Drastické miznutie metropoly zachytil nový satelit: Jedno z najväčších miest sveta sa prepadá

Mexiko City sa prepadá takým rýchlym tempom, že zmeny už dokážu zachytiť aj satelity z obežnej dráhy. Nové merania radarového systému NISAR, ktorý vznikol v spolupráci NASA a Indickej organizácie pre vesmírny výskum, ukazujú, že niektoré časti metropoly klesajú približne o dva centimetre mesačne. Podľa CNN a NASA ide o jedno z najrýchlejšie sa prepadajúcich hlavných miest na svete.

Mesto klesá tempom, ktoré vidno z vesmíru

Mexiko City patrí medzi najväčšie mestá sveta a v širšej metropolitnej oblasti žijú desiatky miliónov ľudí. Rozrastá sa na území bývalého vysokohorského jazera a stojí na vodonosnej vrstve, ktorá zásobuje mesto veľkou časťou pitnej vody. Práve táto kombinácia sa ukazuje ako jeden z hlavných dôvodov súčasného problému.

Radarové snímky z misie NISAR zachytili pohyb pôdy medzi októbrom 2025 a januárom 2026, teda počas suchého obdobia. Zistenia ukazujú, že niektoré časti mesta sa prepadali rýchlosťou viac ako 1,3 centimetra mesačne, miestami približne dva centimetre za mesiac. V ročnom prepočte to môže znamenať viac ako 24 centimetrov.

Takéto hodnoty nemusia na prvý pohľad pôsobiť dramaticky, no v meste plnom ciest, vodovodov, kanalizácie, železníc, metra a výškových budov ide o vážny problém. Aj malé, ale nerovnomerné zmeny výšky sa časom prejavia prasklinami, poškodením potrubí či nakláňaním budov.

Problém sa začal dávno pred satelitmi

Pokles pôdy v Mexiko City nie je novým javom. Podľa NASA ho prvýkrát zdokumentoval inžinier už v roku 1925. Obyvatelia mesta odvtedy sledujú následky na infraštruktúre aj každodennom živote. Objavujú sa popraskané cesty, poškodené budovy a problémy na dopravných systémoch vrátane metra.

V 90. rokoch a na začiatku nového tisícročia sa podľa NASA niektoré časti metropolitnej oblasti prepadali približne o 35 centimetrov ročne. Ide o tempo, ktoré dokáže za niekoľko desaťročí výrazne zmeniť podobu celých štvrtí.

Jedným z najviditeľnejších symbolov tohto javu je pamätník Anjel nezávislosti na Paseo de la Reforma. Monument vysoký približne 36 metrov bol postavený v roku 1910 pri príležitosti stého výročia nezávislosti Mexika. Keďže okolitá pôda postupne klesala, k jeho podstavcu museli časom pridať 14 schodov.

Za klesaním je najmä voda a váha mesta

Hlavnou príčinou problému je nadmerné čerpanie podzemnej vody. Vodonosná vrstva pod mestom poskytuje podľa CNN približne 60 percent pitnej vody pre 22 miliónov obyvateľov. Keď sa voda z podzemia dlhodobo odčerpáva, pôda nad ňou sa zhutňuje a sadá.

Mexiko City navyše leží na pôde bohatej na íl. Takéto podložie je citlivé na zmeny vlhkosti a pri strate vody sa môže výrazne stláčať. Problém zhoršuje aj neustála výstavba. Nové budovy, cesty a ďalšia infraštruktúra pridávajú podložiu ďalšiu hmotnosť.

Nadmerné čerpanie vody zároveň prehlbuje aj vodnú krízu. Mesto už dlhšie čelí obavám zo scenára, pri ktorom by v niektorých oblastiach prestala tiecť voda z kohútikov. Klesanie pôdy a nedostatok vody tak spolu úzko súvisia. Čím viac sa voda čerpá, tým väčší tlak vzniká na stabilitu územia.

Nový satelit ukazuje problém v mimoriadnom detaile

Satelit NISAR patrí podľa NASA medzi najvýkonnejšie radarové systémy, aké boli vyslané do vesmíru. Využíva technológiu syntetického aperturného radaru, ktorá dokáže sledovať drobné pohyby zemského povrchu vo dne aj v noci a bez ohľadu na oblačnosť.

Misia bola vypustená v júli 2025 z indického kozmodrómu Satish Dhawan. Ide o spoločný projekt NASA a Indickej organizácie pre vesmírny výskum. Satelit sleduje pevninu a ľadové plochy opakovane, pričom vie zachytiť nielen prepadávanie miest, ale aj pohyb ľadovcov, rast poľnohospodárskych plodín či zmeny pri prírodných katastrofách.

„Mexiko City je známym horúcim miestom, pokiaľ ide o pokles pôdy, a snímky ako táto sú pre NISAR iba začiatkom,“ uviedol David Bekaert, člen vedeckého tímu NISAR.

Podľa neho možno očakávať ďalšie objavy z rôznych častí sveta. Nové dáta sú zatiaľ predbežné, no ukazujú, ako presne môže satelit sledovať aj zmeny, ktoré sa z pohľadu človeka dejú pomaly. V prípade Mexiko City však tieto zmeny už dávno nie sú iba vedeckou štatistikou. Vidno ich na cestách, budovách, pamätníkoch aj infraštruktúre, od ktorej závisí každodenný život obyvateľov.

Čítaj viac z kategórie: Zo sveta