Desiatky slovenských vojakov sa zo Srbska už nikdy nevrátili domov. Popravili ich predtým, ako im mala byť udelená milosť

  • Väčšina z nich bola vo veku od 20 do 30 rokov
  • Pochádzali z dnešného Žilinského a Trenčianskeho kraja
  • Osudným sa im stalo srbské mesto Kragujevac, z ktorého sa 44 Slovákov domov už nikdy nevrátilo
Kragujevac poprava 44 vojakov zo Slovenska
Pixers a Vojenský historický ústav
  • Väčšina z nich bola vo veku od 20 do 30 rokov
  • Pochádzali z dnešného Žilinského a Trenčianskeho kraja
  • Osudným sa im stalo srbské mesto Kragujevac, z ktorého sa 44 Slovákov domov už nikdy nevrátilo

Kragujevac je s 200 000 obyvateľmi jedno z najväčších miest Srbska, ležiace uprostred tohto balkánskeho štátu.

Dalo by sa označiť za centrum tunajšieho regiónu (Šumadija) a dodnes patrí medzi najpriemyselnejšie mestá krajiny. No to nie sú dôvody, prečo o ňom píšeme.

Väčšine toto mesto asi nič nehovorí, no tí, ktorí sa občas radi pohrabú v histórii, si možno vybavia hneď dve známe udalosti, ktoré sú s ním spojené. A jedna z nich súvisí priamo so Slovenskom.

Ani jedna zo spomínaných historických udalosti ale, bohužiaľ, nepatrí do kategórie radostných, práve naopak.

Počas 2. svetovej vojny tu nemeckí nacisti v rámci akejsi „férovej“ odplaty za útoky partizánov nariadili popraviť tisíce ľudí, vrátane stoviek študentov a ich učiteľov z tunajšieho kragujevského gymnázia. Neskôr, v druhom článku, sa bližšie pozrieme aj na túto udalosť.

Teraz sa budeme venovať tej, ktorá súvisí s našimi krajanmi – 44 vojakmi zo Slovenska, ktorí tu boli na okraji mesta popravení.

Prečo tu boli počas prvej svetovej vojny vojaci zo Slovenska

Spomínaná poprava Slovákov sa tu odohrala len niekoľko mesiacov pred koncom 1. svetovej vojny, kedy sme boli ešte súčasťou Rakúsko-Uhorska, teda mnoho Slovákov bojovalo ešte v rakúsko-uhorskej armáde.

Slováci boli vtedy nasadení na viacerých frontoch, čoho dôkazom je aj tento príbeh.

Ten sa presne týka náhradného práporu 71. Trenčianskeho pešieho pluku, prezývaného aj drotárskym alebo drotári, keďže ho tvorili chlapi, pochádzajúci zo slovenských regiónov, ako napríklad Kysuce či Orava, kde bolo rozšírené práve drotárstvo.

Mnohí z tejto jednotky sa mu pred vojnou sami venovali.

zdroj: TASR/ Erika Ďurčová

Príslušníci toho pluku pochádzali prevažne z vtedajšej Trenčianskej, Turčianskej a Oravskej župy, kde sa mnohí pred vojnou živili drotárstvom,“ venoval sa 71. Trenčianskemu pešiemu pluku v rakúsko-uhorskej armáde denník Pravda.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM

Zdroje: Vojenský historický ústav, Pravda, Blog Denníka N, MY Turiec

Najnovšie videá

Teraz najčítanejšie

Aktuálne čítajú

Trendové videá