Dôležitá zmluva, na ktorú Slováci zabúdajú. Zamestnanci, ktorí ju nemali, zarobili o 200 eur menej

Viac než tri štvrtiny slovenských zamestnancov nemajú žiadnu kolektívnu zmluvu, čo výrazne obmedzuje ich možnosti zlepšovať svoje pracovné podmienky. Tento alarmujúci stav potvrdzuje aj nová štúdia „20 rokov Slovenska v EÚ“, ktorú vypracovala Konfederácia odborových zväzov (KOZ).

Agentúra TASR v správe vysvetľuje, že ak nemáš kolektívnu zmluvu, môže sa to negatívnym spôsobom odraziť na tvojej výplate. Zo štúdie totiž vyplýva, že ak v tvojej firme nie je zavedený tento typ zmluvy, môžeš zarábať až o dvesto eur menej ako vo firme, kde kolektívnu zmluvu majú.

Nižšie mzdy

KOZ upozorňuje, že absencia tejto zmluvy je na Slovensku pomerne rozšírená skutočnosť. „Miera pokrytia slovenských zamestnancov kolektívnymi zmluvami patrí medzi najnižšie v EÚ a k odporúčanej hranici 80 % zo smernice o minimálnych mzdách nám chýba 56 percentuálnych bodov, pričom dodnes nie je známe, akú stratégiu na splnenie tohto odporúčania zvolí štát,“ uviedli.

Vysvetľujú, že odbory samotné v posledných rokoch začali so stratégiou náboru členov a zakladania nových odborových organizácií. „Avšak táto snaha je torpédovaná nedostatočnou legislatívou a v poslednej dobe sa rozmáhajúcimi praktikami perzekúcie aktívnych odborových funkcionárov,“ dodáva KOZ.

Konkrétne čísla potvrdzujú, že zamestnanci s kolektívnymi zmluvami sú na tom finančne lepšie. Podľa analýzy spoločnosti Trexima dosiahla v roku 2022 ich priemerná mesačná hrubá mzda 1 573 eur, kým pracovníci bez kolektívnych zmlúv zarábali v priemere len 1 355 eur. Podobný trend sa prejavil aj počas pandémie COVID-19.

Zamestnanci krytí kolektívnymi zmluvami vtedy dostávali v priemere 1 398 eur mesačne, zatiaľ čo tí bez nich len 1 179 eur. Nízka účasť v odborových organizáciách pritom zostáva hlavnou prekážkou v rozširovaní kolektívnych zmlúv na Slovensku.

Čo je kolektívna zmluva

Kolektívne zmluvy predstavujú kľúčový nástroj v pracovnoprávnych vzťahoch, píše Národný inšpektorát práce na svojom webe. Vznikajú ako výsledok rokovaní medzi zamestnávateľmi a zamestnancami, pričom zamestnancov zvyčajne zastupujú odborové zväzy. Existujú dva hlavné typy kolektívnych zmlúv.

Prvým typom sú podnikové kolektívne zmluvy, ktoré sa uzatvárajú na úrovni jednotlivých firiem. Druhým typom sú takzvané kolektívne zmluvy vyššieho stupňa, ktoré pokrývajú celé hospodárske odvetvia na celoštátnej alebo regionálnej úrovni.

„V zmysle čl. 3 ods. 8 smernice 96/71/ES kolektívne zmluvy alebo arbitrážne nálezy, ktoré sa vyhlásili za všeobecne uplatniteľné, znamenajú také kolektívne zmluvy alebo arbitrážne nálezy, ktoré musia dodržiavať všetky podniky v danej zemepisnej oblasti a v príslušnej profesii alebo priemysle,“ uvádza inšpektorát na svojej stránke.

Osobitný význam majú kolektívne zmluvy pri vysielaní pracovníkov v rámci EÚ. Európska legislatíva vyžaduje, aby členské štáty garantovali vyslaným pracovníkom rovnaké pracovné podmienky, aké majú domáci zamestnanci. Tieto podmienky pritom môžu byť stanovené nielen zákonmi, ale aj kolektívnymi zmluvami.

Pri odmeňovaní vyslaných pracovníkov sa zohľadňujú len tie zložky mzdy, ktoré sú povinné pre všetkých zamestnancov v danom regióne alebo odvetví. Táto povinnosť môže vyplývať buď priamo zo zákona, alebo z kolektívnych zmlúv, ktoré boli vyhlásené za všeobecne záväzné.

V U.S. Steel Košice vďaka nej zamestnancom pridali

Ešte v polovici minulého mesiaca TASR informovala o tom, že zamestnanci košických oceliarní U. S. Steel si od 1. marca 2025 finančne polepšia. Nový dodatok ku kolektívnej zmluve im zabezpečí zvýšenie mesačnej tarifnej mzdy v priemere o 50 eur. Dohodu potvrdili podpisom 14. februára zástupcovia odborov a vedenia podniku.

V Bratislave otvoria prvé butikové kino: „Chceme búrať zaužívané štandardy multiplexov“ hovorí Dominik Hronec

Zvýšenie mzdy sa dotkne všetkých zamestnancov, pričom minimálny nárast bude 40 eur. Dodatok zahŕňa aj možnosť získania jednorazovej odmeny, ktorá je však viazaná na dosiahnutie stanoveného zisku spoločnosti.

„Oceňujem relatívne rýchle ukončenie vyjednávaní s ohľadom na súčasné podmienky. Rokovania sa diali v neobvyklých podmienkach vzhľadom na situáciu v oceliarstve na Slovensku aj globálne. Žijeme v prelomových časoch a existenčne dôležitých pre budúcnosť hutníctva,“ vyjadril sa k dohode Karl Kocsis, viceprezident pre ľudské zdroje.

Rokovania o novom dodatku sa začali ešte v novembri minulého roka a vyvrcholili intenzívnymi diskusiami koncom januára.

Predseda Rady odborov OZ KOVO Juraj Varga hodnotí výsledok pozitívne: „Sledovali sme všetky merateľné indikátory a podmienky, v ktorých sa nachádzame v rámci oceliarskeho odvetvia na trhu. Analyzovali sme reálny stav dosiahnutia cieľov, výsledkom je ‚win-win‘ – kompromis oboch sociálnych partnerov potvrdený dnešným podpisom a sociálny zmier vo fabrike.“

Súčasná kolektívna zmluva zostáva v platnosti do konca roka 2025, pričom otázka úpravy pracovného času nebola predmetom rokovaní ani jednej zo zúčastnených strán.

Čítajte viac z kategórie: Ekonomika