Diana mení pohľad na liečivé byliny: „Žihľava je doslova poklad. Prekvapila ma svojou univerzálnosťou“

V dobe, keď sa mnohí snažíme nájsť cestu späť k prírode, objaviť prirodzené spôsoby, ako podporiť zdravie, a zároveň žiť udržateľnejšie, sa divoké rastliny stávajú stále dôležitejšou súčasťou nášho života.

Pokladnica výživovej hodnoty

Hoci ich často považujeme za burinu či nevyužitý zdroj, v skutočnosti predstavujú pokladnicu chutí, výživových hodnôt a liečivých vlastností.

Na tieto menej známe aspekty divokej prírody upozorňuje slovenská odborníčka Diana Mozoláková. „Práve tie rastliny, ktoré považujeme za burinu a snažíme sa ich zbaviť, často skrývajú obrovský liečivý potenciál,“ vraví.

Svojimi aktivitami inšpiruje tisíce ľudí, aby prehodnotili svoj vzťah k prírode a začali využívať dary, ktoré nám ponúka. Jej blog „Divoká strava“ a úspešná kniha „Liečivá sila divokých byliniek“ prinášajú praktické tipy, recepty a odborné rady, ktoré menia pohľad na to, čo všetko nám príroda dokáže poskytnúť.

Diana Mozoláková dokáže aj v bežných bylinách nájsť poklady pre zdravie a kulinárske umenie. V nasledujúcom rozhovore nám prezradila, ako objaviť ich potenciál, zaradiť ich do každodenného života a prečo sa oplatí vrátiť k tomu, čo nám príroda ponúka.

• Ktoré bylinky ťa zbavia stresu a tráviacich problémov?
• Môžu bylinky pomôcť preťaženej psychike?
• Ktorá bylina má výrazný sedatívny účinok?
• Čo treba vedieť o zbere bylín?
• Aké sú najčastejšie chyby pri ich používaní?
• Sú liečivé rastliny podceňované?

Ktorá divoká rastlina alebo bylina vás najviac prekvapila svojimi liečivými účinkami?

Je ťažké vybrať len jednu. Bylín je naozaj veľa, každá má svoje unikátne vlastnosti a použitie. Ale ak by som mala vypichnúť jednu, ktorá ma prekvapila svojou univerzálnosťou, tak je to určite žihľava.

Žihľava je taká nenápadná, mnohí ju v záhrade vnímajú skôr ako burinu, ale pritom je to doslova poklad. Má neuveriteľne široké spektrum využitia. Čistí krv, podporuje trávenie, zlepšuje kvalitu vlasov, pôsobí protizápalovo… Mohla by som o nej hovoriť hodiny! Dokonca aj ako čaj alebo tinktúra je skvelá – posilňuje imunitu a pomáha pri jarnej únave.

A čo je ešte fascinujúce, okrem zdravotných účinkov sa dá využiť aj v kuchyni – napríklad do polievok alebo omeliet. Má taký jemný, zemitý nádych, ktorý jedlu dodá šmrnc.

Je to skrátka všestranná bylina, ktorá dokáže osloviť aj tých, ktorí inak bylinky veľmi neriešia. Takže áno, žihľava je pre mňa takým symbolom toho, že aj obyčajné rastliny, ktoré máme doslova pod nohami, môžu byť hotovým zázrakom.

zdroj: divokastrava.sk

Ktoré bylinky by ste odporúčali mať doma pre bežné zdravotné problémy, ako sú stres, únava alebo nespavosť?

Ak sa bavíme o každodenných problémoch, ako sú stres, únava či nespavosť, určite by som odporučila mať doma pár základných byliniek. Napríklad medovka je taký malý zázrak. Je jemná, chutná a pritom veľmi účinná – pomáha upokojiť myseľ, zlepšiť náladu a tiež podporuje kvalitný spánok. Navyše je vhodná aj pre deti, takže je to taká „rodinná bylina“.

Ďalej by som určite spomenula hloh. Ten je skvelý pre ľudí, ktorí sú pod dlhodobým stresom alebo pociťujú tlak na srdce, či už obrazne alebo doslova. Hloh podporuje zdravie srdca, upokojuje a pomáha telu zvládať stresové situácie.

Ľubovník je ďalšia fantastická bylina, najmä ak ide o nálady. Ak sa cítite preťažení alebo vás trápi mierna depresia, ľubovník dokáže veľmi pomôcť. Treba si však dávať pozor na jeho kombináciu s niektorými liekmi, takže je dobré o tom vedieť viac.

A nakoniec valeriána – tá je už taká „ťažká zbraň“, keď potrebujete naozaj vypnúť. Má výrazný sedatívny účinok, takže je perfektná pri nespavosti alebo keď sa neviete zbaviť vnútorného napätia. Niekomu môže trochu prekážať jej špecifická vôňa, ale účinky to vyvážia.

Stres v modernej dobe: Toto sú príčiny a vážne dôsledky na zdravie. Nauč sa, ako ho zvládnuť

Celkovo sú tieto bylinky takým základom domácej lekárničky. Sú prírodné, bezpečné (samozrejme, pri správnom použití) a dokážu krásne podporiť naše telo a myseľ, najmä v tých hektických časoch.

Mnohí ľudia podceňujú bežné rastliny okolo nás. Sú medzi nimi skutočné poklady, ktoré často prehliadame?

Absolútne! Práve tie rastliny, ktoré považujeme za burinu a snažíme sa ich zbaviť, často skrývajú obrovský liečivý potenciál. Napríklad taká púpava – koľkokrát ju ľudia vytrhnú a zahodia, ani netušia, aký poklad zahadzujú. Púpava čistí organizmus, podporuje funkciu pečene a obličiek, a dokonca aj korene sa dajú využiť ako náhrada kávy. Je to doslova detoxikačný šampión.

Podobne aj sedmokráska. Táto drobná kvietková kráska má protizápalové účinky, pomáha pri nachladnutí, kašli a dá sa využiť aj zvonka na rany alebo ekzémy. A pritom ju máme doslova pod nohami!

Alebo Kozonoha hostcová? Tá je nočnou morou záhradkárov, ale pritom je jedlá a veľmi zdravá. Obsahuje množstvo vitamínov a minerálov, podporuje trávenie a pomáha pri reumatizme. Často si ju pridávam do šalátov alebo polievok – chutí výborne!

Nemôžem nespomenúť aj ďalšie „burinky“ ako skorocel, ktorý je fantastický na kašeľ a rany, alebo žihľavu, ktorá je už stálicou v liečiteľstve. Dokonca aj divý chren či lipkavec majú svoje využitie.

Je to fascinujúce, ako nás príroda obklopuje svojimi pokladmi, a pritom ich tak často prehliadame. Stačí sa len pozrieť trochu pozornejšie na to, čo rastie okolo nás, a nepozerať na každú rastlinu ako na problém, ale ako na možnosť.

zdroj: Divoká strava

Je nejaký príbeh alebo osobná skúsenosť, ktorá vás presvedčila o sile prírody a jej schopnosti liečiť?

Áno, mám jeden príbeh, ktorý si vždy rada pripomínam, lebo je krásnym dôkazom, ako nám príroda dokáže pomôcť. Môj manžel mal problémy s kyselinou močovou v krvi. Skúsili sme toho veľa, ale až kozonoha mu naozaj pomohla. Začali sme ju pridávať do stravy – do polievok, omeliet, šalátov. Manžel to poctivo dodržiaval a zároveň upravil aj celkové stravovanie. Po čase sa začali výsledky zlepšovať, že jeho hladiny sú ideálne.

Na druhej strane, náš sused mal podobné problémy, no odmietal sa vzdať svojich obľúbených jedál – rezňov a piva. Keď videl, ako kozonoha pomohla manželovi, začal si z nej aspoň variť čaj, vraj „pre istotu“. Nemal síce taký rýchly progres ako manžel, ale čo ma prekvapilo, po asi dvoch mesiacoch prestal brať lieky od bolesti, pretože ich jednoducho nepotreboval.

Tieto skúsenosti ma len utvrdili v tom, že príroda je mocná, keď jej dáme šancu. Kozonoha je pritom taký obyčajný „burinový nepriateľ“ záhradkárov, a pritom dokáže pomáhať tam, kde to najviac potrebujeme. Niekedy stačí málo – len ju zaradiť do života a veriť jej sile.

 

 

 

 

 

Zobraziť tento príspevok na Instagrame

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

 

Príspevok, ktorý zdieľa Diana Mozoláková (@divokastrava)

Ktoré ročné obdobie je najlepšie na zber liečivých rastlín a aké pravidlá by sme pri zbere mali dodržiavať?

V skutočnosti záleží na konkrétnej rastline, pretože každá má svoje ideálne obdobie zberu. Vo všeobecnosti sa však dá povedať, že jar a leto sú na zber liečivých rastlín najbohatšie. Na jar zbierame mladé výhonky a lístky – napríklad púpavu, žihľavu, alebo skorocel. Leto je zas ideálne na zber kvetov, ako je lipa, baza či ľubovník. Na jeseň sa sústreďujeme na korene, napríklad púpavy alebo valeriány, pretože v tomto období sú plné živín.

Pri zbere by sme však mali vždy dodržiavať určité pravidlá, aby sme rešpektovali prírodu a jej rovnováhu. V prvom rade je dôležité zbierať iba tie rastliny, ktoré naozaj poznáme. Ak si nie ste istí, čo je to za bylinu, radšej ju nechajte tam, kde je.

Ďalej by sme nikdy nemali zberať rastliny na miestach, kde môžu byť kontaminované – napríklad pri cestách, na skládkach alebo tam, kde sa používajú chemikálie. Vyberajte si čisté a neznečistené lokality. A čo je veľmi dôležité – zbierajte s mierou. Z prírody si berte len toľko, koľko skutočne potrebujete, aby aj rastliny mali šancu sa obnoviť a aby mohli poslúžiť aj iným. Nezabúdajte, že mnoho rastlín je dôležitých pre opeľovače a iné živočíchy.

Zbierajte vždy v suchom počasí, ideálne ráno, keď už zmizla rosa. A hlavne – robte to s láskou a úctou. Keď si vážime prírodu, ona sa nám odvďačí svojou hojivou silou.

Môže byť podľa vás príroda alternatívou k moderným liekom? Ak áno, kedy je vhodné ju uprednostniť?

Myslím si, že príroda môže byť výborným doplnkom aj alternatívou k moderným liekom, ale všetko závisí od situácie. Sú prípady, keď prírodné prostriedky dokážu urobiť zázraky – napríklad pri prevencii, pri miernych ochoreniach alebo na podporu tela počas liečby.

Je však dôležité vedieť, kde sú hranice. Pri závažných zdravotných problémoch, ako sú napríklad akútne infekcie, chronické ochorenia alebo stavy, ktoré ohrozujú život, je moderná medicína nenahraditeľná. Prírodné liečivá v týchto prípadoch môžu slúžiť len ako podpora, nie ako náhrada liekov.

Dôležité je aj to, že nie všetko prírodné je automaticky bezpečné. Bylinky môžu mať silné účinky, interagovať s liekmi alebo byť nevhodné pre určité skupiny ľudí. Napríklad ľubovník je úžasný pri miernych depresiách, ale môže znižovať účinok niektorých liekov, ako sú antikoncepcia alebo lieky na srdce.

Osobne by som prírodu uprednostnila v prípadoch, keď ide o prevenciu alebo riešenie miernych ťažkostí – napríklad pre podporu imunity, na zvládanie stresu či zlepšenie trávenia. Tiež ako súčasť celkového zdravého životného štýlu. Ale pri vážnejších problémoch by som vždy odporučila konzultáciu s lekárom alebo odborníkom na prírodnú medicínu. Príroda má obrovskú liečivú silu a najlepšie je, keď sa tieto dva svety dokážu navzájom dopĺňať.

„Je to beh na dlhé trate, veda je skôr cesta ako konečný cieľ.“ Profesor Švorc sa zo zvedavého dieťaťa vypracoval na Osobnosť vedy a techniky 2024

Akých najčastejších chýb sa ľudia dopúšťajú pri používaní liečivých rastlín?

Jednou z najčastejších chýb je, že ľudia často podceňujú silu liečivých rastlín. Myslia si, že keď je niečo prírodné, nemôže im to uškodiť. Pravdou však je, že bylinky môžu byť veľmi účinné, ale ak sa používajú nesprávne, môžu mať vedľajšie účinky alebo dokonca poškodiť zdravie.

Ďalšou častou chybou je nesprávna identifikácia rastlín. Niektoré bylinky sú si navzájom veľmi podobné, a ak niekto nazbiera nesprávnu rastlinu, môže to mať nepríjemné následky. Preto je vždy dobré mať istotu v tom, čo zbierame, alebo sa poradiť s odborníkom.

Ľudia tiež často preháňajú s množstvom. Myslia si, že čím viac, tým lepšie, ale to tak nefunguje. Napríklad žihľavový čaj je výborný na detoxikáciu, ale ak ho pijete v nadmernom množstve, môže odplaviť z tela aj potrebné minerály.

Nedodržiavanie správneho spôsobu prípravy je ďalšou chybou. Nie všetky rastliny sa pripravujú rovnako – niektoré sa majú lúhovať, iné variť, a niektoré sú vhodné iba na vonkajšie použitie. Ak sa bylina pripraví nesprávne, môže stratiť svoje liečivé účinky alebo sa jej účinky môžu zmeniť.

zdroj: Divoká strava

A posledná vec, ktorú vidím veľmi často – ľudia kombinujú bylinky s liekmi bez toho, aby si overili, či sú tieto kombinácie bezpečné. Napríklad ľubovník môže ovplyvniť účinnosť niektorých liekov, a to vrátane antidepresív, antikoncepcie alebo liekov na srdce.

Takže hlavné pravidlo je používať bylinky s rešpektom, rozumne a s dostatočnými informáciami. Príroda nám ponúka obrovskú pomoc, ale len vtedy, keď vieme, ako ju správne využiť.

Sú nejaké rastliny/byliny, ktoré sú si veľmi podobné a ľudia si ich zamieňajú?

Áno, určite! Niektoré rastliny sú si vzhľadovo veľmi podobné a ich zámena môže byť nielen nepríjemná, ale v niektorých prípadoch aj nebezpečná. Jeden z najznámejších príkladov je medvedí cesnak. Ten je obľúbený najmä na jar, ale veľmi často si ho ľudia mýlia s konvalinkou, ktorá je jedovatá. Rozdiel je v vôni – medvedí cesnak má typickú cesnakovú arómu, ale treba si dávať pozor najmä pri zbere väčšieho množstva, keď prestaneme jednotlivé listy kontrolovať.

Podobné zámeny sa stávajú aj pri plodoch – napríklad hloh a šípky. Oba sú liečivé a jedlé, no ich plody vyzerajú podobne na prvý pohľad. Šípky sú však bohatšie na vitamín C, zatiaľ čo hloh je vynikajúci na srdce.

Ďalšia nebezpečná zámena môže nastať pri ihličnanoch. Smrek či jedľa sú bežne využívané na čaj alebo sirupy, ale tis, ktorý má podobné ihličie, je prudko jedovatý. Tu treba byť skutočne opatrný, pretože aj malý omyl môže mať vážne následky.

zdroj: Divoká strava

Na jar je zradná aj podoba rebríčka a bolehlavu. Rebríček je známy svojimi protizápalovými a hojivými účinkami, zatiaľ čo bolehlav je veľmi jedovatý. Aj keď sa môžu na prvý pohľad podobať, rozdiel je napríklad v aróme a štruktúre listov – rebríček má typickú „bylinkovú“ vôňu, zatiaľ čo bolehlav vonia skôr nepríjemne a jeho listy sú viac lesklé.

Zámene sa dá predísť len dôkladnou znalosťou rastlín. Ak si nie sme istí, radšej rastlinu nezbierajme alebo si vezmime so sebou niekoho, kto sa v tom vyzná. V prírode je lepšie byť opatrný – veď niektoré chyby si človek môže pamätať veľmi dlho, ak má to šťastie, že ich vôbec prežije.

Ak by ste mohli odporučiť len jednu rastlinu na podporu imunity, ktorá by to bola?

To je ťažká otázka, pretože je veľa úžasných rastlín, ktoré podporujú imunitu. Ale ak by som mala vybrať len jednu, asi by som odporučila echinaceu, alebo inak povedané echinaceu purpurovú.

Echinacea je doslova hviezda, pokiaľ ide o podporu imunity. Obsahuje látky, ktoré stimulujú imunitný systém a pomáhajú organizmu bojovať proti vírusom, baktériám a zápalom. Často sa používa pri prechladnutí alebo chrípke – dokáže skrátiť dobu trvania ochorenia a zmierniť jeho priebeh.

Čo je skvelé, echinacea nie je len „krízová“ rastlina, ale dá sa používať aj preventívne, najmä v období zvýšenej záťaže, ako je jeseň a zima. Dá sa pripraviť ako čaj, tinktúra, alebo ju nájdeme aj v rôznych doplnkoch stravy.

Samozrejme, ako pri každej rastline, aj pri echinacei treba byť opatrný – nie je vhodná na dlhodobé používanie bez prestávky, pretože by sa imunitný systém mohol stať „lenivým“. Rovnako ju neodporúčam ľuďom s autoimunitnými ochoreniami bez konzultácie s lekárom.

Vnímate prírodu aj ako spôsob mentálneho uzdravenia? Môžu rastliny pomôcť našej psychike?

Príroda je úžasný zdroj mentálneho pokoja a uzdravenia. Stačí si spomenúť, ako dobre sa cítime po prechádzke v lese, na lúke alebo keď sa jednoducho zastavíme a pozorujeme zeleň okolo nás. Rastliny na nás pôsobia viac, než si často uvedomujeme – nielen fyzicky, ale aj na duševnej úrovni.

Mnohé bylinky sú známe tým, že pomáhajú našej psychike. Ale nejde len o konkrétne rastliny. Už samotné pestovanie byliniek alebo starostlivosť o záhradku môže byť formou terapie. Dotyk so zemou, sledovanie, ako rastliny klíčia a rozkvitajú, nám pripomína cykly života a dáva pocit spojenia s niečím väčším.

Dokonca aj z vedeckého hľadiska existujú dôkazy, že trávenie času v prírode znižuje hladiny stresového hormónu kortizolu, podporuje tvorbu serotonínu a zlepšuje celkovú náladu. Niektoré štúdie ukazujú, že pohľad na zelené rastliny môže dokonca zlepšiť sústredenie a kreatívne myslenie.

Takže áno, príroda je nielen naším lekárom, ale aj psychológom. Stačí sa na chvíľu zastaviť, nadýchnuť a nechať sa obklopiť jej pokojom. Rastliny sú skutočne liečiteľmi tela aj duše.

zdroj: Diana Mozoláková/Divoká strava

Aké jednoduché recepty alebo čaje by ste odporučili tým, ktorí chcú začať objavovať liečivú silu rastlín?

Ak niekto chce začať s liečivými rastlinami, najlepšie je začať s jednoduchými receptami, ktoré sú nenáročné na prípravu, ale zároveň účinné. Tu je pár tipov:

Tieto recepty sú skvelým spôsobom, ako si prírodu priniesť do každodenného života. Sú jednoduché, účinné a hlavne vás postupne naučia viac vnímať liečivú silu rastlín.

Čítajte viac z kategórie: Inovácie a Eko