Čo to je ten „startup“?

Luky Gašparík Sr. / 2. januára 2015 / Lifehacking

Star­tup sem, star­tup tam, všetci máme star­tupy a pri­tom ni­kto ne­vie, čo to presne zna­mená – každý si ho to­tiž vy­kladá podľa seba. Ot­vo­rili ste si ka­via­reň? Su­per, máte star­tup. As­poň takto si to vy­svet­ľujú nie­ktorí z nás.

Star­tup sem, star­tup tam, všetci máme star­tupy a pri­tom ni­kto ne­vie, čo to presne zna­mená – každý si ho to­tiž vy­kladá podľa seba. Ot­vo­rili ste si ka­via­reň? Su­per, máte star­tup. As­poň takto si to vy­svet­ľujú nie­ktorí z nás.

Práve toto zmýš­ľa­nie uro­bilo za po­sledné roky zo slova „star­tup“ jedno spro­fa­no­vané slovo, po­u­ží­vané na po­maly každú no­vo­vznik­nutú firmu. Prečo sa teda volá star­tup star­tu­pom a čo od­li­šuje star­tup od iných no­vo­vznik­nu­tých spo­loč­ností? Je jasné, že ze­lo­voc star­tu­pom asi ni­kdy ne­bude, či? Pri­pra­vil som pre vás nie­koľko mý­tov o slove star­tup, aby som to uvie­dol as­poň tro­cha na správnu mieru. 

 

Mý­tus č.1: Mu­sím byť štu­den­tom a ži­jú­cim v ga­ráži alebo ešte lep­šie, v piv­nici

Veľa ľudí si pred­sta­vuje pod slo­vom star­tup sku­pinu štu­den­tov s po­kro­či­lým akné na tvári, ktorí nie­kde v piv­nici zo­stro­jujú stroj času. Ak na­zrieme tro­cha späť do mi­nu­losti, tak je táto dom­nienka cel­kom opod­stat­nená. Veľká časť dnes už tech­no­lo­gic­kých gi­gan­tov, za­čala na­ozaj práve doma v ga­ráži a za­kla­da­teľmi boli mladí štu­dáci. Od­vtedy sa tento ob­raz kla­sic­kého star­tupu drží v mys­liach ľudí. Čiže ak som ne­za­čal v ga­ráži, nie som star­tup? NIE! Na­ozaj­stný vý­znam slova star­tup sa len po­su­nul o čosi ďa­lej. Pri veľ­kej in­ter­ne­to­vej bub­line v roku 2000, sa väč­šina IT spo­loč­nosti na­zý­vala star­tupmi. V tom čase si zís­kalo slovo star­tup dosť ne­pria­te­ľov, na­koľko všetci vieme, čo sa s tý­mito spo­loč­nos­ťami stalo. 

Je úplne jedno, kde svoj star­tup za­lo­žíte a koľko máte ro­kov. Ga­ráž, piv­nica či det­ská izba, je to úplne za tri. Pod­statné je to, čo ro­bíte!

 

Na veku na­ozaj ne­zá­leží!

 

Mý­tus č.2: Musí to byť tech­no­lo­gická firma, inak to star­tup nie je

Ďal­šia dom­nienka, ktorá poďla mňa nie je správna. Zá­klad­ným prv­kom slova star­tup je ur­čite iné slovo a to „Ino­va­tív­nosť“. Mys­lím si, že ne­mô­žeme na­zvať firmu star­tu­pom, po­kiaľ ne­ne­sie v sebe prvky ino­vá­cie, či už vo forme rie­še­nia ne­ja­kého prob­lému alebo pri za­lo­žení nie­čoho úplne no­vého, čo tu ešte ne­bolo. Z glo­bál­neho hľa­diska majú po­ten­ciál uspieť hlavne star­tupy, ktoré rie­šia už exis­tu­júci prob­lém ab­so­lútne inak alebo pri­chá­dzajú s nie­čím úplne no­vým.

Lo­kálne mô­žete uspieť sa­moz­rejme aj s me­nej ino­va­tív­nym rie­še­ním (hlavne ak sa ba­víme o B2B). Tak ako sa vy­víja celý svet, aj slovo star­tup nie je už ani zďa­leka len o tech­no­ló­giách. Dô­ka­zom toho sú aj rôzne star­tu­pové sú­ťaže, na kto­rých sa pri­dá­vajú rôzne ka­te­gó­rie star­tu­pov (viď aj slo­ven­ské star­tu­pa­wards.sk). Di­gi­tal, on­line, art&de­sign, science…

 

Mý­tus č.3: Stačí oko­pí­ro­vať star­tup, ktorý fun­guje inde. Veď stále to je star­tup

No to je bo­hov­ský prí­stup. Prav­de­po­dob­nosť, že vaša firma bude fun­go­vať je síce vyš­šia, ale o star­tupe sa ne­mô­žeme ba­viť. Krá­ľom „klo­no­va­nia“ je známy ne­mecký Roc­ket In­ter­net, ktorý to ale predsa len robí ex­trémne so­fis­ti­ko­vane. To, že niečo fun­guje na jed­nom trhu však ne­zna­mená, že bude aj na dru­hom, čo veľa ľudí po­chopí až prí­liš ne­skoro. Pri okop­če­ných star­tu­poch sa často za­búda na zá­kladné do­máce úlohy ako mar­ket re­se­arch a va­li­dá­cia pro­duktu – z čoho sa vie vy­kľuť cel­kom ne­prí­jemné prek­vapko.

 

 

Mý­tus č.4.: Xia­omi, Fa­ce­book, Uber – sú star­tupy?

Nie, nie sú. Aj keď všetky raz star­tupmi boli, dnes ich už star­tupmi ur­čite na­zvať ne­mô­žeme. Prečo? Čo si mys­líte, kde je tá hra­nica, kedy by sme firmu už ne­mali na­zý­vať star­tu­pom? Rast, ob­rat, po­čet za­mest­nan­cov? Do­konca som čí­tal, že už po seed rounde by sme star­tup ne­mali na­zý­vať star­tu­pom?! S týmto ná­zo­rom ne­sú­hla­sím. Tu by som sú­hla­sil s ap­li­ko­va­ním pra­vidla 50,100, 500. V USA je to cel­kom častý spô­sob ako ohra­ni­čiť slovo star­tup (v EÚ by sme to mali asi vy­de­liť – min. tromi:) ).

  • $50 mil. ob­rat (za po­sled­ných 12 me­sia­cov);
  • 100 a viac za­mest­nan­cov;
  • Hod­nota spo­loč­nosti viac ako 500$ mil. (as­poň v USA, u nás sa dá po­le­mi­zo­vať)

 

Ako si mô­žete všim­núť, ča­sové hľa­disko tu vô­bec nie je zo­hľad­nené. Osobne si mys­lím, že je to tak správne. O tom, že Aero­mo­bil je star­tup asi ni­kto ne­po­chy­buje, presne ani o tom, že jeho zo­stro­je­nie trvalo 25 ro­kov ;).

Tak­tiež šká­lo­va­teľ­nosť, ktorú dosť často po­ču­jeme hlavne na margo slo­ven­ských star­tu­pov. Tu zá­leží pre­dov­šet­kým na am­bí­cií star­tupu. Nie všetky star­tupy sú šká­lo­va­teľné, čo vy­plýva z ich sa­mot­nej pod­staty. Nie­kedy môžu rie­šiť len kon­krétny prob­lém na da­nom trhu. Úp­rimne si mys­lím, že ob­čas je lep­šie mať dobrý lo­kálny star­tup, ako mať pre­hnané glo­bálne am­bí­cie na sa­tu­ro­va­nom sve­to­vom trhu – je to však značne in­di­vi­du­álna vec.

 

 

Mý­tus č.5: Star­tup musí hneď za­rá­bať

Tak ako som pí­sal v bode 4, exis­tuje via­cero ty­pov a seg­men­tov, kde sú star­tupy ak­tívne a po­stupne pre­sa­kujú do všet­kých sfér ľud­ského ži­vota. Fa­ce­book na­prí­klad dlho ne­mal žia­den vý­znam­nejší ob­rat, tak­tiež aj Snap­chat – a do­siahli mi­liar­dové va­lu­ácie. Tak­tiež zá­leží na tom, či ide o B2B alebo B2C. In­ves­tori nie sú sprostí a od kaž­dej svo­jej in­ves­tí­cie ča­kajú, že sa im X ná­sobne vráti – ne­zá­visle na druhu a seg­mente pod­ni­ka­nia. Pravda ale je, že od star­tupu sa čaká rýchly rast, čo je je­den zo zá­klad­ných pred­po­kla­dov slova star­tup – presne ako ino­va­tív­nosť a z časti šká­lo­va­tel­nosťStar­tup by však mal mať mi­ni­málne po­ten­ciál vy­so­kej ná­vrat­nosti in­ves­tí­cie. Hlúpo po­ve­dané, dám 100 a vráti sa mi 1000. Bez tohto po­ten­ciálu, tiež ne­mô­žeme ho­vo­riť o star­tupe – toto je však lep­šia otázka na in­ves­tora (feel free to com­ment).

 

So zau­jí­ma­vou de­fi­ní­ciou prišlo aj naše Mi­nis­ter­stvo fi­nan­cií:

„Star­tupy sú novo za­lo­žené pod­niky, res­pek­tíve pod­niky v štá­diu za­lo­že­nia, ktoré sa sna­žia ma­te­ria­li­zo­vať alebo už ma­te­ria­li­zo­vali ur­čitú myš­lienku do pro­duk­to­vej po­doby, kto­rej pri­daná hod­nota spo­číva vo vý­ni­moč­nosti na trhu a rie­šení prob­lému, kto­rého rie­še­nie do­po­siaľ ne­bolo známe. Z dl­ho­do­bého hľa­diska mu­sia byť tieto spo­loč­nosti šká­lo­va­teľné, tzv. scale up a to tým, že sa ich pro­dukty a služby za­čnú vy­rá­bať vo veľ­kom roz­sahu s cie­ľom rie­še­nia ne­dos­tatku čo naj­šir­šej spo­lo­čen­skej sku­piny, alebo vy­kážu po­ten­ciál na rýchly eko­no­mický do­pad. Pro­dukt alebo služba star­tupu musí mať [tech­no­lo­gický a/alebo vý­skumný zá­klad], musí vy­uží­vať in­for­mačné tech­no­ló­gie na pre­daj, bran­ding, vý­robu pro­duktu/služby a musí sa tý­kať slu­žieb, ktoré v tr­ho­vých pod­mien­kach majú šancu uspieť od za­čiatku pod­ni­ka­nia v prí­pade zá­ujmu kli­en­tov.“

Plus ešte do­dáva: „Zá­ro­veň ne­majú mať žia­den ob­rat, resp. ročný ob­rat do výšky 200 – ti­síc eur. Mi­ni­málne 25 per­cent ná­kla­dov spo­loč­nosti musí ísť na vý­skum a vý­voj“.

 

Vi­díte sami, že de­fi­ní­cia MF sa nie úplne zho­duje s tým čo som na­pí­sal ja. Čo do­kelu je pod­nik vo fáze za­lo­že­nia? O šká­lo­va­teľ­nosti som už pí­sal a či tech­no­lo­gický alebo nie – tiež si viete zod­po­ve­dať. Naj­viac ma však za­sko­čil ten li­mi­tu­júci ob­rat. Ne­viem akou me­tó­dou sa prišlo zrovna na žia­den ob­rat, resp. 200k. Prečo práve tu by mala byť tá po­my­selná hra­nica, kto vie, ne­tu­ším.

Ak by som to mal v skratke zhr­núť – na to, aby sme firmu mohli na­zvať star­tu­pom musí, alebo lep­šie po­ve­dané, mala by v sebe niesť 3 zá­kladné prvky: Ino­va­tív­nosť, Šká­lo­va­teľ­nosť a Nie­koľko ná­sobný po­ten­ciál ná­vratu in­ves­tí­cie.

Dr­žím palce!

Pridať komentár (0)