Diplomovku si vieš kúpiť bez problémov. Neexistuje spôsob, ako tomu na Slovensku zabrániť

Písanie bakalárskych či diplomových prác je biznisom pre prekvapivo veľa ľudí. Google dokáže vyhodiť desiatky webstránok a inzerátov na Bazos.sk, ktoré sľubujú, že tvoja práca bude napísaná rýchlo, odborne a kvalitne. Niektoré firmy dokonca investujú peniaze do reklamy, aby sa ich ponuky zobrazovali ako prvé. 

Toto je slovenská realita písania vysokoškolských prác, ktoré by mali dokázať kompetentnosť študenta. Napriek tomu sa nájdu takí, ktorí sa dobrovoľne vzdajú a dajú svoju prácu, výsledok trojročného či dvojročného štúdia, do rúk iným. Problémom je jednak podvod zo strany študenta, no čo je horšie, na Slovensku podobná situácia pretrváva už niekoľko rokov bez návrhov riešenia. 

Na margo stále aktuálnej kauzy s prácou súčasného predsedu Národnej rady SR Borisa Kollára či predošlý prípad s rigoróznou prácou Andreja Danka sme sa pozreli na to, za koľko by si mohol mať hotovú prácu.

Firmy sľubujú spoľahlivosť, inzerenti zase dostupnosť ceny

Portál pisanieprac.sk sľubuje 7 rokov overenú kvalitu, kvalitné podklady či dodržiavanie termínov. S tým sa zhoduje väčšina podobných webstránok, pri ktorých návšteve neustále vybiehajú rôzne okienka. Tie sa ťa snažia presvedčiť o tom, že na prácu môžeš získať dokonca aj zľavu, alebo ťa lákajú na nezáväzné vyplnenie formulára. 

Cena za stranu bakalárky sa začína na 8,5 eur, jedna strana diplomovej práce je 8,8 eur. Zoberme do úvahy, že bakalárska práca má v priemere 30 strán. To znamená, že za 255 eur budeš mať hotovú celú bakalársku prácu. V prípade diplomovej, ktorá má približne 50 strán, by sa suma vyšplhala na 440 eur.

Ďalšia webstránka, vsprace.sk, ponúka stranu bakalárskej práce za 9 eur a diplomovky za 9,5. Za bakalárku by si tak zaplatil 270 eur a za diplomovku 475 eur. Ponuky na ostatných webových stránkach sa príliš nelíšia. V priemere by si teda mohol mať bakalárku za vyše 260 eur a diplomovku za takmer 460 eur.

Nehovoriac o ponukách, ktoré sa na teba sypú na Bazos.sk či Bazar.sk. Ceny sa pohybujú rôzne, obvykle inzerenti uvádzajú, že sa s potenciálnym klientom dohodnú. Niektorí sú ale ochotní napísať prácu za 4 až 5 eur za normostranu.

zdroj: Unsplash/Markus Spiske

Práca je obvykle na splátky

Firmy, ktoré podnikajú v tvorbe bakalárok a diplomoviek, na svojich webových stránkach zaručujú aj anonymitu. „Vaša objednávka je u nás v absolútnej tajnosti, lebo ani my nepoznáme Vašu identitu a ani Google neindexuje Vašu prácu,“ sľubuje portál vsprace.sk.

Za prácu obvykle platíš na splátky. Za napísanie každej časti pošleš firme príslušnú čiastku. To, v akej finančnej rovine sa pohybujú jednotlivé ceny splátok, má každá firma či osoba, ktorá prácu píše, nastavené individuálne.

Webové stránky s ponukami na písanie prác môžu byť zákerným lákadlom. Obvykle totiž prevádzkujú aj blog, v ktorom ponúkajú rady a tipy, ako napísať úvod, ako sa pustiť do písania či ako má vyzerať zoznam literatúry. Firmy tieto informácie možno poskytujú s dobrým srdcom a úmyslom pomôcť vysokoškolákovi pri písaní. Toho ale môže zlákať vidina hotovej práce do 300 či 500 eur.

Najlepšie preto urobíš, ak sa takýmto stránkam vyhneš oblúkom a o všetkom potrebnom sa informuješ priamo u vedúceho práce.

Žiadny originál, práce sú kompilátom už hotových prác

Mať hotovú prácu bez mihnutia oka môže znieť super. Čo ale nie je super, je morálne hľadisko. Denník N o biznise s diplomovkami napísal článok už v roku 2015. Denník oslovil chlapca, ktorého pracovne nazval Oliver.

Ten pracoval pre portál eseminarky.sk a v reportáži pre Denník N uviedol, že veľká skupina študentov, ktorí si nechajú vypracovať prácu niekým iným, je buď lenivá, alebo študuje kvôli rodičom. 

„Podľa hlasu som poznal, že ide o klasickú pipku, alebo, naopak, o nevyspatú slobodnú mamičku s dvoma deťmi,“ povedal Oliver. V reportáži ďalej priznal, že písanie prác sa preňho stalo rutinou, manuálnou činnosťou. Naučil sa, ako oklamať systém, ktorý kontroluje práce.

NÁZOR: Aha, takže vy nie ste plagiátori?! Úprimne, odvážne a najmä pre ľudí

Otázne je, či je systém stále rovnaký, ako v čase, keď sa tejto činnosti venoval Oliver. Priznal totiž, že hotové práce nie sú nijakým originálnym dielom, ale kompilátom toho, čo už bolo napísané.

Mnohé firmy podobnej tej, v ktorej bol zamestnaný Oliver, v súčasnosti hľadajú nových autorov prác. Sľubujú, že budeš písať z pohodlia domova, stačí ti len vysokoškolský titul a dobrý prehľad v gramatike. Stránky, ktoré ale podobnými ponukami lákajú študentov, často neuvádzajú, že autor práce nezinkasuje plnú sumu.

Potvrdil to aj Oliver, ktorý z portálu eseminarky.sk podľa Denníka N odišiel práve preto, aby sa nemusel deliť o zisk. V súčasnosti už podobnú prácu nevykonáva, pretože si uvedomil, že súčasťou problému so slovenskými vysokými školami je kvôli svojej práci aj on sám.

zdroj: Unsplash/Tim Gouw

Problém starý niekoľko rokov zatiaľ nikto nevyriešil 

I keď sa niektorí nad takouto formou získania vysokoškolského titulu môžu pohoršovať, faktom je, že ide o legálnu formu podnikania. Informovali o tom Aktuality ešte v roku 2015. Biznis s diplomovými prácami sa pritom dostal do pozornosti novinárov i verejnosti ešte v roku 2012 na základe článku denníka SME.

Je preto zaujímavé, že vysokoškoláci i kompetentní vedia o tejto jednoduchej ceste za titulom už vyše 8 rokov, no doposiaľ s tým nikto nič neurobil. Postupne sa na svetlo sveta dostávajú dôkazy o tom, že aj v slovenskom parlamente je niekoľko poslancov, ktorí štúdium na vysokej škole zobrali skratkou.

V súvislosti s neriešeným problémom sme oslovili prodekanku pre bakalárske a magisterské štúdium Filozofickej fakulty Univerzity Komenského v Bratislave a tiež tajomníka tejto katedry. Doposiaľ nevyjadrili svoje stanovisko k problematike. Prírodovedecká fakulta Univerzity Pavla Jozefa Šafarika v Košiciach ale potvrdila, že bakalárska aj diplomová práca by mali dokázať istú kompetentnosť študenta. 

To, že si študenti nechávajú písať práce niekym iným, je podľa univerzity nepríjemná prax, ktorú považujú za podvod. Zdá sa však, že podobným podvodom sa zabrániť jednoducho nedá. „Za záverečnú prácu zodpovedá vždy jej autor, preto školiteľ, štátnicová komisia či univerzita nemôžu za žiadnych okolností prevziať plnú zodpovednosť, ak sa študent rozhodne podvádzať,“ uviedol hovorca fakulty Tomáš Zavatčan. 

Jediné, čo môže univerzita spraviť, je podľa Zavatčana vytvoriť také prostredie, v ktorom študent nemá záujem podvádzať a k tejto nekalej praktike nemá ani dostatočné prostriedky. „Každý študent by si mal v tejto súvislosti uvedomiť, že v prvom rade podvádza sám seba a takéto jeho rozhodnutie môže mať v kedykoľvek budúcnosti zásadné negatívne dôsledky,“ dodal Zavatčan.

Danko a Kollár nedávajú najlepší príklad

To, že plagiátorstvo a nečestné získavanie vysokoškolských titulov siaha až do parlamentu, nie je na Slovensku žiadnym prekvapením.

Príkladom je dva roky stará kauza Andreja Danka, ktorý údajne poskladal svoju rigoróznu prácu z piatich vysokoškolských učebníc. Bývalý predseda Národnej rady SR sa obvineniu z plagiátorstva dlho vyhýbal a nechcel pripustiť nepravosť svojej práce. Po približne dvoch mesiacoch sa ukázalo, že Dankova práca je skutočným plagiátom.

zdroj: TASR

V súčasnosti je aktuálna kauza s lídrom strany Sme rodina Borisom Kollárom. Podľa informácií denníka SME mal Kollár prebrať celé časti textu z webových stránok, ale aj kníh. Po tomto odhalení sa na jeho meno spustila veľká vlna kritiky, obzvlášť zo strany vysokoškolákov, ktorí svoj titul získali poctivou prácou.

„Pokiaľ človek, ktorý svoj titul získal vďaka krádeži, zastáva v štáte taký vysoký post, pôsobí to demotivačne a demoralizujúco na všetkých študentov. Ako obhajoba neobstojí ani odvolávanie sa na nedokonalý antiplagiátorský systém, ktorý práce neporovnáva napríklad s textami na internete,“ odkázali študenti vo svojej petícii, ktorá má byť výzvou na odvolanie Kollára z postu.