Demencia do roku 2040 postihne 156-tisíc Slovákov. Vedci odhalili zvyk, ktorý spomalí úpadok pamäte

 Nemusíš behať maratóny ani chodiť denne do posilňovne. Podľa novej štúdie z UT Health San Antonio stačí akákoľvek fyzická aktivita v strednom veku na to, aby si si o pár desaťročí neskôr udržal ostrejšiu pamäť.

Platí to najmä pre Hispáncov, u ktorých pohyb v strednom veku súvisel s výrazne pomalším kognitívnym úpadkom v neskoršom veku. Ide o jeden z prvých výskumov, ktorý sa touto témou zaoberá naprieč rôznymi etnickými skupinami. Jeho zistenia však majú váhu aj na Slovensku, kde počet ľudí s demenciou dlhodobo rastie.

Do výskumu bolo zapojených 402 účastníkov zo San Antonia, z toho 52 % Hispáncov a zvyšok nehispánskych bielych obyvateľov, s priemerným vekom 57,9 roka. Z toho 58,5 % účastníkov tvorili ženy.

Vedci vychádzali z dvoch rozsiahlych dlhodobých projektov. Išlo o San Antonio Heart Study (SAHS), ktorý od roku 1979 do nultých rokov 21. storočia sledoval viac než 5-tisíc ľudí pre príčiny cukrovky 2. typu a srdcových ochorení, a nadväzujúcu San Antonio Longitudinal Study of Aging (SALSA).

Výsledky sa líšili podľa etnicity

Fyzická aktivita, respektíve vyhýbanie sa sedavému spôsobu života, podľa výsledkov súvisela predovšetkým s pomalším kognitívnym úpadkom u mexicko-amerických účastníkov. U nehispánskych bielych účastníkov sa zas ako významný faktor ukázala hladina glykémie nalačno.

Prvá autorka štúdie Janette Vazquez to zhrnula slovami: „Naše zistenia naznačujú, že vykonávanie akejkoľvek úrovne fyzickej aktivity a prípadne udržiavanie optimálnej hladiny glykémie nalačno v strednom veku súvisí s výrazne pomalším tempom kognitívneho úpadku neskôr v živote.“

Zároveň dodala, že keďže sa výsledky líšili podľa etnicity, na potvrdenie týchto rozdielov bude potrebný ďalší výskum na väčších vzorkách. Vazquez tiež poznamenala, že „dlhodobé sledovanie kardiovaskulárneho zdravia počas celého života, namiesto hodnotenia v jednom časovom bode, by mohlo priniesť ďalší pohľad na trajektórie prispievajúce ku kognitívnemu úpadku podľa etnicity“.

Téma je aktuálna aj na Slovensku

Otázka, ako spomaliť kognitívny úpadok, sa netýka len obyvateľov Texasu. Ako informuje portál Veda na dosah, aj na Slovensku počet ľudí s demenciou každoročne rastie. Odborníci upozorňujú, že nejde len o medicínsky, ale aj spoločenský a ekonomický problém.

Najčastejšou formou demencie zostáva Alzheimerova choroba, ktorá predstavuje približne 60 až 70 % všetkých prípadov. Postupne vedie k strate pamäti, zhoršeniu rozhodovania, orientácie v priestore a napokon aj schopnosti vykonávať bežné každodenné činnosti.

Problémom podľa odborníkov je aj to, že mnohí pacienti sa k diagnóze dostávajú neskoro. V počiatočných štádiách sa príznaky často zamieňajú za bežné prejavy starnutia, pritom práve včasná diagnostika výrazne zvyšuje šancu na spomalenie priebehu ochorenia.

Slovensko starne rýchlo

Slovenská akadémia vied len nedávno predstavila vôbec prvú celoštátnu epidemiologickú štúdiu zameranú na výskyt demencií na Slovensku, ktorá vzniká v spolupráci s Ministerstvom zdravotníctva SR. Krajina totiž doteraz nemala k dispozícii komplexné populačné dáta, ktoré by presne určili rozsah problému.

Riaditeľ Neuroimunologického ústavu SAV Norbert Žilka pri predstavení výsledkov uviedol: „Slovensko patrí medzi rýchlo starnúce krajiny Európskej únie a progresívny nárast rôznych typov demencií predstavuje nielen vážnu medicínsku, ale aj spoločenskú hrozbu. Do roku 2040 môžeme očakávať nárast incidencie demencie o vyše 65 percent (na takmer 24-tisíc nových prípadov ročne) a nárast prevalencie o približne 84 percent (na takmer 156-tisíc pacientov). Tento demografický tlak bude pôsobiť nezávisle od zmien v liečbe či prevencii a vyžiada si systematické posilnenie kapacít ambulantnej, dlhodobej aj neformálnej opatrovateľskej starostlivosti. Aj preto sme na pôde Ministerstva zdravotníctva SR iniciovali vznik Národného programu pre demencie, ktorý prinesie komplexné riešenia.“

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska