Dva metre nestačia. Vedci nasimulovali ako ďaleko sa šíria kvapôčky z kašľa či kýchania
- Laboratórium Floridskej atlantickej univerzity nasimulovalo ľudský kašeľ
- Vedci chcú, aby ľudia lepšie pochopili, ako ďaleko a rýchlo sa môžu kvapôčky z kašľa, či z kýchnutia šíriť
- Ich experiment ukázal, že môže ísť až o 12-metrovú vzdialenosť
- Laboratórium Floridskej atlantickej univerzity nasimulovalo ľudský kašeľ
- Vedci chcú, aby ľudia lepšie pochopili, ako ďaleko a rýchlo sa môžu kvapôčky z kašľa, či z kýchnutia šíriť
- Ich experiment ukázal, že môže ísť až o 12-metrovú vzdialenosť
Vzhľadom na momentálnu situáciu vo svete sa mnoho ľudí vyslovene stráni kašľajúcich ľudí, iní z nich majú priam paniku. Práve kašeľ patrí medzi najbežnejšie symptómy ochorenia COVID-19. Ak sa človek dostane k osobe nakazenej koronavírusom, môže sa od nej nakaziť vďaka kvapôčkam vo vzduchu. Tie sa veľmi jednoducho v priestore šíria práve kašľaním či kýchaním.
Tieto častice môžu pristávať na povrchoch predmetov, v ústach, nose alebo očiach osoby alebo ich môže niekto vdýchnuť. Odporúčania týkajúce sa sociálneho odstupu informujú ľudí, aby boli od seba vzdialení aspoň dva metre. Nový experiment vedcov z Floridy ukazuje, že ani vzdialenosť dvoch metrov nemusí byť dostatočná.
Ako ďaleko?
Výskumníci z Florida Atlantic University a College of Engineering and Computer Science realizovali experiment s použitím vizualizácie prúdenia. Chceli demonštrovať ako ďaleko kašeľ „cestuje” a ako dlho zotrváva vo vzduchu.
Vizualizácia toku je metóda, ktorá umožňuje, aby sa tokové vzory, ako napríklad prúd častíc z kašľa, zviditeľnili vo vzduchu či vode, ktoré sú inak priehľadné. Vďaka rôznym technikám tejto vizualizácie je možné častice vidieť aj voľným okom.
V laboratórnom prostredí boli tak vedci schopní vizuálne demonštrovať mechanicky napodobnený prúd kašľa či kýchania. Poslúžila im na to figurína s ústami, ktorá bola napojená na prúd vzduchu s časticami.
Pomohli LED svetlá
„Naším cieľom bolo demonštrovať osud častíc menšej veľkosti, ktoré sú prítomné vo vydychovanom prúde kašľa. Použili sme zmes destilovanej vody a glycerínu, aby sme vytvorili syntetickú hmlu, ktorá tvorila obsah kašľa, ktorý bol počas nášho experimentu vylúčený z nosa a úst figuríny. Hmla je spočiatku teplejšia ako okolitý vzduch, rovnako ako v prípade výdychu z kašľa, ale pri cestovaní vzduchom sa ochladzuje,“ povedal profesor Manhar Dhanak, predseda katedry oceánskeho a strojného inžinierstva FAU.
Častice a kvapôčky, ktoré sú výsledkom ľudského kašľa alebo kýchania, majú obvykle veľkosť od 5 do 500 mikrónov. Väčšie častice padajú na zem v krátkej vzdialenosti v dôsledku gravitácie, avšak menšie častice sa môžu prenášať aj na väčšie vzdialenosti a to prúdením vzduchu. Simulátor kašla v laboratóriu vytváral častice vo veľkosti 10-20 mikrónov.
Vedci kvôli jasnejšej vizualizácii použili LED a laserové svetlá. Je tak možné jasne odpozorovať, ako ďaleko sú schopné kvapôčky z kýchnutia či zakašlania doletieť.
„Predbežné výsledky nášho experimentu ukazujú, že významné koncentrácie malých častíc, napríklad z ťažkého kašľa či kýchania, môžu pretrvávať vo vzduchu ešte viac ako jednu minútu. Za 12 sekúnd prekonali vzdialenosť 1,8 metra a za 41 sekúnd to bolo 2,7 metra,” povedala Verma.
Vedci zistili, že pri ťažkom kašli je možné, že častice prekonajú vzdialenosť až 12 metrov. V prípade ľahšieho kašľa, ide o menšie vzdialenosti. „V prípade ľahkého kašľa to môže viesť k vytvoreniu vírivých krúžkov.Tie putujú vzduchom 0,3 až 2,7 metra, kým sa rozptýlia a rozpadnú. Zistili sme, že nosenie rúška nezastavuje častice na 100 %, ale spomaľuje prúdenie častíc,“ uviedol Dhanak.
Dhanak a Verma tvrdia, že je potrebný ešte ďalší výskum s cieľom zdokonaliť emuláciu kašľa, ako aj vizualizáciu toku vzduchu, aby sa ich výsledky lepšie kvantifikovali.
„V súčasnosti existuje medzera vo vedomostiach o tom, ako sa COVID-19 šíri vzduchom. Tento experiment pomôže objasniť šírenie ochorenia prostredníctvom aerosólov. Navyše zdôrazňuje, prečo je tak dôležité nosiť rúško a zakrývať si ústa pri kašľaní a kýchaní na verejných priestranstvách,“ uviedla Stella Batalama, dekanka Fakulty strojárskej a počítačovej vedy FAU.