Doplnok, ktorý ti predĺži život o takmer 10 rokov, už existuje. Starobu môžeš oddialiť vďaka pár zmenám

V oblasti spomalenia starnutia sme v tomto storočí zaznamenali niekoľko významných pokrokov. S postupujúcim pochopením mechanizmov, ktoré riadia fungovanie ľudského tela, sa naše možnosti dosiahnuť dlhovekosť neustále rozširujú.

Za kľúčový vedecký objav možno považovať účinok obmedzeného kalorického príjmu na spomalenie procesu starnutia. Jedným z prvých vedcov, ktorí presadzovali nízkokalorickú stravu, bol Dr. Roy Walford, účastník revolučného experimentu „Biosféra 2″ v Arizone.

Nečakané zistenia

Ako uvádza The Economist, v roku 1991 sa osem dobrovoľníkov izolovalo vo veľkom skleníku umiestnenom neďaleko arizonského Tucsonu. Táto skupina bola súčasťou experimentu Dr. Walforda, ktorý mal pôvodne zistiť, či je možné vytvoriť sebestačný ekosystém zložený z riadeného výberu rastlín a živočíchov, ktorý pomenoval ako „Biosféra 2“.

Počas dvojročného pobytu v Biosfére 2 sa účastníci držali nízkokalorickej stravy bohatej na zeleninu, ovocie, orechy, obilniny a strukoviny s obmedzeným príjmom mliečnych výrobkov, vajec a mäsa, pričom ich denný kalorický príjem predstavoval okolo 1 750 až 2 100 kalórií. To je výrazne menej v porovnaní s priemerným denným príjmom Američana, ktorý dosahuje približne 3 540 kalórií.

Po uplynutí ôsmich mesiacov zaznamenali účastníci výraznú stratu hmotnosti, no ich energetická hladina zostala vysoká. Výsledky krvných testov ukázali fyziologické reakcie podobné tým, ktoré boli pozorované u hlodavcov s obmedzeným príjmom kalórií a predĺženou životnosťou.

To vyvolalo záujem o ďalšie skúmanie vplyvu nízkokalorickej stravy na dlhovekosť a inšpirovalo priaznivcov dlhovekosti k hľadaniu prístupov, ktoré by boli účinné pri predlžovaní života.

Ako dosiahnuť dlhovekosť

Predstav si doplnok, ktorý by ti pridal takmer desať rokov života. Možno to znie skepticky, no takáto možnosť už existuje. Výskumy ukázali, že rapamycín, pokiaľ sa užíva v pokročilom veku, môže predĺžiť životnosť o 9 – 14 %, čo sa rovná viac ako siedmim rokom ľudského života. Jeho účinok spočíva v aktivácii procesu autofágie, čo má podobný efekt ako obmedzenie kalorického príjmu.

Rapamycín tiež ovplyvňuje proteostázu, teda rovnováhu proteínov v organizme, a podporuje tvorbu mitochondrií, čo sa považuje za kľúčové biomarkery dlhovekosti. Existuje však množstvo potenciálnych vedľajších účinkov rapamycínu, ako sú anémia či inzulínová rezistencia, preto sa neodporúča pre bežné použitie.

Ďalšou skupinou liekov sú agonisty receptora GLP-1, ako semaglutid, liraglutid a tirzepatid. David Sinclair, popredný vedec v oblasti starnutia, o ktorom sme písali v tomto článku, hovorí, že tieto nové antidiabetiká získavajú na popularite vďaka ich efektívnosti pri podpore chudnutia. Vzhľadom na silnú spojitosť medzi diabetom, obezitou a chorobami spojenými so starnutím, majú GLP-1R agonisty potenciál stať sa účinnými prostriedkami proti starnutiu.

Novou kategóriou liečiv sú tzv. senolytiká, ktoré odstraňujú starnúce bunky indukciou apoptózy (bunkovej smrti). Medzi senolytiká patrí dasatinib, liek používaný pri chemoterapii, ale aj prírodné látky ako kvercetín a fisetín, ktoré sa nachádzajú v určitých druhoch ovocia, napríklad v jahodách a jablkách.

Od predklinických štúdií na myšiach až po klinické testy na ľuďoch sa senolytiká ukazujú ako sľubný prostriedok na selektívne odstránenie starnúcich buniek, avšak bude potrebný ešte ďalší výskum. 

Sirtuíny, proteíny exprimované génmi dlhovekosti (SIRT), si takisto získali popularitu v súvislosti s predĺžením života. Bolo zistené, že sirtuiny je možné aktivovať pomocou rôznych látok, ako je napríklad resveratrol, ktorý sa prirodzene nachádza v hrozne, ale aj vitamínom B3, resp. jeho formou známou ako nikotínamid ribozid.