Dojemná spoveď trans Slováka: „Moju existenciu nepodriadim iným. Moje šťastie je na prvom mieste“

19. apríla 2024 o 10:14

Prinášame ti príbeh mladého Slováka
Jedinečná spoveď o hľadaní identity, sebaláske a akceptácii

Archív Canva

Prinášame ti príbeh mladého Slováka
Jedinečná spoveď o hľadaní identity, sebaláske a akceptácii

Všade okolo nás je plno nevypovedaných príbehov, ktoré potrebujú len priestor a záujem zo strany aspoň jedného človeka, ktorý skutočne chce počúvať. Chce vedieť, poznať, vzdelávať sa podať pomocnú ruku. Pretože na lásku a porozumenie vždy treba aspoň dvoch. Vieme to my v redakcii Startitup a vie to aj An – trans muž, ktorý sa s nami o svoj príbeh podelil.

Pretože ako An povedal pri našom stretnutí: „Nikdy nevieš, čím si ľudia prechádzajú. Môže to byť hocikto, môže to byť človek, ktorý sedí vedľa teba a nikdy by si o tom ani nevedel.“

V posledných rokoch, hoci sa zbytok sveta už naladil na progresívnejšiu vlnu, sa na Slovensku práva pre LGBTQ+ komunitu nehýbu vpred. Častejšie musia dokonca cúvať pred nahnevanejšími hlasmi.

Rozhovor, ktorý sme s Anom spísali, by si mohol nazvať spoveďou. Ale my by sme ho radšej nazvali príbehom obyčajného človeka, ktorý vie, kým vždy bol a kým by vždy chcel byť. Iba vzdelávaním dosiahneme porozumenie a toleranciu vo svete, kde sa cielená nevedomosť šíri rýchlejšie ako láska.

An je mladý Slovák. Trans muž z malého mesta, ktorý už v mladosti vedel, že ľudia ho vidia trochu inak, než sa on sám cíti. Spoločne ti prinášame jeho príbeh s nádejou, že každému ukáže, aká jednoduchá je každodenná rozmanitosť aj v našej malej krajine.

Dozvieš sa, prečo Anovi nikdy nepripadala jeho identita zvláštna, ako sa vysporiadal s telesnou dysmorfiou aj prečo treba svoje šťastie vždy klásť na prvé miesto.

Kedy si An začal uvedomovať, že je muž?
Prečo so svojou identitou nebojoval?
Ako reagovalo jeho okolie?
Ako sa vysporiadal s telesnou dysmorfiou?

Porozprávaš mi o tvojom detstve?

Začal by som asi tým, že som vyrastal v podstate iba s maminou. Otec bol z Vietnamu a čo sa týkalo jeho strany, tam to nebolo úplne ideálne. Ak by som v krátkosti mal vysvetliť, ako som prišiel na svet, tak ide o to, že môj otec bol manžel mojej babky. Vo veľmi mladom veku začal zneužívať moju mamu a narodil som sa, keď mala 19 rokov.

Ja som so svojím otcom nikdy nejaký kontakt nemal. Tým, že sme boli z malého mesta, tak sa celú túto situácia snažili nejako úplne „ututlať“. Aby sa na to zabudlo. Aby sa o nej nikdy nerozprávali. On nejaký čas ešte žil na Slovensku, ale s tým, že mne bolo povedané, že je môj dedko a môj otec v podstate nie je, neexistuje alebo vlastne nežije. Moja mamina kvôli tejto traume a stresu dostala cukrovku.

Tento článok je dostupný členom Startitup PREMIUM