Depresia, úzkosť, skúšky. Lockdown ničí duševné zdravie slovenských študentov, prestávajú zvládať školu

  • Pandémia koronavírusu nemá fatálny dopad na fyzické zdravie ľudí, ale aj to psychické
  • Dlhotrvajúci lockdown a sociálna izolácia spôsobila, že vysokoškoláci trpia depresiami a úzkosťami niekoľkonásobne viac ako po minulé roky
  • Potvrdzujú to zahraničné aj domáce štúdie a pre Startitup aj samotní študenti
zúfalstvo depresia úzkosť
Unsplash/Christian Erfurt,Pexels/ Yan Krukov
  • Pandémia koronavírusu nemá fatálny dopad na fyzické zdravie ľudí, ale aj to psychické
  • Dlhotrvajúci lockdown a sociálna izolácia spôsobila, že vysokoškoláci trpia depresiami a úzkosťami niekoľkonásobne viac ako po minulé roky
  • Potvrdzujú to zahraničné aj domáce štúdie a pre Startitup aj samotní študenti

Duševné zdravie sa vplyvom pandémie u populácie výrazne zhoršuje. Samostatnou kategóriou sú vysokoškoláci, ktorých opatrenia proti Covid-19 odstrihli od sociálnych kontaktov a presunuli z prednáškových miestností do izieb. Mnohí to zvládajú naozaj ťažko, ako ukazujú najnovšie výskumy.

Jeden z nich sa uskutočnil na Bostonskej univerzite v USA, kde vedci sledovali 33 000 študentov. Odhalili, že u mnohých sa výrazne zvýšili depresívne stavy, úzkosti ale aj miera stresu.

Cítiš zmenu psychickej pohody aj na sebe?

Nie za všetko môže pandémia

„Polovica študentov na jeseň 2020 mala pozitívny skríning na depresiu alebo úzkosť,“ hovorí Sarah Ketchen Lipson, výskumná pracovníčka pre duševné zdravie z Bostonskej univerzity a spoluautorka štúdie zverejnenej 11. februára 2021.  

Až 83 percent študentov uviedlo, že ich duševné zdravie malo za posledný mesiac negatívny vplyv na ich študijné výsledky. Dve tretiny študentov zase bojujú so samotou a pocitom izolácie.

Druhá vlna = úzkosti, depresia či samovražda. Daj si pozor, izolácia ťa môže vnútorne zničiť

Na duševnom zdraví študentov sa okrem pandémie podpisuje aj vplyv sociálnych sietí a zmena spoločenských hodnôt. To autori štúdie vysvetľujú ako prechod od vnútornej motivácie, čiže byť dobrým členom komunity a rodiny, na motiváciu z vonkajšej strany, čo znamená mať úspešnú kariéru, viac peňazí či dokonca sledovateľov na sociálnych sieťach.

Autori štúdie tiež odporúčajú vysokoškolským pedagógom, aby sa viac zaujímali o študentov ako jednotlivcov. Ak chýbajú na hodine, mali by sami prejaviť iniciatívu, nakontaktovať sa na študenta a zistiť, či sa cíti v poriadku a ako by sa mu dalo pomôcť.

zdroj: Pexels/Andrea Piacoquadio

Okrem toho tiež upozorňujú, že termíny na odovzdávanie úloh by mali stanoviť na 17:00 a nie na polnoc či 9.00 ráno. Študenti s nedostatkom znalostí o manažovaní času totiž odkladajú všetko na poslednú chvíľu, čo vedie k tomu, že za počítačom sedia do neskorých nočných hodín a majú problémy so spánkom.

Depresia trápi aj slovenských vysokoškolákov

Psychické zdravie študentov sa vplyvom pandémie koronavírusu výrazne zhoršilo aj na Slovensku. Vyplýva to z výskumu Univerzity Komenského v Bratislave, ktorý poukázal na približne dvojnásobný nárast depresie a úzkosti v porovnaní s rokom 2018. Výsledky v pondelok na tlačovej konferencii predstavil Michal Hajdúk z Katedry psychológie Filozofickej fakulty UK a Ján Pečeňák, prednosta Psychiatrickej kliniky Lekárskej fakulty UK a UNB, informuje TASR.

zdroj: TASR/Dano Veselský

„Výsledky práce sú výrazným a silným signálom. Je to nárast počtu hlavne pri depresii a úzkosti. Na druhej strane si treba uvedomiť, že je to diagnostika cez internet, s človekom by si bolo treba sadnúť a posúdiť jeho stav,“ skonštatoval Pečeňák.

Poznamenal, že do úvahy treba brať fakt, že súčasný stav okolo pandémie sa môže predlžovať a môže pribudnúť viac ľudí, u ktorých to bude spúšťačom rôznych problémov. Pripomenul tiež, že vysokoškolské štúdium je veľmi často obdobím, kedy začínajú chronické psychické poruchy pretrvávajúce do dospelosti.

Univerzita Komenského plánuje študentom pomôcť

V rámci výskumu až 72 percent študentov uviedlo, že ich psychické zdravie sa v dôsledku pandémie mierne alebo výrazne zhoršilo. Pri pedagógoch je tento ukazovateľ oveľa nižší, mierne alebo výrazné zhoršenie pripustilo 52 percent učiteľov. Žiadnu zmenu nezaevidovalo 41 percent zamestnancov univerzity.

Pociťuješ počas pandémie COVID-19 úzkosť či depresie?

Prejavy depresie pociťuje 34,3 percenta študentov, prejavy úzkosti 20,1 percenta študentov a 16,5 percenta študentov malo súčasne zvýšenú mieru úzkosti i depresie. Na druhej strane zamestnanci uvádzali závažnejšiu depresívnu symptomatiku v deviatich percentách a výraznú úzkosť v troch percentách prípadov.

Tí, ktorí uviedli zvýšenú mieru depresie a úzkosti, prežívajú intenzívnejšie stres, menej často žiadajú o pomoc iných a majú aj problémy so spánkom. Sú tiež menej spokojní so zdravím či zvládaním školy a pociťujú nepohodu z výučby. Necítia možnosť spoľahnúť sa na blízkych a cítia sa osamelí.

Alkohol je cestou do záhuby. Toto sa deje v tvojom mozgu, keď si myslíš, že po poháriku ti je lepšie

Zistené údaje z výskumu hodnotí prorektor UK pre vonkajšie vzťahy Radomír Masaryk ako vážnu situáciu, ktorej treba venovať význam. Univerzita plánuje napríklad otvoriť nové infocentrum, ktoré by malo ponúkať viaceré služby, vrátane psychologického poradenstva a poradenstva pre študentov so špecifickými potrebami. Do pozornosti dal aj online duchovné poradenstvo.

Musia sa premáhať aby vôbec zapli počítač

V súvislosti s pandémiou študentom najviac prekáža nedostatok kontaktu so spolužiakmi, chýbajúca rovnováha medzi školou a súkromím a náročná organizácia aktivít. To pre Startitup potvrdili ešte koncom minulého roka viacerí študenti, ktorí sa nám v ankete zverili s tým, ako prežili zimný semester, ktorý bol pre väčšinu z nich po prvý krát celý online.

Aj keď niektorí na online vyučovaní vidia aj pozitíva, viacerí sa zhodli, že dištančné štúdium sa  odrazilo na vedomostiach, zhoršujúcom sa zdravotnom stave ale hlavne nedostatku sociálneho kontaktu či pocite samoty.

ANKETA: Vysokoškoláci skončili online semester. Trápia ich boľavé chrbty a oči, ale aj samotu

„Od rána do večera mám online vyučovanie a na každú hodinu pripadá ešte vypracovanie zadaní, čítanie literatúry, úlohy a príprava. S tým je spojená aj dosť veľká nechuť ešte niečo dodatočne vypracovať, nakoľko som všetko musím robiť na počítači. Než som sa odhodlala niečo urobiť, alebo napísať, musela som so sebou bojovať, aby som ten počítač vôbec otvorila. Rovnako sústredenie na online hodiny bolo pre mňa veľmi náročné. Mám toho plné zuby. Som veľmi sociálne založený človek. Chýba mi zmena prostredia a kontakt aj s inými ľuďmi ako je moja rodina,“ hovorí študentka tlmočníctva na Univerzite Komenského Katarína Lacková.

Skľučujúca samota a bolesti hlavy

Nedostatok sociálneho kontaktu trápi aj študentku Barboru Jurčovú z Akadémie umení v Banskej Bystrici. Tá sa ešte musí potácať ešte s tým, že ako študentka grafiky nemá prístup do ateliérov na škole, a tak musela improvizovať a ateliér si spraviť zo svojej izby.

„Najväčším mínusom je samota, až taká nepríjemná. Ďalej zdržiavanie sa na tom istom mieste – doma. Keďže potrebujem pracovať a musím to robiť doma, tak mám konštantný dva a pol mesačný neporiadok, úplne narušený spiaci režim, extrémne obrátený biorytmus. K tomu sa viaže aj zmätok v tom, kde sa končia hranice práce a kde začína domáce prostredie a priestor na voľný čas,“ vysvetľuje Barbora.  

muz, depresia, cigareta
zdroj: Pexels/Jesicca Ticozzeli

Okrem pocitu samoty, však študentov trápia aj fyzické problémy. Celodenné sedenie za počítačom mnohých potrápilo natoľko, že sa musia pasovať s migrénami a bolesťami. Následkom toho majú zhoršené sústredenie ako nám povedal Dalibor Adamec zo Slovenskej technickej univerzity: „Je dosť ťažké sústrediť sa na prednášky a cvičenia pozeraním na monitor. Následne ešte robiť rozsiahle a náročné zadania, znovu s použitím počítača. Čo myslíte, má to alebo nemá negatívny vplyv na moje zdravie, časté bolesti hlavy, očí alebo bolesti chrbta z neustáleho sedenia na stoličke? A k tomu ešte treba pridať moju prácu, ktorú taktiež vykonávam na počítači.“

Zúfalí sú aj maturanti

Psychickú nepohodou však nepociťujú iba vysokoškoláci. Svoje o tom vedia aj mladšie ročníky, ako napríklad maturanti, ktorí netušia ako dopadnú maturity, keď tento rok v škole ešte poriadne ani nesedeli. Pre Startitup nám o tom vypovedala okrem iných aj študentka Patrícia Bednáriková zo strednej umeleckej školy v Trenčíne

„Za ten čas, čo sme doma, sme stále viac frustrovaní z nedostatku sociálneho kontaktu a straty motivácie. Myslím, že psychické zdravie nielen mladých, ale aj dospelých sa výrazne zhoršilo. Neprispieva to k tomu, aby sme zložili maturitnú skúšku. Neviem si predstaviť, že v takomto štádiu budem musieť o 4 mesiace reálne predstúpiť pred komisiou a odpovedať. Veľmi sa bojím ako praktickej, tak aj ústnej časti,“ hovorí.

ANKETA: Slovenskí maturanti pociťujú beznádej z aktuálnej situácie, 20 000 ľudí chce zrušiť maturu

Mnoho študentov preto žiada zrušenie maturity, keďže si myslia, že na nie nie sú dostatočne pripravení. Študentov totiž okrem úzkostí trápi aj lenivosť, ktorá však častokrát môže byť zapríčinená monotónnosťou domáceho prostredia.

„V konečnom dôsledku, problém nie je maturita, problém je dištančné vzdelávanie. Žiakom chýba motivácia. A sme v situácii, kedy už od 30. novembra počúvame vetu – od budúceho týždňa už pôjdete do školy. A stále nič. Chýba nám nejaký záchytný bod. Bohužiaľ, ten nám nevie dať nikto,“ vysvetľuje študentka Lucia Bieliková z gymnázia v Považskej Bystrici.

 

Zdroje: Science Daily, TASR, Startitup

Najnovšie video

Fontech

ĎALŠIE ČLÁNKY Z FONTECH.SK