Demokrati vyhrali, neistota pre Európu zostáva. Odborník  vysvetľuje, čo bude nasledovať

Hoci demokrati získali väčšinu v oboch komorách amerického Kongresu, svoje nové právomoci začnú využívať až v januári. Dovtedy zostáva v úrade súčasný republikánsky Kongres. Politológ Branislav Kováčik vysvetľuje, prečo výsledok volieb neprináša okamžitý obrat v americkej zahraničnej politike ani koniec neistoty pre Európu.

Výsledky amerických volieb priniesli oveľa väčšie zemetrasenie, než aké naznačovali predvolebné predikcie. Hoci sa určitý posun v náladách spoločnosti dal očakávať, málokto počítal s tým, aké straty utrpia republikáni predovšetkým v Senáte. Tam prišlo k obrovskému preskupeniu síl, pričom opozícia zabodovala aj v takých tradičných konzervatívnych baštách, akými sú Texas alebo Kansas.

Posun v americkej politike potvrdili aj guvernérske voľby v jednotlivých štátoch. Demokrati oslavovali historické víťazstvá v územiach, ktoré neboli ich typickým domovom.Podľa Kováčika to jasne dokazuje, že „víťazstvo demokratov nie je náhodné, ale v tradičných baštách reálne uspeli.“

 

Porážka prišla v novembri, zmena nastane v januári

Prezidentova strana v amerických voľbách uprostred jeho mandátu bežne stráca kreslá, pripomína politológ. Republikáni však tentoraz prišli aj o väčšinu v Snemovni reprezentantov aj v Senáte.

„Republikáni budú mať väčšinu v Kongrese do januára, lebo až vtedy dochádza k zloženiu sľubu nových členov Kongresu,“ vysvetľuje Kováčik. Podľa neho tak zostáva okno takmer dvoch mesiacov, počas ktorého môže Trump ešte veľa urobiť bez toho, aby ho mohla kontrolovať nová demokratická väčšina.

Mandáty nových členov Kongresu sa podľa 20. dodatku americkej ústavy začínajú 3. januára 2027. 

Trump tak má priestor pokúsiť sa presadiť priority ešte s podporou odchádzajúcej väčšiny. Nie je to však automatická záruka úspechu. Aj naďalej potrebuje dostatočnú podporu zákonodarcov a musí rešpektovať platné zákony, súdne rozhodnutia a pravidlá Kongresu.

Jednou z najbližších tém bude financovanie federálnej vlády. Súčasný Kongres sa vráti k rokovaniam 9. novembra. Do 11. decembra musí vyriešiť pokračovanie financovania, inak hrozí ďalšie zatvorenie časti federálnych úradov.

Čas do januára môže byť dôležitý aj pre personálne nominácie, ktoré potrebujú súhlas Senátu. ABC spomína možný tlak na konzervatívnych sudcov Najvyššieho súdu, aby odišli ešte počas republikánskej väčšiny a umožnili potvrdenie svojich nástupcov. Zatiaľ však nejde o oznámený plán: Samuel Alito odchod pred výmenou Kongresu vylúčil a podľa dostupných správ chce vo funkcii zostať aj Clarence Thomas.

Trump už svojich ľudí nepresadí tak ľahko

Od januára sa totiž situácia pri obsadzovaní dôležitých funkcií zásadne zmení. Trump už pri schvaľovaní svojich nominantov nebude môcť počítať s republikánskou väčšinou v Senáte. Bude potrebovať aj podporu demokratov.

„Väčšina v Senáte umožňuje demokratom blokovať aj prezidentove personálne rozhodnutia,“ vysvetľuje Kováčik. Súhlas hornej komory je potrebný napríklad pri vymenovaní federálnych sudcov, veľvyslancov, generálov či vysokých predstaviteľov federálnej administratívy.

Demokrati tak môžu Trumpových nominantov odmietnuť a prinútiť prezidenta hľadať prijateľnejších kandidátov.

Trumpovi zostáva veto, demokratom pribudne kontrola

Ani januárová výmena Kongresu nebude znamenať, že demokrati prevezmú riadenie krajiny. Trump zostane prezidentom a bude môcť vetovať prijaté zákony. Na prelomenie veta je potrebná dvojtretinová väčšina hlasujúcich v Snemovni reprezentantov aj v Senáte. Samotné získanie väčšiny v oboch komorách na to nestačí. 

Demokrati však získajú nástroje, ktoré im doteraz chýbali. Budú môcť určovať agendu výborov, otvárať vyšetrovania a kontrolovať administratívu. Kováčik očakáva záujem o prezidentove kroky aj podozrenia súvisiace s finančnými aktivitami členov jeho rodiny.

Impeachment ešte neznamená odvolanie

Do hry sa môže vrátiť aj ďalší impeachment, teda ústavná žaloba proti prezidentovi. Kováčik však upozorňuje, že demokrati zatiaľ nie sú jednotní v tom, či tento nástroj využijú. „Obžalovať ho v rámci impeachmentu môžu, ale nie je zhoda o tom, či tak urobiť,“ hovorí.

Samotnú žalobu by demokratická väčšina dokázala schváliť. „Je vo výlučnej kompetencii Snemovne reprezentantov rozhodovať o impeachmente,“ vysvetľuje politológ. Na jej prijatie stačí jednoduchá väčšina hlasov, odvolanie prezidenta je však podstatne náročnejšie.

„Na jeho odvolanie potrebujú dve tretiny v Senáte. To znamená 67 senátorov, a to je väčšina, ktorú demokrati v budúcom Senáte nebudú mať,“ upozorňuje Kováčik. Pri účasti všetkých sto senátorov by preto potrebovali aj hlasy časti republikánov.

Kováčik tak Trumpovo odvolanie z úradu nepovažuje za pravdepodobný výsledok. Pripomína tiež, že prezident už podobnými procesmi prešiel: „Už dva impeachmenty sa voči nemu viedli počas jeho prvého funkčného obdobia.“

Zahraničná politika zostane v Trumpových rukách

Pre Európu a Ukrajinu výsledok volieb neznamená okamžitý obrat americkej politiky. Kováčik pripomína, že jej smerovanie bude naďalej určovať predovšetkým prezident a jeho administratíva.

„Zahraničná politika bude v rukách americkej administratívy, predovšetkým v rukách prezidenta alebo ministra zahraničných vecí,“ vysvetľuje. Zásadné či okamžité zmeny preto podľa neho nemožno očakávať.

Zahraničná politika ako nástroj domácich cieľov

Kováčik zároveň upozorňuje, že Európania posudzujú americkú zahraničnú politiku predovšetkým cez jej dôsledky pre vlastný kontinent. Pre Trumpa však môžu byť rozhodujúce domáce politické ciele a záujmy amerických voličov.

„Prezident vníma zahraničnú politiku ako nástroj, a nie ako cieľ,“ hovorí politológ. Aj dynamické a razantné zmeny jeho postojov preto podľa neho treba vnímať cez konkrétny výsledok, ktorý nimi chce dosiahnuť.

Ako príklad uvádza predvolebné uvoľnenie obmedzení na obchodovanie s ruskou ropou a naftou. Trump tým podľa Kováčika sledoval zníženie tlaku na ceny palív, ktoré priamo zasahujú jeho vlastných voličov. Ešte niekoľko týždňov predtým pritom presadzoval tvrdý postup vrátane sekundárnych ciel voči krajinám obchodujúcim s Ruskom.

Podľa Kováčika tento príklad ukazuje, ako rýchlo sa môže americká zahraničná politika meniť v závislosti od domácich potrieb. Doterajší Kongres s republikánskou väčšinou Trumpa v podobných krokoch výraznejšie neobmedzoval. Demokrati môžu od januára dôslednejšie využívať svoje právomoci a pokúšať sa jeho postup korigovať.

Väčšia kontrola však podľa politológa nezabráni tomu, aby prezident naďalej prichádzal s protichodnými alebo často sa meniacimi vyjadreniami a rozhodnutiami. 

Pohľady na to, čo výsledok prinesie Európe, sa pritom líšia. Zahraničnopolitický expert nemeckej CDU Norbert Röttgen pre Financial Times pripustil, že demokratické víťazstvo môže Trumpovu zahraničnú politiku zmierniť. „Prikláňanie sa k Moskve alebo masívna vojenská eskalácia vojny proti Iránu by v Kongrese narazili na jasný a výrazný odpor,“ povedal. Opatrnejší je vysokopostavený európsky diplomat, ktorého po voľbách oslovila AFP. Podľa neho sa USA môžu ešte viac sústrediť na vnútropolitický boj, zatiaľ čo prezidentovi zostane v zahraničí priestor na tvrdší postup. „Trump má stále výkonné právomoci a Kongres ignoroval,“ upozornil.

Vojna s Iránom zasahuje aj Európu

Jednou z najdôležitejších otázok zostáva vojna s Iránom. Kováčik ju označuje za jeden z faktorov republikánskej porážky.

„Donald Trump si staval svoju prezidentskú kampaň na tom, že konflikty bude ukončovať. Faktom ale zostáva, že konflikt s Iránom je niečo, čo výrazne ovplyvňovalo zmenu volebného správania,“ hovorí Kováčik.

Samotné rozhodnutie začať vojnu však Trump neľutuje. Ako informuje Reuters, pre The Wall Street Journal pripustil, že Irán prispel k republikánskej porážke, no vyhlásil: „Urobil som správnu vec. Urobil by som to znova.“ V rozhovore pre Fox News pritom nespokojnosť voličov pripisoval predovšetkým vysokým cenám pohonných hmôt.

Pre Európu má konflikt aj priamy ekonomický rozmer. Ako upozorňuje Politico, bez dohody s Teheránom a obnovenia dopravy cez Hormuzský prieliv môže pokračovať energetický šok, ktorý zvyšuje náklady európskych domácností aj podnikov.

Práve pri financovaní zahraničných operácií môže demokratická väčšina získať vplyv na Trumpov postup. Kováčik pripomína, že prezidentovo rozhodnutie často potrebuje aj finančné krytie, o ktorom rozhoduje Kongres. Výsledok volieb však sám osebe neznamená ukončenie vojny ani okamžité zlacnenie energií.

Rozhodovali aj ceny a zásahy proti migrantom

Pri vojne s Iránom vidí Kováčik hlavný dôvod republikánskej porážky v ekonomickej situácii. Poukazuje pritom na rozdiel medzi hodnotením Trumpovej hospodárskej politiky počas jeho prvého a druhého funkčného obdobia.

„Keď sa pozrieme historicky na midterms, ktoré mal Trump v roku 2018, stratil Snemovňu reprezentantov a udržal si Senát. Jeho ekonomickú politiku schvaľovalo približne 70 percent Američanov. V tejto chvíli prieskumy naznačovali, že 70 percent Američanov jeho ekonomickú politiku neschvaľuje,“ uvádza Kováčik.

„Otázky súvisiace s cenami pohonných hmôt, s cenami potravín, s cenami energií, celkovo s cenovou hladinou v USA, sú veci, s ktorými sa Američania stretávajú každý jeden deň,“ vysvetľuje. Práve tieto skúsenosti podľa neho zásadne ovplyvňujú, či voliči považujú administratívu za úspešnú. Nespokojnosť preto prispela k zmene volebného správania aj v tradičných republikánskych baštách.

Ďalším faktorom bola migračná politika a spôsob, akým ju administratíva presadzovala. Kováčik pripomína rozsiahle zásahy bezpečnostných zložiek a kontroly ľudí priamo na uliciach. „To je niečo, čo americká verejnosť vnímala citlivo,“ hovorí.

Výsledok preto podľa neho nemožno oddeliť od prezidenta ani od strany, ktorá mu pomáhala presadzovať jeho program. „Republikáni mali väčšinu v obidvoch komorách amerického Kongresu, boli zodpovední za prijímanie legislatívy, a tým pádom nesú spoluzodpovednosť za domácu aj zahraničnú politiku,“ uzatvára Kováčik.

Republikánov čaká tvrdý vnútrostranícky boj

Volebná porážka sa podľa Kováčika premietne aj do vnútorného diania Republikánskej strany. Popri hodnotení neúspechu sa začne čoraz výraznejšie presadzovať súboj o prezidentskú nomináciu na rok 2028.

„Nepochybne aj tento neúspech bude musieť mať reflexiu vo vnútri Republikánskej strany,“ hovorí politológ. Potenciálni kandidáti sa podľa neho budú snažiť zviditeľniť a vybudovať si podporu bez ohľadu na to, akú pozíciu si v strane udrží Trump.

Do diskusie pritom vstupujú aj špekulácie o ďalšom Trumpovom mandáte. Dvadsiaty druhý dodatok americkej ústavy však zakazuje zvolenie tej istej osoby za prezidenta viac než dvakrát. Trump už uspel v rokoch 2016 a 2024.

„Bez zmeny ústavy si neviem predstaviť iné ústavne konformné riešenie, aby mohol Donald Trump opäť kandidovať,“ vysvetľuje Kováčik. Zmenu ústavy vzhľadom na náročnosť procesu nepredpokladá. „Uvažuje sa o niektorých neštandardných riešeniach, ale o tom by som nešpekuloval,“ dodáva.

Republikánov tak čaká výber kandidáta, ktorý si nomináciu musí vybojovať v primárkach. Nerozhodne o ňom iba vedenie strany či Trumpova podpora. 

Keďže ani jedna strana nebude mať kandidáta v podobe prezidenta usilujúceho sa o znovuzvolenie, Kováčik očakáva otvorený zápas. „Bude dochádzať k veľmi silnému a tvrdému boju,“ predpokladá.

Nasledujúce dva roky môžu záujemcovia využiť na budovanie politického mena a preukázanie výsledkov vo svojich domovských štátoch. Kováčik medzi možnými uchádzačmi všeobecne spomína výrazných predstaviteľov Kongresu, guvernérov či iné politické osobnosti. Konkrétneho favorita však zatiaľ neurčuje. „Hovoriť o tom, kto by to mohol byť, je predčasné,“ uzatvára.