Kraje rozdali 30 miliónov eur z verejných peňazí bez jasných pravidiel. NKÚ odhalil vážne nedostatky

Sú na Slovensku samosprávy v prípade financovania transparentné? Na túto otázku hľadal odpovede Najvyšší kontrolný úrad (NKÚ), výsledky ho však stopercentne nepresvedčili. Deklarujú, že síce samosprávne kraje za posledných päť rokov podporili takmer 27-tisíc projektov prostredníctvom dotačných schém, no odhalili aj nedostatky. Informovali o tom na svojom webe.

Tie sa týkali absencie merateľných kritérií pre rozdeľovanie verejných financií, transparentnosti hodnotenia projektov či neúčinného interného kontrolného systému.

Alarmujúce je, že bezmála 30 miliónov eur z celkovo 65 miliónov poskytnutých dotácií, (približne 46 % z celkového objemu  prostriedkov), bolo rozdelených bez preukázateľného uplatnenia hodnotiacich a výberových kritérií a bez nastavenia zúčtovateľných podmienok použitia verejných zdrojov.

Skončili peniaze tam, kde mali?

Národní kontrolóri preverili systém poskytovania dotácií z vlastných príjmov ôsmich samosprávnych krajov. Skúmali obdobie rokov 2020 až 2025. Vďaka auditu získali tiež poznatky o využívaní nástrojov participácie verejnosti na rozhodovaní o využití príjmov krajov z daní od samotných občanov.

Župy na Slovensku majú dôležitú úlohu, a to oživovať komunity a podporovať zmysluplné aktivity vo svojich regiónoch. Keďže sa samy a dobrovoľne rozhodli rozdávať na tieto účely peniaze zo svojich rozpočtov, ide o spoločné verejné zdroje, s ktorými nesmú narábať len tak od stola. Rozdeľovanie dotácií musí byť férové, do detailu transparentné a v prvom rade musí prinášať skutočný úžitok bežným obyvateľom.

Práve preto si na ich dotačné schémy posvietil Najvyšší kontrolný úrad. Ten podrobne preveril, podľa akých pravidiel župy peniaze prideľujú, ako reálne hodnotia jednotlivé žiadosti, aké informácie posúvajú verejnosti a či si vôbec dokážu odkontrolovať, na čo sa tieto peniaze nakoniec naozaj minú.

Výrazné odlišnosti

Prierezová kontrola pre oblasť externej kontroly ukázala, že viaceré dotačné schémy samospráv nemali počas celého auditovaného obdobia jasne definované hodnotiace kritériá pre vecné posúdenie žiadostí. Patril sem Banskobytrický kraj, Nitriansky kraj, Prešovský kraj, Trnavský kraj a Žilinský kraj.

NKÚ dopĺňa, že zodpovední zamestnanci vyšších územných celkov pri externej kontrole výziev nevedeli preukázať, na základe čoho boli jednotlivé projekty vybrané a následne podporené. Úrad upozorňuje, že proces hodnotenia a schvaľovania žiadostí o pridelenie dotácií sa medzi krajmi výrazne líšil a v niektorých prípadoch prebiehal bez vopred stanovených pravidiel alebo bez zverejneného rozhodnutia o poskytnutí príspevku. V tomto prípade ide opäť o vyššie spomenuté kraje.

zdroj: NKÚ

Toto konanie podľa kompetentných znižuje kontrolovateľnosť jednotlivých procesov. Predseda národných kontrolórov Ľubomír Andrassy vysvetľuje, že ak bezmála polovica preverovaných dotácií bola rozdelená bez toho, aby zodpovedné osoby vedeli jednoznačne preukázať kontrolórom uplatnenie jasných hodnotiacich kritérií a transparentnosť v celom procese prideľovania finančných dotácií, ide o významný systémový problém.

„Keď pri rozhodovaní chýbajú čitateľné pravidlá či merateľné kritéria, rastie riziko subjektívneho prístupu a oslabuje sa dôvera verejnosti v nakladanie s verejnými financiami. V konečnom dôsledku to môže viesť k spochybňovaniu prínosu občianskych aktivít pre rozvoj komunít, regiónov i slovenskej spoločnosti,“ konštatuje.

Andrassy: Dotáciu nestačí schváliť

Najvyšší kontrolný úrad sa pozrel konkrétne na to, ako osem samosprávnych krajov nakladá s miliónovými verejnými zdrojmi prostredníctvom svojich dotačných schém. Počas sledovaného obdobia schválili kraje takmer 27-tisíc žiadostí o dotáciu. Z analýzy vyplýva, že priemerná podpora na projekt bola 2 256 eur. Tieto financie smerovali neziskovým, cirkevným organizáciám aj obciam na kultúrne, športové či vzdelávacie aktivity, ale aj na údržbu budov.

Kontrolóri upozorňujú, že dotačné schémy boli často nastavené len na pasívnu podporu čo najväčšieho počtu žiadateľov bez posudzovania skutočného prínosu pre komunity. Programové rozpočty obsahovali iba všeobecné verbálne ciele bez merateľných dopadov, kvôli čomu kraje nevedeli vyhodnotiť reálny výsledok podpory.

Nedostatky našli aj pri zverejňovaní dát, kde často chýbali bodové hodnotenia, záväzné kritériá či zoznamy nepodporených žiadostí. Podľa NKÚ zlyhala interná kontrola, keďže kontroly na mieste prebehli len pri zhruba 2 % projektov a niektoré kraje ich nerobili vôbec.

Slovenská firma vedie spor o 3,1 milióna eur. Skončila v konkurze, stroskotala na konfliktoch

„Nestačí dotáciu schváliť a poslať na účet žiadateľa. Verejný sektor musí vedieť, prečo podporuje konkrétny typ participácie, čo schválený projekt prinesie pre konkrétnu komunitu alebo región,“ hovorí Andrassy. Dodáva, že poskytovatelia musia mať nastavený nestranný kontrolný systém, aby sa zdroje nezneužili na politickú kampaň.

Napriek rizikám správa vyzdvihuje príklady dobrej praxe, ako využívanie IT systémov či otvorených dát v niektorých krajoch. NKÚ preto navrhuje vytvorenie centrálneho informačného systému rezortu vnútra, ktorý by zvýšil transparentnosť.

„Dôvera verejnosti voči inštitúciám sa buduje otvoreným rozhodovaním a účinným systémom kontroly. Dôvera v štát sa posilňuje cez participáciu občanov na správe vecí verejných… Dôvera je kľúčom k udržateľnému a demokratickému rozvoju spoločnosti a jej základy sa tvoria na úrovni samospráv,“ uzatvára šéf národných kontrolórov.

Čo prezrádza analýza v číslach

Pri pohľade na celkové ročné extrémy a podiely vidíme, že samosprávne kraje ročne poskytovali na dotácie sumy v širokom rozpätí od 58 944 eur do 3 522 646 eur. V pomere k ich celkovým rozpočtom tieto dotácie predstavovali 0,54 % až 2,07 % ich vlastných príjmov.

Ako fungovali kontrolné mechanizmy

Správa NKÚ veľmi presne kvantifikuje aj to, ako fungoval, respektíve nefungoval kontrolný mechanizmus. Hlavní kontrolóri v šiestich krajoch vykonali dohromady iba 79 kontrol poskytnutých dotácií. Najaktívnejší v tomto smere boli kontrolóri v Bratislavskom kraji, ktorí zrealizovali 33 kontrol, a v Nitrianskom kraji, kde ich bolo vykonaných 27.

Naopak, mimoriadne zarážajúci je fakt, že v Trenčianskom a Žilinskom kraji nebola zo strany hlavných kontrolórov vykonaná za sledované obdobie ani jedna samostatná kontrola dotácií. Čo sa týka fyzických kontrol priamo na mieste realizácie projektov, Prešovský kraj ich začal vykonávať až od roku 2024, pričom ich celkovo zrealizoval 122. Košický a Trenčiansky kraj vykonali za celé kontrolované obdobie zhodne iba po jednej jedinej kontrole priamo na mieste.

Konflikt s premiérom

NKÚ sa nedávno stal terčom kritiky samotného predsedu vlády. Premiér Robert Fico sa vo svojom pravidelnom vyjadrení minulý mesiac venoval viacerým témam. Úvodnú a podstatnú časť venoval ostrej kritike predsedu NKÚ Ľubomíra Andrassyho. Podľa jeho slov sa šéf kontrolórov úplne vzdal svojej ústavou garantovanej nezávislosti a nestrannosti, pričom ho obvinil z otvoreného politického aktivizmu. Uviedol to v jednom zo svojich pravidelných vyjadrení.

Fico tvrdí, že Andrassyho rétorika je už ťažko rozoznateľná od vyhlásení opozície na tlačových konferenciách, a priamo ho označil za človeka, ktorý slúži politickým záujmom. Predseda vlády v tejto súvislosti uviedol, že Ľubomír Andrassy musí splniť politický dlh. Podľa neho je totiž osobným nominantom a súčasne silným vazalom Igora Matoviča.

Predseda vlády dodal, že blížiace sa politické udalosti spôsobujú, že nestrannosť musí ustúpiť. „Keďže o rok tu máme voľby, nadstraníckosť a objektivita musia ísť nabok. Bombastické obvinenia o miliardových únikoch bez dôkazov z úst predsedu NKÚ nie sú ničím iným len potvrdením jeho politických ambícií a vďačnosti opozícii za jeho nomináciu, čo je samozrejme nezlučiteľné s výkonom jeho funkcie,“ skonštatoval.

Slovák založil „Zomri“ zo železníc: Rážoviny už videlo 3,7 milióna ľudí. Admin prehovoril o tom, čo sa skutočne deje na našich tratiach

Éra objektivity sa skončila

Dodal, že po zhliadnutí reakcií vládnych predstaviteľov a po sledovaní údajnej neschopnosti samotného Andrassyho tieto obvinenia obhájiť, dospel k jasnému záveru.

„Keď som videl reakciu ministra pôdohospodárstva Richarda Takáča a podpredsedu NR SR Tibora Gašpara na obvinenia predsedu Andrassyho, v ktorej dôsledne vyvrátili klamlivé tvrdenia predsedu NKÚ, a potom som videl neschopnosť predsedu Andrassyho obhájiť svoje klamlivé tvrdenia, pochopil som, že éra objektivity a nadstraníckosti NKÚ definitívne skončila,“ uzavrel.

Do debaty sa zapojil aj Eduard Chmelár. V TA3 uviedol, že vyjadrenia Andrassyho sa už začínajú podobať na politickú kampaň. Šéf NKÚ to však odmieta. „Čo sa babe chcelo, to sa babe prisnilo. Nepočul som to prvýkrát. Často tí, ktorí chcú spochybniť rolu Najvyššieho kontrolného úradu cez predsedu, si takéto veci vymýšľajú,“ reagoval.

Čítaj viac z kategórie: Zo Slovenska