Dlh 16 700 eur na každého Slováka: Kontrolóri ukázali, kde Slovensko stráca miliardy

Slovensko vyberá viac peňazí na daniach, no jeho zadlžovanie sa napriek konsolidácii stále zvyšuje. Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ) upozorňuje, že hrubý dlh verejnej správy môže na konci roka 2026 dosiahnuť približne 92 miliárd eur, teda 63,7 % výkonu ekonomiky. Rastú aj náklady, ktoré štát platí za jeho obsluhu.

Predseda NKÚ Ľubomír Andrassy približuje rozsah zadlženia prepočtom na obyvateľa: pri dlhu blížiacom sa k 90 miliardám eur hovorí o približne 16 700 eurách na každého občana. Ide o názorné rozdelenie verejného dlhu, nie o osobnú pôžičku, ktorú má každý Slovák splatiť.

Podľa stanoviska NKÚ sa ozdravovanie financií zatiaľ nepremietlo do znižovania hrubého dlhu ani udržateľných zmien v zdravotníctve a sociálnom systéme. Kontrolóri upozorňujú na slabý hospodársky rast aj pretrvávajúce problémy pri riadení verejných peňazí.

Čo znamená dlh na jedného Slováka

Prepočet na obyvateľa pomáha predstaviť si sumu, ktorá je inak pre bežného človeka abstraktná. Neznamená však, že domácnosť dostane účet od štátu alebo že každý občan nesie rovnakú finančnú záťaž.

Verejné výdavky sa financujú z daní, odvodov a ďalších príjmov. Ľudia do nich prispievajú rozdielne podľa svojho príjmu, spotreby a ekonomickej aktivity. Zároveň využívajú služby a dávky, ktoré štát poskytuje.

Pri čísle 16 700 eur je dôležité aj to, že Andrassy ho spája s dlhom približujúcim sa k 90 miliardám. Nemožno ho prezentovať ako presný prepočet vyššieho odhadu 92 miliárd eur. Obe sumy navyše opisujú výhľad, nie konečný výsledok hospodárenia za celý rok.

Deficit a dlh nie sú to isté

Podrobná správa NKÚ za prvý polrok 2026 uvádza očakávaný deficit verejnej správy 4,4 % hrubého domáceho produktu (HDP) oproti rozpočtovaným 4,1 %. Júnový odhad rastu ekonomiky zároveň klesol z jedného na 0,8 %.

Deficit vyjadruje, o koľko za určité obdobie výdavky prevýšia príjmy. Dlh zachytáva nahromadené zadlženie. Aj keď sa ročný schodok znižuje, dlh môže naďalej rásť, pretože štát stále míňa viac, než vyberie.

Preto samotné pokračovanie zadlžovania ešte neukazuje, aký by bol výsledok bez konsolidačných opatrení. Na posúdenie ich účinnosti treba porovnať aj takýto scenár. Zároveň však platí, že pomalšie pribúdanie dlhu nie je to isté ako jeho pokles.

Dôležitý je aj pomer dlhu k HDP. Ak ekonomika rastie pomalšie, rovnaká suma zadlženia pre ňu predstavuje väčšiu záťaž, než keby jej výkon rástol rýchlejšie.

Na obsluhu dlhu odišlo 1,44 miliardy eur

Podľa správy dosiahli polročné výdavky na obsluhu štátneho dlhu 1,44 miliardy eur, medziročne o 390 miliónov viac.

Obsluha dlhu nie je synonymom jeho úplného splácania. Pre rozpočet predstavuje náklad spojený s financovaním zadlženia. Keď sa zvyšuje, väčšiu časť dostupných peňazí treba vyčleniť práve na tento účel.

Pre občana sa tento problém nemusí prejaviť okamžitou zmenou jednej konkrétnej dávky alebo služby. Zužuje však priestor na ostatné rozhodnutia. Pri obmedzených príjmoch musí vláda voliť medzi ďalším zadlžením, vyššími príjmami a obmedzením či presunutím iných výdavkov.

Ani odklad investície pritom nemusí byť skutočnou úsporou. Ak zostáva potrebná, náklad sa môže iba presunúť do budúcnosti. Pri zanedbanej údržbe navyše hrozí, že neskoršia oprava bude náročnejšia.

Vyšší výber daní ešte nezaručuje splnenie rozpočtu

Podrobný dokument uvádza rast daňovo-odvodových príjmov o 6,8 % ako celoročnú prognózu. Odhad výnosu DPH sa oproti februáru 2026 zvýšil o 128 miliónov eur, pri transakčnej dani sa znížil o 27 miliónov eur.

Rozpočet tak môže súčasne vykazovať rast príjmov oproti minulému roku a zaostávať za pôvodným plánom. Rozhodujú totiž dve odlišné porovnania: koľko štát vybral pred rokom a koľko očakával pri schvaľovaní súčasného rozpočtu.

Rovnako je potrebné rozlišovať rast príjmov spôsobený silnejšou ekonomikou od rastu, ktorý priniesli vyššie sadzby alebo nové dane. Pre dlhodobú stabilitu nie je podstatná iba suma, ale aj udržateľnosť zdroja, z ktorého pochádza.

Dôchodky rastú, pri predčasných je dôležitý rozdiel

Na dôchodkové dávky smerovalo za polrok podľa správy 6,103 miliardy eur, medziročne o 3,7 % viac. Výdavky na predčasné starobné dôchodky dosiahli 65,1 percenta minuloročnej úrovne.

To znamená pokles približne o 34,9 %. Tlačová správa uvádza pokles približne o 65 %, podrobný dokument však opisuje zníženie na túto úroveň.

Pokles jednej kategórie zároveň nemusí znamenať pokles celkových dôchodkových výdavkov. Výsledok závisí od vývoja ostatných dávok, ich výšky aj počtu poberateľov. Pri hodnotení udržateľnosti preto nestačí sledovať jedinú položku.

Nemocničné dlhy komplikujú aj financovanie poisťovne

NKÚ upozorňuje aj na záväzky zdravotníctva: ku koncu roka 2025 dosiahli 2,4 miliardy eur. Z toho dlh trinástich verejných univerzitných a fakultných nemocníc predstavoval 1,4 miliardy eur. Dlh nemocníc voči Sociálnej poisťovni podľa úradu presahuje pol miliardy eur.

Tieto sumy nemožno automaticky sčítať. Opisujú rôzne rozsahy záväzkov, ktoré sa môžu prekrývať. Kontrolóri zároveň upozorňujú na chýbajúce overené polročné údaje po zmene systému vykazovania a na obchodovanie s nemocničnými pohľadávkami.

Pohľadávka je právo veriteľa žiadať zaplatenie. Jej predaj inému subjektu dlh nemocnice sám osebe neodstráni, mení sa najmä ten, komu treba zaplatiť. Bez poznania konkrétnych zmlúv však nemožno každú takúto transakciu označiť za škodu.

Pre riadenie verejných financií je preto zásadné vedieť nielen to, koľko nemocnice dlhujú, ale aj komu, za akých podmienok a ako rýchlo ich záväzky pribúdajú. Bez aktuálnych údajov štát ťažšie rozlišuje medzi dočasným nedostatkom peňazí a problémom, ktorý si vyžaduje zmenu financovania alebo hospodárenia.