Čo to je ten „startup“?

Luky Gašparík Sr. / 2. januára 2015 / Lifehacking

Startup sem, startup tam, všetci máme startupy a pritom nikto nevie, čo to presne znamená – každý si ho totiž vykladá podľa seba. Otvorili ste si kaviareň? Super, máte startup. Aspoň takto si to vysvetľujú niektorí z nás.

Práve toto zmýšľanie urobilo za posledné roky zo slova „startup“ jedno sprofanované slovo, používané na pomaly každú novovzniknutú firmu. Prečo sa teda volá startup startupom a čo odlišuje startup od iných novovzniknutých spoločností? Je jasné, že zelovoc startupom asi nikdy nebude, či? Pripravil som pre vás niekoľko mýtov o slove startup, aby som to uviedol aspoň trocha na správnu mieru. 

 

Mýtus č.1: Musím byť študentom a žijúcim v garáži alebo ešte lepšie, v pivnici

Veľa ľudí si predstavuje pod slovom startup skupinu študentov s pokročilým akné na tvári, ktorí niekde v pivnici zostrojujú stroj času. Ak nazrieme trocha späť do minulosti, tak je táto domnienka celkom opodstatnená. Veľká časť dnes už technologických gigantov, začala naozaj práve doma v garáži a zakladateľmi boli mladí študáci. Odvtedy sa tento obraz klasického startupu drží v mysliach ľudí. Čiže ak som nezačal v garáži, nie som startup? NIE! Naozajstný význam slova startup sa len posunul o čosi ďalej. Pri veľkej internetovej bubline v roku 2000, sa väčšina IT spoločnosti nazývala startupmi. V tom čase si získalo slovo startup dosť nepriateľov, nakoľko všetci vieme, čo sa s týmito spoločnosťami stalo. 

Je úplne jedno, kde svoj startup založíte a koľko máte rokov. Garáž, pivnica či detská izba, je to úplne za tri. Podstatné je to, čo robíte!

 

Na veku naozaj nezáleží!

 

Mýtus č.2: Musí to byť technologická firma, inak to startup nie je

Ďalšia domnienka, ktorá poďla mňa nie je správna. Základným prvkom slova startup je určite iné slovo a to „Inovatívnosť“. Myslím si, že nemôžeme nazvať firmu startupom, pokiaľ nenesie v sebe prvky inovácie, či už vo forme riešenia nejakého problému alebo pri založení niečoho úplne nového, čo tu ešte nebolo. Z globálneho hľadiska majú potenciál uspieť hlavne startupy, ktoré riešia už existujúci problém absolútne inak alebo prichádzajú s niečím úplne novým.

Lokálne môžete uspieť samozrejme aj s menej inovatívnym riešením (hlavne ak sa bavíme o B2B). Tak ako sa vyvíja celý svet, aj slovo startup nie je už ani zďaleka len o technológiách. Dôkazom toho sú aj rôzne startupové súťaže, na ktorých sa pridávajú rôzne kategórie startupov (viď aj slovenské startupawards.sk). Digital, online, art&design, science…

 

Mýtus č.3: Stačí okopírovať startup, ktorý funguje inde. Veď stále to je startup

No to je bohovský prístup. Pravdepodobnosť, že vaša firma bude fungovať je síce vyššia, ale o startupe sa nemôžeme baviť. Kráľom „klonovania“ je známy nemecký Rocket Internet, ktorý to ale predsa len robí extrémne sofistikovane. To, že niečo funguje na jednom trhu však neznamená, že bude aj na druhom, čo veľa ľudí pochopí až príliš neskoro. Pri okopčených startupoch sa často zabúda na základné domáce úlohy ako market research a validácia produktu – z čoho sa vie vykľuť celkom nepríjemné prekvapko.

 

 

Mýtus č.4.: Xiaomi, Facebook, Uber – sú startupy?

Nie, nie sú. Aj keď všetky raz startupmi boli, dnes ich už startupmi určite nazvať nemôžeme. Prečo? Čo si myslíte, kde je tá hranica, kedy by sme firmu už nemali nazývať startupom? Rast, obrat, počet zamestnancov? Dokonca som čítal, že už po seed rounde by sme startup nemali nazývať startupom?! S týmto názorom nesúhlasím. Tu by som súhlasil s aplikovaním pravidla 50,100, 500. V USA je to celkom častý spôsob ako ohraničiť slovo startup (v EÚ by sme to mali asi vydeliť – min. tromi:) ).

  • $50 mil. obrat (za posledných 12 mesiacov);
  • 100 a viac zamestnancov;
  • Hodnota spoločnosti viac ako 500$ mil. (aspoň v USA, u nás sa dá polemizovať)

 

Ako si môžete všimnúť, časové hľadisko tu vôbec nie je zohľadnené. Osobne si myslím, že je to tak správne. O tom, že Aeromobil je startup asi nikto nepochybuje, presne ani o tom, že jeho zostrojenie trvalo 25 rokov ;).

Taktiež škálovateľnosť, ktorú dosť často počujeme hlavne na margo slovenských startupov. Tu záleží predovšetkým na ambícií startupu. Nie všetky startupy sú škálovateľné, čo vyplýva z ich samotnej podstaty. Niekedy môžu riešiť len konkrétny problém na danom trhu. Úprimne si myslím, že občas je lepšie mať dobrý lokálny startup, ako mať prehnané globálne ambície na saturovanom svetovom trhu – je to však značne individuálna vec.

 

 

Mýtus č.5: Startup musí hneď zarábať

Tak ako som písal v bode 4, existuje viacero typov a segmentov, kde sú startupy aktívne a postupne presakujú do všetkých sfér ľudského života. Facebook napríklad dlho nemal žiaden významnejší obrat, taktiež aj Snapchat – a dosiahli miliardové valuácie. Taktiež záleží na tom, či ide o B2B alebo B2C. Investori nie sú sprostí a od každej svojej investície čakajú, že sa im X násobne vráti – nezávisle na druhu a segmente podnikania. Pravda ale je, že od startupu sa čaká rýchly rast, čo je jeden zo základných predpokladov slova startup – presne ako inovatívnosť a z časti škálovatelnosťStartup by však mal mať minimálne potenciál vysokej návratnosti investície. Hlúpo povedané, dám 100 a vráti sa mi 1000. Bez tohto potenciálu, tiež nemôžeme hovoriť o startupe – toto je však lepšia otázka na investora (feel free to comment).

 

So zaujímavou definíciou prišlo aj naše Ministerstvo financií:

„Startupy sú novo založené podniky, respektíve podniky v štádiu založenia, ktoré sa snažia materializovať alebo už materializovali určitú myšlienku do produktovej podoby, ktorej pridaná hodnota spočíva vo výnimočnosti na trhu a riešení problému, ktorého riešenie doposiaľ nebolo známe. Z dlhodobého hľadiska musia byť tieto spoločnosti škálovateľné, tzv. scale up a to tým, že sa ich produkty a služby začnú vyrábať vo veľkom rozsahu s cieľom riešenia nedostatku čo najširšej spoločenskej skupiny, alebo vykážu potenciál na rýchly ekonomický dopad. Produkt alebo služba startupu musí mať [technologický a/alebo výskumný základ], musí využívať informačné technológie na predaj, branding, výrobu produktu/služby a musí sa týkať služieb, ktoré v trhových podmienkach majú šancu uspieť od začiatku podnikania v prípade záujmu klientov.“

Plus ešte dodáva: „Zároveň nemajú mať žiaden obrat, resp. ročný obrat do výšky 200 – tisíc eur. Minimálne 25 percent nákladov spoločnosti musí ísť na výskum a vývoj“.

 

Vidíte sami, že definícia MF sa nie úplne zhoduje s tým čo som napísal ja. Čo dokelu je podnik vo fáze založenia? O škálovateľnosti som už písal a či technologický alebo nie – tiež si viete zodpovedať. Najviac ma však zaskočil ten limitujúci obrat. Neviem akou metódou sa prišlo zrovna na žiaden obrat, resp. 200k. Prečo práve tu by mala byť tá pomyselná hranica, kto vie, netuším.

Ak by som to mal v skratke zhrnúť – na to, aby sme firmu mohli nazvať startupom musí, alebo lepšie povedané, mala by v sebe niesť 3 základné prvky: Inovatívnosť, Škálovateľnosť a Niekoľko násobný potenciál návratu investície.

Držím palce!

Pridať komentár (0)