Diplom sa oplatí, gymnazisti majú smolu. Prieskum ukázal, kto si na Slovensku zarobí najlepšie

Čo po strednej škole? To je otázka, ktorú si v živote položil alebo položí drvivá väčšina z nás. Mnohí stredoškolskí absolventi uprednostňujú pred pokračovaním v štúdiu zamestnanie. Niektorí sa dokážu uplatniť ľahšie, iní sa zas môžu trápiť.

Unikátny pohľad na uplatnenie absolventov stredoškolského vzdelávania ti prináša štúdia Absolventi v čase pandémie.

Tento prieskum uskutočnil Inštitút sociálnej politiky (ISP) spoločne s Inštitútom vzdelávacej politiky (IVP) a venuje sa aj úspešnosti absolventov v živote. 

Diplomy sú najlepšie, gymnáziá sú problém

Podľa štúdie si najrýchlejšie nájdu prácu tí, ktorí absolvovali vyššie odborné a postsekundárne vzdelanie. V tomto prípade dostávajú dotyční aj najvyššie mzdy spomedzi rôznych odborov. Konkrétne ide napríklad o diplomovaných špecialistov („DiS“), diplomovaných umelcov („DiS.art“) a absolventov nadstavbového štúdia.

Veľký prehľad: Do týchto vychytených dovolenkových destinácií ti stačí zbaliť plavky, inde treba Covid test

V kontraste voči absolventom tohto typu stoja maturanti z gymnázií, ktorí sa rozhodli nepokračovať v štúdiu na vysokej škole. Po ich boku sa nachádzajú aj absolventi nižšieho stredného odborného vzdelania. Vyplýva to z analýzy dát o 44 624 absolventoch stredných škôl z ročníka 2019/2020.

Štúdia sledovala uplatnenie absolventov systematicky a zistilo sa, že rok po ukončení štúdia pokračovala v štúdiu viac než polovica absolventov. V júni 2021 to bolo konkrétne 58,5 percent. Ďalších 25,7 percenta sa zamestnalo a 8,1 percent sa o zamestnanie uchádzalo.

Mimo evidencie slovenských úradov sa nachádzalo asi 5,1 percenta a spolu 2,6 percenta absolventov nastúpilo na materskú či rodičovskú dovolenku alebo odišlo za prácou do zahraničia.

zdroj: Inštitút sociálnej politiky

Vyššie odborné vzdelanie má pred ostatnými náskok

Ako sme už spomínali vyššie, absolventi vyššieho odborného a postsekundárneho vzdelania si prácu nachádzajú najrýchlejšie a taktiež najviac zarábajú.

„Naopak v priemere najdlhšie bez práce zostali absolventi gymnázií, ktorí nepokračovali v ďalšom štúdiu. Tento jav môže súvisieť aj s tým, že gymnazisti sa po maturite rozhodli pre tzv. ‚gap year’ a plánujú pokračovať na vysokej škole v nasledujúcom roku. Preskúmať túto domnienku však budeme môcť až po získaní a spracovaní údajov za dlhšie časové obdobie,“ uvádza spoluautor štúdie Matúš Baliak z ISP.

Výhodným sa ukázalo aj duálne vzdelávanie. Absolventi takýchto programov dosiahli výrazne vyššiu mieru zamestnanosti a oproti absolventom mimo duálneho vzdelávania si aj lepšie zarobili. Vzdelávanie v pracovnom prostredí výrazne pomáha s plynulejším prechodom na trh práce.

Muži väčšinou zarobia viac než ženy

Absolventi ročníka 2019/2020 si v priemere v hrubej mzde zarobili 995 eur mesačne. Mediánová hrubá mzda tejto skupiny za rovnaké obdobie dosiahla 922 eur.

Muži poväčšine zarábali viac ako ženy, výnimkou však boli absolventky vyššieho odborného vzdelania. V rovnakých stupňoch vzdelania sa rozdiely medzi pohlaviami pohybovali v desiatkach eur. Najlepšie si mladí ľudia zarobili na západe Slovenska, najmä v Bratislavskom kraji.

zdroj: Inštitút sociálnej politiky

„Absolventi sa postupom času stále viac udomácňujú na trhu práce, čo potvrdzuje aj rastúca zamestnanosť. Napriek sťaženým podmienkam v čase vstupu na trh práce sa absolventský ročník 2019/2020 dokázal do značnej miery vysporiadať s vypuknutím pandémie,“ dodáva Bělín.