­nie našich súkrom­ných infor­má­cií a skla­do­va­nie zve­rej­ne­ných dát, nez­dá sa, že by sme im chce­li opo­no­vať ove­ľa roz­um­nej­ším spô­so­bom. Je totiž veľ­mi nároč­né tíne­dže­rom pre­sved­če­ných o ich vlast­nej prav­de a doko­na­los­ti zaká­zať na sie­te vešať fot­ky, či si písať so svo­ji­mi kama­rát­mi, keď si to raz vez­mú do hla­vy. Prá­ve oni sú pred­sa naj­väč­ším dôka­zom toho, že kde je vôľa, tam je aj ces­ta. Často­krát toho vedia o inter­ne­te dokon­ca viac ako rodi­čia, tak­že prels­tiť túto pre­káž­ku by pre nich ani nemu­se­lo byť ani veľ­mi nároč­né.

Facebook-Child-Gamers1

Pred­sta­va tvor­cov tej­to legis­la­tí­vy tak­tiež skres­ľu­je reál­ne vzťa­hy medzi deť­mi a ich rodič­mi. Rodi­čov pre­zen­tu­je ako nie­ko­ho, kto vie nepo­chyb­ne odlí­šiť dob­ré od zlé­ho a pre svo­je die­ťa chce len a len to naj­lep­šie. Bodaj by to tak vždy bolo, len­že všet­ci vie­me, že nie kaž­dé die­ťa má na takých­to rodi­čov šťas­tie. Pred­stav­me si cel­kom oby­čaj­ných ľudí, kto­rí nie sú detail­ne infor­mo­va­ní o záku­tiach inter­ne­tu a legál­nych dohrách mož­ných pre­šľa­pov. Ich infor­mo­va­nosť nemu­sí byť ove­ľa lep­šia ako infor­mo­va­nosť detí. A netý­ka sa to len inter­ne­tu.

Deti sa v rám­ci webu čas­to nie­len pre­zen­tu­jú úsmev­ný­mi fot­ka­mi, ale si v ňom nachá­dza­jú úto­čis­ko, ak im ho ich bez­pro­stred­né oko­lie nepo­nú­ka. Pre deti, kto­ré sú rodič­mi týra­né a zne­uží­va­né (a je ich ove­ľa viac, ako si chce­me pri­pus­tiť), či také, kto­ré pat­ria do LGBT komu­ni­ty, je inter­net a sociál­ne sie­te, kde sa doká­žu roz­prá­vať s podob­ne trpia­ci­mi ľuď­mi, ich jedi­ným úto­čis­kom. Nemu­sia ani hneď byť homo­se­xu­ál­ne orien­to­va­ní – sta­čí, ak naprí­klad trpia psy­chic­ký­mi prob­lé­ma­mi, kto­ré by ich kon­zer­va­tív­ni rodi­čia neb­ra­li váž­ne a odmie­ta­li rie­šiť, naprí­klad pre­to, lebo by sa báli zahan­be­nia pred oko­lím, ale­bo pre­to, lebo na ne ani neve­ria.

Keby mali takí­to rodi­čia neob­me­dze­ný prí­stup ku všet­kým infor­má­ciach ohľa­dom pou­ží­va­nia inter­ne­tu ich die­ťa­ťom, kto­ré by pri­ro­dze­ne nesch­va­ľo­va­li, moh­lo by to násť­roč­né die­ťa dostať do veľ­mi neprí­jem­nej, až nebez­peč­nej pozí­cie. Prí­pa­dy, kedy žiaľ nechá­pa­ví a neto­le­rant­ní rodi­čia svo­je „iné“ die­ťa postup­ne odre­za­li od sve­ta a neskôr dohna­li k samov­raž­de, nie sú úpl­ne zried­ka­vé. Auto­ri Dekla­rá­cie o prá­vach die­ťa­ťa si to uve­do­mi­li, bohu­žiaľ sa to isté nedá pove­dať o orgá­noch EU. 

facebook-privacy

Otáz­ne je aj to, ako by EU postu­po­va­la pri sociál­nych sie­ťach, kto­ré nesíd­lia v Euró­pe, nes­kla­du­jú tu svo­je dáta a nija­ko nespo­lu­pra­cu­jú s európ­sky­mi pre­daj­ca­mi a inze­rent­mi. EU na ne nemá žia­den vplyv, zatiaľ čo oni na náš inter­ne­to­vý pries­tor prí­stup majú. Posil­ni­lo by to vplyv a roz­mach mimo­európ­skych firiem a star­tu­pov a vza­lo moc tým miest­nym, čo je samoz­rej­me v úpl­nom roz­po­re so záuj­ma­mi a cieľ­mi Európ­skej únie.
Skôr ako tvr­dé záka­zy a obme­dze­nia by sme moh­li rad­šej pro­pa­go­vať lep­šiu a otvo­re­nej­šiu dis­ku­siu o inter­ne­te s malo­le­tý­mi. Deti tre­ba o nebez­pe­čiach infor­mo­vať, nie im prí­stup cel­kom zatr­hnúť. Zaká­za­né ovo­cie pred­sa chu­tí naj­lep­šie a vyna­lie­za­vosť v pries­to­roch inter­ne­tu sku­toč­ne nemá hra­ni­ce. Deti a tíne­dže­ri si spô­sob náj­du a budú preň ochot­né aj kla­mať, či poru­šo­vať záko­ny. Rad­šej než taký­to prí­stup by sme ich moh­li naučiť, že ich prá­va sú dôle­ži­té a že sme odhod­la­ní ich rešpek­to­vať – samoz­rej­me za pred­po­kla­dom, že aj oni budú rešpek­to­vať vše­obec­né pra­vid­lá a vní­mať ohro­ze­nia, kto­ré­mu na inter­ne­te vždy čelia. Netre­ba sa hlav­ne tvá­riť, že rodi­čia a dospe­lí tie­to infor­má­cie ovlá­da­jú lep­šie – mili­ó­ny zve­rej­ne­ných (aj nahých) fotiek ich rato­les­tí a detail­ných infor­má­cii o kaž­dom ich kro­ku, tomu vôbec nena­sved­ču­jú.

kids_at_computers_credit_Leonardo_Augusto_Matsuda_Creative_Commons_520_320_c1_center_top (1)
Pridať komentár (0)